Nedovolená láska 01

Uf, to je dnes zase teplo, pomyslela si Kachiri keď prechádzala Konohou. Dnes mala v pláne len prvú úvodnú prehliadku dediny, ale pri takomto počasí nezvládne ani tú. Vybrala sa jedinou skratkou, ktorú tu už poznala k svojmu novému malému odľahlému domčeku.
Kedysi patril jej starému otcovi, ktorý bol miestnym Hokage, no nanešťastie pred pár týždňami zomrel a dom odkázal svojej jedinej vnučke. Bol malý biely s výraznými tmavými okenicami z dubového dreva. Dvere zdobili kovové ruže, ktoré sa ovíjali aj okolo zárubní a starodávnej čiernej mosadznej kľučky.
Automaticky dvere odomkla, ani si poriadne neuvedomujúc, čo robí a zamierila do malej slnečnej kuchyne v severnej časti domu. Jej výbava bola chudobná, no pre základné potreby stačila. Drevené poličky boli rovnakej farby ako malý stôl a dve stoličky v rohu izby. Na stole bola položená váza s lúčnymi kvetmi, ktoré prevoňali celú izbu. Kachiri sa rozhodla pre jednoduchý obed, aby sa príliš neprejedla pred svojím prvým popoludňajším tréningom. Pri pomyslení naň jej stiahlo žalúdok a už zrazu nebola hladná. Mala sa po prvý krát stretnúť so svojím senseiom a druhým ninjom, s ktorým bude príležitostne trénovať. Kakashi – jej nový sensei – bol mladý, sivovlasý muž veľmi obľúbený medzi svojimi študentkami. Išli sa z neho zblázniť no žiadna nemala úspech. Povrávalo sa o ňom, vraj zatrpkol voči ženám po smrti svojej družky, ktorú však nikto nepoznal...

Kráčala som po prašnej ceste smerom ku tréningovej hale a srdce mi išlo vyskočiť z hrude, taká som bola vzrušená a vlastne aj vystrašená. Nevedela som , čo ma čaká. Som veľmi hanblivej povahy a tak mala strach s prvého stretnutia. Konoha bola pre mňa neznáma a tak som dva razy nesprávne zabočila a zišla z cesty, preto som neustále vyťahovala mapu a hľadala správnu cestu. Po pol hodine som konečne dorazila na miesto. Zastala som pred masívnymi čiernymi dverami, zhlboka som sa nadýchla a strasúcou sa rukou som otvorila.
Vošla som do dlhej tmavej chodby, ktorú osvetľoval len malý otvor v stene na jej druhom konci, no aj v tej tme sa dalo rozoznať, že po oboch stranách sú dvere vedúce nevedno kam, že stena je obložená kedysi pravdepodobne bledými špinavými kachličkami a podlaha má pravdepodobne modrú farbu. Všetky dvere boli očíslované tabuľkami v pravom rohu. Pozrela som sa na svoj informačný papier a snažila sa aj v tej tme rozoznať číslo miestnosti, do ktorej sa mám dostaviť. Po približne desiatich minútach sa mi podarilo rozoznať trojku na konci čísla a tak som sa vydala hľadať dvere aj s touto chatrne malou stopou. Len jediné dvere mali na konci trojku. Na tabuľke stálo: ,, Tréningová miestnosť 153- vyučujúci sensei – Kakashi Hatake“ . Pomaly som dvere otvorila a vstúpila do svetlej pomerne veľkej miestnosti, plnej tréningových pomôcok. V pravom rohu boli naukladané drevené palice na boj, ďalej tu boli kladiny a.....
...a vtom som ho po prvý krát zbadala. Stál opretý o zadnú stenu – jedinú bez okien – so založenými rukami na prsiach. Do tváre som mu nevidela, no všimla som si, že jednu jej polku mu zakrýva tmavá šatka, ktorá mu prechádza aj cez oko. Mal neposlušné sive vlasy, ktoré pôsobili trochu neupraveným dojmom. Ako vidím, chýri o jeho kráse sa nešírili len tak náhodou. Z mojich úvah ma vytrhol jeho náhly pohyb. Otočil sa ku mne a hľadel na mňa s pobaveným výrazom, ktorý som si najskôr nevedela vysvetliť.
Až o sekundu neskôr som si uvedomila, že nemám zatvorené ústa a totálne vyvedená z miery si obzerám svojho nového senseia. Rýchlo som ústa zavrela a slabým hláskom vykoktala: ,,Do-dobrý deň sensei Hatake, som-som Kachiri Sarino a mala s-“ nestihla som ani dopovedať, keď mi zrazu skočil do reči: ,,Ja viem kto si ´´ ,šibalsky sa na mňa usmial a mne sa nevysvetliteľne rozbúchalo srdce ,, no tak čo, začneme alebo tam budeš naďalej postávať a hľadieť na mňa ako na zjavenie?´´. To ma mierne urazilo. Nahodila som ofučaný výraz a prudkým krokom som vyrazila k nemu. ,, A toho senseia si môžeš odpustiť. To ti snáď pripadám až taký starý? Volaj ma Kakashi´´ opäť sa na mňa usmial. Odišiel do rohu miestnosti a ja som zatiaľ s neskrývaným obdivom skúmala dokonalé svlaly jeho ramien a chrbta. Z môjho nehorázneho zízania ma vyrušila tupá bolesť v kolenách, do ktorých mi narazila drevená tyč. ,,Postreh dievča! Sasuke príde až zajtra, takže dnes to budeme musieť zvládnuť sami.´´ Neviem prečo, ale potešilo ma to, no niečomu som nerozumela: ,,Sasuke? To je môj súper na tréningoch?´´ opýtala som sa naivne, veď kto iný by to mohol byť? ,,Uhm, no tak poď nemáme veľa času Kachiri.´´ No, asi to nebude také ťažké ako som si sprvu myslela, Kakashi bol veľmi milý, no dúfam, že taký bude aj Sasuke...

Tréning trval tria pol hodiny, takže keď sme vyšli pred budovu padal súmrak. ,,Ehm...no...tak sa asi uvidíme zajtra.´´ dostala som zo seba. ,,Hej, jasné, ale zajtra väčší postreh hej? ´´ uťahoval si zo mňa. ,, Hej a menej modrín prosím hej?´´ vrátila som mu to. Počas tréningu som zistila, že Kakashi je odo mňa len o tri roky starší, ale hlavne, že je až strašidelne tajomný. Rozišli sme sa hneď na prvej zákrute.
Počas cesty domov som premýšľala. Takahe som nikdy nebola obľúbená a nikdy tam o mňa nikto nemal záujem, ale vlastne som sa tam ani ja poriadne nezaľúbila, no mala som pocit, že tu sa to zmení. Viem, že Kakashiho poznám len deň, ale aj tak na ňom niečo je. Možno ma len láka odhaliť niečo z jeho tajomnosti, ale keď je taký milý, a ten jeho hlas... STOP!!! Nemôžem o ňom predsa takto uvažovať! Sotva ho poznám a navyše je to môj sensei! Vo chvíli keď mi mysľou prebiehali tieto myšlienky, som dorazila domov. Vybrala som sa rovno do kúpeľne a snažila som sa na Kakashiho nemyslieť. Pozrela som sa do zrkadla a moja snaha nemyslieť naňho bola v kýbli. Veď aj tak, čo by sa mu na mne už len mohlo páčiť? Vždy som bola štíhla, ale žiadna atletická postava. Moja tvár bola okrúhla a zvýrazňovali ju aj ostré črty sánky a lícnych kostí. Mala som veľké zelené oči, s hustými tmavými mihalnicami. Vlastne oči boli to jediné, čo sa mi samej na sebe páčilo. No neznášala som svoje tmavo-čierne vlasy, ktoré so mnou nikdy nechceli spolupracovať, takže som ich nosila voľne rozpustené. Otočila som sa od zrkadla a vedela som presne čo potrebujem. Teplá sprcha mi úžasne padla, upokojila moju rozdráždenú myseľ. Do postele som si ľahla nezvyčajne skoro, veď ak ma aj zajtra čaká taký tvrdý tréning ako dnes, mala by som sa poriadne vyspať. A navyše, zajtra sa po prvý krát stretnem so Sasukem, takže sa nesmiem nechať zahanbiť.
Zaspávala som s myšlienkou na zajtrajšok a posledné čo mi prešlo mysľou bola Kakashiho tvár.