Osvietenie

„Teraz už možno konečne budem mať šancu. Sasuke tu nie je, takže by som to mohol využiť.“, rozmýšľal Naruto, keď sa popoludní prechádzal po ulici. O chvíľu došiel na lúku neďaleko Konohy a tam si ľahol do trávy. Premýšľal.
„Sakura je teraz veľmi nešťastná, že tu Sasuke nie je. Mohol by som ju ísť utešiť alebo... “ Naruto sa zamračil. Veď Sakura by teraz bola v poriadku keby Sasuke nebol taký idiot.
„A ja som taký istý. Sľúbil som jej, že ho dovediem späť a neurobil som to. Nedokázal som to...“, s takýmito myšlienkami zaspal. Keby nezaspal, videl by ešte, ako z neďalekých kríkov vypadlo čiernovlasé dievča, ktoré hneď vstalo, otočilo sa a bežalo preč.

Keď sa Naruto zobudil, bol už večer. Slnko práve zapadlo za oranžovo – ružový obzor a začal pofukovať jemný vetrík.
„To už je tak neskoro?“ pozrel na oblohu, kde začali vychádzať prvé hviezdy.
„Keby tu tak teraz bola so mnou Sakura“ pomyslel si Naruto s pohľadom upretým k hviezdam. Vtom dostal nápad.
„Jasné! Prečo nie?“, povedal si a vyrazil späť do Konohy.
Keď konečne došiel pred Sakurin dom bol už celý udýchaný. Zaklopal na dvere a čakal. Po chvíli mu otvorila Sakura, no keď zistila, že je to len Naruto, klesla jej nálada.
„Čo chceš, Naruto?!“ spýtala sa a premeriavala si ho začudovaným pohľadom. Naruto zneistel.
„No...ja...ja som sa chcel....chcel som sa ťa opýtať, či by si sa nešla so mnou na chvíľu prejsť.“, vykríkol.
„Naruto“, teraz už vyzerala byť vážne naštvaná, „kedy konečne pochopíš, že s tebou na rande nepôjdem!“ odvetila mu a zabuchla dvere až hrozilo, že sa rozpadnú. Naruto tam hodnú chvíľu stál a civel na zavreté dvere. Potom sa otočil a odišiel, sklamaný, hľadiac do zeme.

Na druhý deň sa Naruto zobudil zo zlou náladou, keď si spomenul na včerajšok. Rozhodol sa však, že sa nevzdá.
Vstal, umyl sa, obliekol sa a vybehol z domu. Prvé čo ho napadlo boli kvety. Kvetinárstvo bolo neďaleko, ale keby ich natrhal sám bolo by to originálnejšie. Aspoň si to myslel.
Šiel teda na lúku, no nečakal, že tam teraz niekto bude.
„Hinata?“, zakričal na ňu, keď ju spoznal. Hinata sa otočila a mierne zružovela keď videla kto na ňu kričí.
„Čo tu robíš tak skoro?“ zaujímal sa Naruto keď prišiel bližšie. Hinata pozrela na kvety, ktoré držala v ruke a trošku sa začervenala.
„No vieš...trhala som tu kvety...“, koktala. Nechcela sa preriecť pre koho tie kvety sú.
„No to je úžasné!", prerušil ju Naruto, „mohla by si mi pomôcť".
Hinata sa naňho nechápavo pozrela.
„Vieš chcel som dať Sakure nejaké kvety, ktoré sám natrhám, ale netuším aké by som mal natrhať." vysvetlil jej Naruto a bezradne sa obzeral po lúke plnej kvetov. Hinata pozrela na svoju natrhanú kyticu a odvrátila hlavu, aby Naruto nevidel tú jedinú slzu, ktorá jej vypadla z oka a stratila sa v tráve. Znova pozrela na kyticu plnú farebných kvetov, ktorú natrhala pre osobu stojacu vedľa nej. Osobu, ktorá bola tak blízko a predsa bola ďaleko.
Pomaly mu podala kyticu. Naruto skákal pohľadom z kytice na Hinatu a späť.
„Daj jej túto. Určite sa jej bude páčiť." povedala Hinata a rozbehla sa preč.
„Hinata počkaj!", kričal za ňou Naruto, ale už bola preč. Chvíľu hľadel na miesto kde pred chvíľou stála a potom sa otočil a odišiel za Sakurou.

„Vypadni!!!", zakričala Sakura a vyhodila kvety do rieky.
Naruto jednoducho odišiel. Sakura sa proste rozhodla, že ho má plné zuby keď za ňou stále dolieza a on už nemá síl vymýšľať znova ďalšie spôsoby ako ju získať. Šiel na svoju obľúbenú lúku a tam si sadol. Rozhodol sa, že sa vzdá. Zavrel oči a pomaly si ľahol do trávy. Pocítil na tvári jemný vietor.
„Nemá to cenu. Chcela Sasukeho a vždy aj bude. Ja mám proste smolu.“ Povedal si Naruto a otvoril oči. Už sa mu nič nechcelo robiť. Zrazu začul šplechot vody. Pomaly sa posadil a poobzeral sa dookola. Nikoho nevidel, tak šiel k rieke. Nebola ďaleko.
Pri rieke bola Hinata, nad niečím sa skláňala. Naruto podišiel bližšie, ale zakopol o koreň vytŕčajúci zo zeme, narazil si hlavu a skotúľal sa dole k Hinate. Ona sa otočila a keď videla, že Naruto, ktorý k nej spadol sa nehýbe, zľakla sa, rýchlo sa k nemu sklonila a ošpliechala ho trochou vody.
„No tak Naruto, preber sa!“ Hinata bezradne sedela sklonená nad Narutom, keď sa začal preberať. Otvoril oči a uvidel ako sa nad ním skláňa nejaká osoba. Bolo to nejaké dievča. Veľmi pekné dievča. Naruto konečne zaostril a spoznal ju. Hinata. Otočil hlavu a vedľa nej uvidel kyticu, ktorú vyhodila Sakura do vody. Hinata ju vytiahla. Pozrel na ňu. Oči ešte mala celé červené od plaču.

Vtedy mu to došlo.

Celý ten čas sa zbytočne predvádzal pred Sakurou, ktorá ho aj tak nikdy nechcela. Boli kamaráti, to áno, ale to bolo všetko. Toľko zbytočných dní, zbytočného času. Celý čas chodil za Sakurou bez nádeje a pritom mal celý čas za sebou jedno nádherné, úžasné dievča. Hinatu.
Pozrel sa na ňu. Oči mala síce ešte červené, no nezáležalo na tom. Boli krásne. Vánok sa hral s jej vlasmi, ktoré tak nádherne poletovali. Naruto nadával sám na seba, že si toto nevšimol už skôr.

Usmial sa, prišiel k Hinate a zodvihol ju zo zeme, kde ešte stále sedela. Uprela naňho svoje svetlé oči a nič nechápala. Naruto ju pohladil po líci, ktoré okamžite nabralo červenú farbu.
„Hinata ja...ako by som...no vieš...“, začal, ale nešlo mu to. Nevedel ako jej to má povedať. Dostal nápad.
Ona nič nechápala. Čo to Naruto robí?... žeby... Nie to nemôže byť pravda. Dnes predsa chcel dať kvety Sakure. Pozrela naňho, usmieval sa. Zatočila sa jej hlava.
„Hinata prosím ťa nie že teraz omdlieš.“ Povedal jej Naruto a objal ju. Stratila rovnováhu, potkla sa a spadla rovno na Naruta. Chcela sa rýchlo postaviť, no niečo ju držalo za ruky. Alebo, lepšie povedané, niekto. Naruto ju chytil za ruky, pritiahol si ju späť na seba a jemne ju pobozkal. Hinate sa na sekundu zastavilo srdce, potom zavrela oči a pevne objala Naruta. Vracala mu bozky a neprestávala, myslela si, že keby teraz prestala, tak naozaj omdlie.
Keď sa po dlhej dlhej chvíli konečne od seba odlepili, Hinata sa usmiala. Už sa nebude musieť skrývať pred Narutom.
Naruto si sadol a pozrel na Hinatu.
„Hinata chcel by som, aby si mi prepáčila, že som ťa tak dlho ignoroval. Nedochádzalo mi to. To, prečo si vždy omdlievala keď som bol nablízku,“ usmial sa keď sa začervenala, „alebo toto.“ Vzal jej tvár do rúk.
„Páči sa mi keď sa červenáš.“ Usmial sa a znova ju pobozkal.
Hinata ho na chvíľu odtlačila nadýchla sa a spustila.
„Naruto ja ti nemám čo prepáčiť. To ja... mne si sa páčil už od začiatku. Vždy si ma nejako prekvapil hocičím. Ja som ťa vždy chcela. Nemala som odvahu ti to povedať. Takže sa nemáš za čo ospravedlňovať.“ Odmlčala sa a zružovela. „Teraz by som ti to už mohla povedať.“ Pevne ho objala a pobozkala. On to nečakal, znova spadli na zem no to už bolo jedno.
„Milujem ťa, Naruto“, povedala Hinata potichu a skryla si tvár do jeho bundy.
Naruto jej zdvihol hlavu, zadíval sa jej do očí a povedal, „Hinata...aj ja ťa milujem.“ Zdvihol ju zo zeme a zobral do náručia.
Ona ho objala a takto spolu došli späť do Konohy, kde na nich neveriacky pozerali všetci ich kamaráti. No oni dvaja ich nevideli. Pozerali jeden druhému do očí a nevnímali svet okolo seba. A tak došli k Narutovi domov. Čo sa dialo tam......si môžeme len domyslieť .