Akatsuki v Aquaparku

Venujem Dingo93 

Vonku prevládali slnečné horúčavy. Čiernovlasý ninja toho zvládne veľa, ale keď mu po čele stiekla ďalšia kvapka potu a teplota sa mu zvýšila neprirodzene rýchlo, nevydržal to a skríkol: ,,Tak, už mám toho akurát dosť! Toto horko sa nedá vydržať!“ skríkol tak nahlas, že práve spiaci Deidara na gauči spadol a z tváre sa mu zošmykli kocky ľadu.
,,Čo tak vrieskaš? Zobudil si ma…“ ozval sa ospalo Deidara.
,,Csst, dá sa aj v takomto horku spať?“ odpovedal kyslo. Deidara sa na to naňho pozrel pohľadom * ja-môžem-ty-nie *, uškeril sa a pre Itachiho informáciu dodal: ,,Vieš, milý Uchiha, moja podstata je zemná, zatiaľ čo tvoja je ohnivá. Si ako oheň. A keď do toho pridáme tieto horúčavy… vlastne by si sa nemal ani pohnúť.“
,,Tak to si si teraz vymyslel. To je pekná blbosť, to čo si povedal nedáva zmysel… čo ale však čakať od blondiaka?“ zapojil sa do konverzácie Kakuzu.
,,Ja som inteligentný… narozdiel od tvojho partnera.“
,,No, je to deb*l, ale ani ten tvoj nie je žiadna výhra.“ Deidara si pomyslel na malého škr*ta v maske, ktorý ho straší v nočných morách a zarazil sa.
,,Kakuzu, nechceš si vymeniť partnera?“ pozrel sa prosebne, ale aj tak vedel, že na Kakuza to neplatí. Kakuzu sa zatváril ironicky: ,,Nie ďakujem, blb mi stačí, blb*a nepotrebujem.
,,No vieš, Hidan sa na teba aspoň nelepí v noci so slovami
,, Ja sa bojím, Dei-senpai…“ začal Deidara napodobňovať nevydarený pokus ninji.
Itachi, ktorý celé toto divadlo doteraz len pozoroval, sa začal topiť a odrazu vykríkol: ,,Poďme do aquaparku!“ začal vzrušene skákať, ale za okamih prestal, lebo si uvedomil že z toho je ešte viac spotený * teda, ak je to ešte možné *.
,,Nie.“ povedalo zborovo duo, ktoré sa doteraz rozprávalo. Lenže, na nešťastie ich počul Kisame, rodený plavec * a to doslova, on totiž zovňajškom pripomína skôr rybu, ako človeka * a veselo skríkol: ,,Itachi, a kedy ideme? Kedy, kedy, no kedy?!“
Itachi sa pozrel na Skrblíka, stojaceho hneď vedľa umelca výrazom, akého je hodný len víťaz. Kakuzu videl, že to so svojim kolegom prehral a pre zaujímavosť položil otázku, na ktorú už aj tak odpoveď vedel: ,,A… kto to zaplatí?“
,,No, Kaku-san, že sa aj pýtaš?“ odpovedal zdvorilo Deidara.
,,No ty, kto iný? Vidíš tú snáď ešte niekoho s vreckami preplnenými prachmi?“
Kakuzu, pripravený na túto odpoveď odpochodoval do svojej izby s myšlienkou, že zase budú míňať.

,,Deidara, čo myslíš? Keby tu videl niekoho, kto má preplnené vrecká peniazmi, neváhal by ani sekundu.“ usmial sa Itachi. 

Kakuzu sa ticho zakrádal do svojej izby. Keď však vošiel, zarazil sa. Pery sa mu jemne skrivili do úsmevu. Jeho tímový partner ticho spal. Ruka mu visela z postele a v nej držal lepkavé lízatko. Kakuzovi sa pred očami zjavilo asi 1000 spôsobov, čo by s touto malou sladkosťou mohol spraviť. Najviac sa mu ale páčila myšlienka vlepiť ju jeho kolegovi do vlasov. Opatrne mu vzal lízatko z ruky, naklonil sa nad jeho tvár.. ale keď videl tie jemné, biele vlásky, prišlo mu ich ľúto. Odhodil lízatko, chytil Hidana a začal ním jemne triasť, v myšlienke, že ho zobudí…

,,Tak, ja by som mal ísť povedať ostatným, že sa chystáme do Aquaparku.“
,,Hmm.. počkaj Kisame. Zoberieme aj šéfa? Vieš, pamätáš si, čo sa stalo naposledy keď sme chceli niekam ísť? Boli sme už všetci nachystaní a nakoniec vyhlásil, že je unavený a že sa mu nechce a my ako poslušná svorka máme ostať doma s ním.“spomínal Itachi. Kisame, ktorý si na tento deň pamätal, akoby to bolo včera sa zazubil a povedal: ,,No, dobre… ale čo keď na to príde a nepustí nás práve kvôli tomu?“
,,Kisame.. ehmm..“
,,Nie, nechaj ma dopovedať..! Je hrozný, zaobchádza s nami ako s nesvojprávnymi!“
,,KISAME!“ Itachi hodil naňho vražedný pohľad a naznačil mu, aby sa otočil.
Kisame sa zarazil a pokračoval, nie však monológ predchádzajúceho typu: ,,Itachi, stojí priamo za mnou, že?“ povedal, akoby už automaticky. Itachi len sucho prikývol.
V tom tam vletel Deidara.
,,Takže, idú všetci, bol som to oznámiť za teba, lebo ty kým sa k tomu dostaneš, bude aj večer. Všetci sa už balia…“
Deidaru zarazilo.
,,Teda, počkajte ešte chvíľu, zabudol som na Hidana.

Z 1. poschodia sa zrazu ozval hrdelný výkrik.
,, Niééé, Kakuzu pusti mááá!!!“
,,Bože, veď ti nič nerobím, snažil som sa ťa len zobudiť!!!!“

Kakuzu a Hidan zošli dole. Kakuzu mal strapaté vlasy. Strapaté vlasy mal aj Hidan, vzhľadom na to že spal, a z úst mu tiekol pramienok krvi.

,,Ideme do aquaparku, tak šup, šup. Ostatní sú už skoro pobalení.“
,,A to si nemohol povedať skôr, ako som zišiel dole?“ mrzuto sa otočil späť.
,,A Kakuzu, kde máš veci a .. peniaze?“ nasledoval svojho partnera.

Pri vchode Akatsuki sídla sa pomaly zhŕkli všetci členi. Pein stále opakoval Kisamemu, že keď sa niekam ide, majú mu to oznámiť, že pôjde s nimi a že sa už veľmi teší.
Problém mal ešte Sasori, ktorý bol z dreva, takže hrozilo, že sa drevo rozmočí a splesnivie, rozpadne sa, alebo niečo na ten spôsob. Nakoniec to Pien vymyslel tak, že na Sasoriho použil nejaké extra super jutsu proti vode a vyrazili. Chyba bola však v tom, že mapu zverili Hidanovi, ktorý sa tri x pomýlil.
,,Priznaj to, stratili sme sa!“
,,Nie, nestratili!
,,A potom sa čudujme, že mapu nosí stále Kakuzu?“
,,Nestratili, mám to pod kontrolou.“
,,Nie, nemáš, daj mi to!“ skríkol červený Kakuzu.
Po asi hodinovej ceste, pod velením Kakuza * Pein je tiež pohádaný s mapami *
sa dostali pred veľkú budovu s nápisom : Miestny aquapark ****
,,Hm.. ono to má štyri hviezdičky? To tu bude PEKNE drahé.“ zamyslel sa Kakuzu.
Všetci sa začali nad jeho výrazom potichu smiať. Keď vošli a Kakuzu zaplatil za desať ľudí, jeho pohľad sa strojnásobil a naši chlapci a jedno dievča sa teraz už išli popukať od smiechu.
,,No dobre, tu nie je nič vtipné! Prestaňte, bo budete o hlade.“ na toto upozornenie všetci prestali, lebo vedeli že to myslí vážne. Pobrali sa do šatní a vyzliekli sa do plaviek. Mužská časť organizácie išla cez pánske sprchy, Konan musela cez dámske.

,,Tak, čo keby sme išli na tobogany?“ začal skákať Tobi.
,,Ja idem.“ usmial sa Hidan, ktorý miluje adrenalín.  To vlastne všetci 
Do trojky sa k nim pripojil ešte Deidara.
,,Tak, na ktorý pôjdeme ako prvý?“
Tobi sa zasmial a ukázal na modro-žltý tobogan, ktorý sa prelínal a smeroval do špirály. Na odhad mohol mať asi 200-300 m. Hidanovi sa táto špirála zapáčila a začal poskakovať ako malé decko. Deidara ho sledoval a začal mať vážne strach o jeho duševné zdravie. Vycupitali hore po schodoch. Keďže bol tobogan prázdny, nemuseli čakať, ale rozhodli sa, že pôjdu všetci traja naraz. Prvý si sadol Tobi, k nemu sa pritlačil Hidan a k nemu Deidara. Hidan ešte stihol poznamenať: ,,Nemôžem uveriť, že mám pri zadku tvoj..“
,,Drž hubu, ináč pôjdeš posledný.“

Deidara ich odrazil a šmykli sa.
,,Aáááá!!!!“ vrieskali, lebo prúdom vody začali naberať rýchlosť.
Začalo účinkovať čaro špirály a našim trom Akatsuki sa začali mierne prevracať žalúdky. Keď bola rýchlosť už taká neznesiteľná, že skoro vypadli, Tobi zvreskol: ,,Sme skoro na konci, odpojte sa!“ Deidara sa odpojil od Hidana a Hidan od Tobiho. Tobi chvíľu kričal a v okamihu sekundy uvidel dno priehľadnej vody.
Čľup! Tobi sa ponoril na dno. Vyplával na vzduch, ale na hlave mu pristál Hidan a bol späť pod vodou. Tobi sa začal topiť, ale Hidan mu pomohol na vzduch. Ledva sa však stihol vyhnúť Deidarovi, ktorý ich ošpliechal.
,,To bolo…. Super!“ začal sa smiať. 

Tíško počúval tok vody. Uprel na ňu vznešený pohľad a netrvalo ani sekundu, čo skočil do hĺbky jeho živlu. Modrá pokožka mu pod hladinou o odtieň zbledla. Aj keď sa ľudia musia po čase nadýchnuť, Kisame nemusel. Bola to nádhera. Nádherný pocit, že tu môže ostať ako dlho chce a môže počúvať, čo mu šepkajú bublinky.
,,Kisame neblbni, veď je to chlórovaná voda.“ zobudil ho zo snívania jeho partner.
,,No ďakujem, všetko si pokazil.“ načiahol ruku k Itachiho krku, ale než ho stihol chytiť, niekto ho zozadu kopol takou silou, že ho preťažila jeho vlastná váha, spadol na danú osobu a spolu so sebou stiahol dole aj svoju obeť.
,,Kakuzuuu…čo ťa zas chytá?! Choď si láskavo kopať do niekoho iného, ja na toto nemám náladu!“
,,No.. gomen, no..“ začal sa obhajovať.

Konan sa cítila neistá. Stála v rade na hot-dog. Pred ňou chlap, za ňou chlap, pri nej chlap a všetky pohľady mierené na ňu. Pein sedel pri stolíku v tieni, ale keď si všimol, ako sa na ňu dívajú a kochajú sa pohľadom, objavili sa mu v očiach nám veľmi dobre známe plamienky a urobil tam taký poriadok, že ostatní chlapi mali medzi nim aspoň metrový odstup. * a môžem povedať, meter bol veľmi málo *
,,Si v poriadku? Uchylaci jedni.“ Začal zase kypriť.
,,Som…“ pobozkala ho na líčko. 

Sasori si kľudne hovel pod slnečníkom. Vôbec nemal náladu ísť do vody, a keby aj mal, na super, mexa, extra a nevie čo všetko jutsu sa nespolieha. Slnko ho tak vyčerpalo, že mu viečka pomaly začali klesať nadol. Lenže všimol si niečo, čo ho hneď prebralo k životu. Začal sa chichúňať na plné hrdlo a ľudia okolo sa po ňom obzerali so značnými obavami.

Dôvod, prečo sa Sasori tak strašne smial bol, keď uvidel výraz ľudí, ktorí upierali pohľad na človeka, ktorý pripomínal rastlinu s čierno-bielou pleťou. Keď ale uvidel aj výraz Zetsua, prišlo mu ho ľúto a začal prskať na ľudí: ,,Hej, čo tu tak civíte? Tu nie je nič na pozeranie, vypadnite!“ ľudia sa na tento povel rýchlo rozišli.
,,Si v poriadku?“ opýtal sa úprimne Sasori.
,,Hej, je mi fajn.“ usmiala sa Zetsuho biela polka. Čierna len začal vrtieť hlavou a nariekať, prečo ich proste nezjedli, bola by to ževraj chutná večera.
Biela a čierna sa začali hádať a keď Sasori videl, že by to nemuselo mať pozitívne následky, odtiahol Zetsua z dohľadu tvoriaceho sa davu.

Bolo už dosť hodín a pomaly, ale isto sa začalo stmievať.

Keď Tobi, Hidan a Deidara vyšli z toboganov, všimli si pohľad dvoch, asi 18 ročných dievčat. Keď si ich Hidan premeral, urazil sa so slovami, čo je na Deidarovi také krásne.
Rozhodol sa, že odíde, ale vyššie dievča s priam Božským pohľadom sa rozbehlo za ním. Hid si to ale všimol a chôdza sa zmenila na beh. Deidara, stále ignorujúc nižšiu babu sa išiel popukať od smiechu. Tobi, s mozgom veľkosti hrášku, nič nechápajúc začal kričať na Hidana, aby sa vrátil. Hidan hodil ešte väčší šprint, hodný snáď Leeho. Tobi sa totiž rozhodol že svojho kamoša odísť nenechá. Ako tak bežal, zrazil sa so svojim partnerom, ktorým bol v sprievode spolu s Kisamem a Itachim. Kakuzu hodil suchý pohľad a robil sa, že svojho rivala nepozná, ale Itachi začal po ňom vrieskať, nech si dá pozor tónom, ktorý si človek dovolí iba na blízkeho, takže plán bol prekazený. Dievča s Božským pohľadom sa začalo prihovárať Kakuzovi, či chlapca s bielymi vlasmi pozná, ale ten bez záujmu odfrkol hej a odtiahol Hidana. Za chvíľku k nim dobehol aj Tobi s Deidarom v pätách. Dievča, ktorému bol Dei sympatický do vzdalo a odišlo za kamarátkou, ktorá stála ako omámená na mieste, kde stál ešte pred chvíľkou Kakuzu.

Takže, väčšina organizácie bola už pohromade. Itachi už začínal byť nervózny, lebo bolo asi pol siedmej a Konan s Peinom nikde nevidel. O Sasorim, alebo Zetsuovi sa tiež nič nevedelo.
Keď už začala prepadať panika aj Deidaru, za jeho chrbtom sa zjavil Sasori spolu s tvorom, ktorému svietili oči tak silno, až bili do očí.
,,No konečne, už sme si mysleli že ste sa stratili, ale kde je Leader s Konan?“
,,Aha, tí si ešte niečo kupujú, za chvíľku sú tu.“
,,Super, zase by len míňali. A ty Kakuzu len “zarábaj.“ červenal sa Kakuzu.
,,Ak je to tvoje kradnutie a predávanie mŕtvol zarábanie, tak ja som Johnny Depp.“
,,Vtipné, Deidara, ako vždy.“ poznamenal ironicky skrblík na svoju obranu.

O päť min. dorazili už aj Hlavný tím a Akatsuki boli kompletní.

V šatniach sa prezliekli, vyšli von a zastali.
,,Tak, a pamätáte si cestu?“
,,Že sa mi toto len nesníva, že nie?“ začal vzlykať Hidan a trieskal si hlavu o Kakuza.
*ono je to v podstate to rovnaké ako o stenu, alebo skalu *
Po úmornom chodení hore dole a ničení stien * ono to totiž skráti cestu  *
sa Akatsuki konečne dostali do sídla. Všetci boli strašne vyčerpaní a už ani nevládali stáť na nohách. Prešli pár krokov a dá sa doslovne povedať: Kto sa kam zvalil , tam aj zaspal.