N.H.

Zobudila sa náhle, bez zjavného dôvodu uprostred noci. Do izby jej svietil Mesiac, dnes bol výnimočný. Možno to bolo tým, že bol v splne, alebo tým, ako sa okolo neho vznášali oblaky, zdalo sa, že tancovali, hoci vietor nefúkal. Najskôr sa naň len tak pozerala a obdivovala tú nádheru, po chvíľke však zatúžila ísť sa prejsť po lúke kúsok nad ich domom a vychutnať si tú samotu.

Svoju rodinu ľúbila, ale u nich doma niečo ako súkromie prakticky neexistovalo. O to viac si cenila každú sekundu, ktorú mala len pre seba. A ten Mesiac bol taký nádherný, skoro akoby ju volal. Oblečená bola za necelú minútu, cesta na lúku jej netrvala o moc dlhšie. Bolo leto, noc bola teplá a tráva voňala. Na chvíľku si ľahla a len zhlboka dýchala. Z chvíľky sa stala hodina, z hodiny takmer celý zvyšok noci. Ani si nepamätala, kedy vlastne zaspala.
Z toho sladkého spánku ju však vytrhol výkrik. Zatajila dych a pozorne načúvala, keď však ani po piatich minútach nič nepočula, pomyslela si, že sa jej to len zdalo. Za chvíľku bude svitať, na lúke bola skoro celú noc a od tvrdej zeme, na ktorej spala, ju pobolieval chrbát. Zdvihla sa teda a išla naspäť domov. Spať sa jej už neoplatí, za chvíľku by ju aj tak zobudila mama, dnes ide na misiu. Aspoň si môže v kľude dopriať horúcu sprchu. Keď nič, tak ju....myšlienka jej zamrzla na polceste, keď otvorila dvere.

To, čo videla do smrti nezabudne, telá jej rodičov, sestier aj malého brata boli rozkúskované a rozhádzané po celej kuchyni. Z horného poschodia počula dva hlasy, jeden jej bol povedomý, ale v tej chvíli ho nemohla zaradiť. Bavili sa o niečom...nie, o niekom.... niekto im chýbal, niekto, kto mal byť zajtra na misii. Trvalo jej hodnú chvíľu, kým prišla na to, že ten niekto je ona. Keď jej docvaklo, tlmene zhíkla.

Nebola hlúpa, to vôbec nie, ale stála nad časťami tiel celej jej rodiny, to človeku moc neprospeje. Prineskoro si uvedomila, že to bola chyba, že sa tak prezradila. Pokúsila sa ujsť prednými dverami, tam však už stál prvý útočník, na hlave mal masku. Ešte bola v šoku zo straty milovaných ľudí, tak sa letiacemu kunaiu nestihla vyhnúť úplne. Našťastie ju len škrabol na ramene, nič hlboké. Ľutovala, že so sebou nemá aj ona kunaie, s nimi bola takmer neporaziteľná. Na ľútosť jej však moc času neostalo, pretože maskovaný muž už znova útočil a ona bola zrazu čudne slabá, nech robila čo chcela, nedokázala použiť žiadne jutsu. Muž, vidiac počudovanie v jej tvári, sa usmial- to videla aj cez masku- a povedal je, že ten kunai nebol obyčajný. Vraj jeho vlastná výroba, vysávajú z človeka chakru. A čím viac ju človek vyvoláva, tým viac jej stráca. Preto nemôže používať jutsu. A taijutsju bolo odjakživa jej slabosťou. Muž vedel, že už preňho nepredstavuje žiadnu hrozbu, preto neútočil. Vyčkával. Zaujímalo ho, ako zareaguje. Predpokladal, že sa pokúsi o útek, preto sa postavil do dverí. A nemýlil sa, usúdila, že je to jej posledná možnosť.

V zlomku sekundy vybehla z izby, náhlila sa k zadnému vchodu. Tam na ňu však čakal ten druhý útočník. Nemal masku, no do tváre mu nevidela.
„Narumi, prečo je ešte pri vedomí?“ až vtedy jeho hlas spoznala. Keby si mohla vybrať, radšej by umrela, než aby ho spoznala.
„Prečo?“ to bolo to jediné, čo ju zaujímalo. Toho muža milovala, najviac na svete. A on tvrdil, že ju tiež miluje, tak prečo to urobil?
„Pche, ty si myslíš, že si ma niekedy zaujímala? Vždy mi išlo len o to, čo je v tebe. O druhú dušu, ktorá v tebe sídli. S ňou ma už nikto nikdy neporazí a ty ani len nevieš, že ju v sebe máš. Pozri sa na seba, si úbohá, stojíš tu, bezmocná a pri tom vlastníš viac sily, než si ktokoľvek dokáže predstaviť. A nikdy si sa nepokúsila ju ovládnuť. Si len bezcenná nádoba....“ hovoril ďalej, no ona už nevnímala. Zacítila, ako ju zozadu niekto udrel po zátylku. Pred očami sa jej zatmelo.

„Rýchlo, musíme vypadnúť, boli sme tu dlhšie, než som predpokladal. Vyberieme z nej Dušu, zabiješ ju a niekam odpraceš, je ti to jasné? Ten odkaz si napísal? Dobre, všetci si budú myslieť, že jej preskočilo, zabila svoju rodinu a ušla.“ Pche, neverili mu, keď hovoril, že raz bude najsilnejším človekom v Konohe. Ale on im on im ukáže, ešte len uvidia, kto je Neji Hyuuga.