Anjel s menom smrti (gaaraXhina)

V posteli ležalo dievča. Malo dlhé tmavomodré vlasy, veľké, biele oči a veľký úsmev. Na tvári ju šteklil lúč slnka. Vstala z postele a prišla k zrkadlu. Predstavovala si, ako sa stretne s Narutom. Uvidí jeho krásne, modré oči, ktoré ju vždy uvedú do rozpakov, jeho ľahostajný úsmev, jeho vlasy, ktoré trčia na každú stranu a bude počuť jeho chlácholivý hlas.
Spomenula si, že dnes príde Kazekáge a tak sa dohodli, že sa všetci spolu stretnú a pôjdu na rámen. Pozrela na hodinky a zistila, že už je obed. Rýchlo sa obliekla a šprintovala k Ichirak ramenu. Už tam boli takmer všetci. Kiba sa smial na tom, že takmer zaspala.
Konečne prišiel Kazekage, aj so zástupom pár ochrráncou. ( blbý nápad ja viem xD) Pozdravili sa, no potom sa zarazil: ,,Kde je Naruto?“
Všetci sa poobzerali, no nikde ho nevideli a spoza chrbtov sa ozvalo hlasné: ,,Ahóój!“
Hinata sa ani nemusela otočiť, aby vedela, že je to Naruto. Ale otočila sa, lebo chcela vidieť jeho oči. V tom zbadala, ako sa obijíma so Sakurou. Stála tam ako obarená. Pomaly sa odoberali dnu. Hinata sa rozbehla preč, na opačný smer ako bol ichiraku ramen.
Kiba za ňou kričal: ,,Kam ideš?“
Neotočila sa ani nezastavila ale odpovedala mu:
,,Prešla ma chuť!“

Uvedomila si, že to ešte nemusí byť tak, ako to vyzerá. Niekto zaklopal na dvere:
,,Nech si kto si, bež preč!“ kričala. Dvere sa otvorili a tam stála Hanabi.
,,Pred domom stoja tvojí kamoši a volajú ťa von.“
Znechutene sa zdvihla, obula a vyšla von. Vonku boli všetci, dokonca aj Gaara bez sprievodu, ale bez Naruta. Mala pocit radosti, lebo pre ňu to znamenalo, že Sakura a Naruto nie sú spolu. (Myslela som tým, že spolu nechodia xD) Behali po uliciach, smiali sa a blbli.

,,Sorry, detská, ale báby Tsunade niečo chcela.“
Hinata sa naňho otočila s úsmevom. On podišiel k Sakure a dal jej pusu. Zacítila, ako sa jej valia slzy do očí a chce kričať. Kričať od bolesti. Otočila sa a rozbehla sa smerom do lesa. Ostatní na ňu kričali, ale ona to nevnímala. Chcela sa utápať vo svojej bolesti. Bežala lesom, občas sa potkla, ale vstala a bežala ďalej. Zastavila sa až pri vodopáde.
Sadlo si na kameň. Dala si dole trigovicu, pod ktorou mala sieťkované tričko. Z púzdra na kunaie vytiahla kunai. Pomaly si ho priložila na ruku k žilám. Keď chcela potiahnuť, niekto jej chytil ruku, v ktorej držala kunai.
V mesačnom svetle zbadala obrysi, ale stále nevidela, kto to je, kvôli slzám, ktoré jej prúdom stekali po bledej pleti.
,,Kto si?“
Chlapec ju otočil, postavil sa do mesačného svitu, takže teraz jeho osvietil mesiac.
,,Kazekage?“ zašepkala.
Gaara sa na ňu usmial, zotrel jej slzy a povedal milým tónom: ,,Stačí, ak mi budeš hovoriť Gaara.... A teraz sa vrátime k tomu kunaiu.“ Pozrel sa naňho a Hinata tiež.
,,Prečo si chcela ukončiť život takému peknému dievčaťu?“
,,Lebo....*smrk*.... Naruto miluje Sakuru a ona jeho. Mňa už tu nič nedrží, lebo........ ma.......nikto........nemiluje.“ posledné slová vyslovila pošepky.
Gaara sa usmial objal ju a pošepkal jej do ucha: ,,Poď si pospať a ráno sa za tebou zastavím.“
Hinata prikývla vzala si trigovicu, ale kunai nedala do puzdra.
Gaara zakašľal na znak, že chce niečo povedať: ,,A radšej mi daj všetky tvoje zbrane, lebo chcem, aby si sa zajtra zobudila.“ On sa na ňu usmial a ona mu aj s kunaimi usmev odovzdala. Pri srdci ju niečo zahrialo. Odprevadil ju až k sídlu Hyuuga klanu.
,,Ďakujem.“ prerušila ticho na ulici.
,,Neni začo, tak zajtra sa uvidíme!“
Hinata prikývla, rozlúčila sa a vošla do domu. Teplo pri srdci sa strácalo.

Rýchlo prebehla do svojej izby. Osprchovala sa a chvíľu na to jej Hanabi oznámila, že je večera. Počas jedenia nepovedala nič.
,,Počul som, čo sa stalo s Narutom.“ Ozval sa Neji.
Hinate spadla vydlička na tanier a tá veľmi zarinčala. Rozbehla sa do izby a tresla s dverami. Za nimi sa zrútila s plačom na zem. Cítila bolesť, obrovskú bolesť, pri srdci. Každá sekunda sa jej zdala ako hodina.
Cez otvorené okno, vietor k nej privial papierik s nápisom: "NEPLAČ, ÚSMEV TI SVEDČÍ VIAC."
Prestala plakať. Zdvihla sa zo zeme a pribehla k oknu. Ovial ju závan chladu, ale nikoho nebolo vidno. S papierikom si ľahla do postele a tak aj zaspala.

Zobudila sa s výkrikom a celá spotená. Mala nočnú moru, v ktorej ju Naruto a Sakura chceli zabiť. Vbehla do kúpelne a osprchovala sa. Keď vyšla, na posteli našla kyticu z divo rastúcich kvetín spolu s odkazom:
“Prepáč, ráno ťa nestíham navštíviť, ale pozývam ťa na obed. Dúfam, že nebudeš plakať, kým nebudem s tebou. Uvidíme sa na obed pri vodopáde. Gaara.“
Hinata sa pousmiala. Zase ucítila teplo, ale iba malé. V skryni našla sukňu a nejaké elegantné tričko. Rozhodla sa, že v tom pôjde na obed.
Hanabi zaklopala na dvere a vošla: ,,Hinata, už sú raňajky.“
Vtom si všimla, čo má na posteli a diabolsky sa usmiala (Neviem si to predstavit xD): ,,Kam sa to chystáš?“
Hinata ju začala vytláčať z dverí: ,,Nikam a nemá ťa to čo trápiť.“

Do obeda zostávalo veľa času a ona nevedela, ako ho zaplniť. Nakoniec sa obliekla do obyčajného oblečenia a išla sa prejsť. Akurát, keď pozerala do výkladu, všimla si, že sa k nej blíži Sakura a robila, že ju nevidí.
,,Ahoj Hinata.“ pozdravila ju.
Hinata sa snažila na ústach vyčariť úsmev, ale moc jej to nešlo: ,,Ahoj Sakura.“
,,Počúvaj, čo sa to včera s tebou stalo?“
Odvrátila zrak aby mohla svojej bývalej najlepšej kamarátke klamať. ,,Nič, len som si na niečo spomenula.“
Vtedy na Sakuru vybafol Naruto: ,,Ahoj miláčik.“ pozdravil ju a o chvíľu zaregistroval Hinatu. Ucítila silné bodnutie do srdca, ako keby ju bodla neviditeľná ihla.
,,Ahoj Hinata.“
Hinate sa začali valiť do očí slzy. Otočila sa a povedala: ,,Majte sa.“ Odkráčala, vlastne bežala preč. So slzami vbehla do izby a začala hlasno plakať.

O chvíľu začala pošepky vyslovovať: ,,Gaara....Garra......Gaara.....“ a jej hlas sa začal stupňovať. Uvedomila si, že o chvíľu bude poludnie a tak sa prezliekla do vybraných šiat. Neprestávala to opakovať. Cez otvorené okno dovnútra vbehol ninja.
,,Áno?“
Hinate oči žiarili šťastím. Ucítila, ako keby niekto tú ihlu vytiahol. Objala ho. On ju vzal do náručia a cez okno vybehli von. Išli sa najesť do nejakej reštaurácie.
Gaara trochu posmutnel a Hinata si to všimla: ,,Čo sa stalo?“ V jej hlase bolo počuť obavy.
,,Hin, musím sa vrátiť do Suny.“
Ona tiež zosmutnela. Keď dojedli, Hinata ho poprosila: ,,Nešli by sme sa ešte prejsť?“ Gaara s úsmevom prikývol. Prišli až k vodopádu. Začal fúkať vietor a Hinata sa roztriasla. On ju objal, aby jej nebola zima. V tej chvíli zacítila väčšie teplo ako vydávalo Gaarové telo, bolo to teplo pri srdci.
O chvíľu ho Hinata pobozkala a so slzami v očiach ho začala prosiť: ,,Gaara, prosím ťa, vezmi ma so sebou. Chcem s tebou odísť do Suny.“
Gaaru ta myšlienka potešila a prikývol. Tento deň bol posledný, kedy videla Hinata Konohu. Už nikdy viac sa tam nevrátila, pretože jej srdce bilo len pre Gaaru.