manga_preview
Boruto TBV 07

Renji Hagane – Cesta ninju 4.: Kamenná tvár

„Takže konečne. Myslel som, že vám ani nestojím za tu pozornosť.“, zasypel spoza kamennej masky.
„Radšej sa rovno vzdaj, ináč si koleduješ o problémy.“, ozval sa Kakashi.
„Vzdať sa? Nikdy! Moju slobodu mi už nikto nevezme, naopak. To vy by ste sa mali vzdať.“
„Nevidím jediný dôvod prečo!“, ozval sa Naruto a jeho klony zaútočili na Ishioma. Ako náhle sa ale priblížili na vzdialenosť pol metra, rozplynuli sa v dyme.
„Pretože ste v pasci. Presne ako som plánoval, a vďaka vám budem mať konečne aj skalpy slávnych ninjov z Listovej.“, potom ukázal opasok, na ktorom mal zavesené čelenky rôznych dedín.
Už ma nebavilo len tak tam stáť a odhodlal som sa k útoku.
„Kouton: Kei kunai!“(oceľ: kunai sily), a potom spomedzi mojich rúk vyletel väčší svetielkujúci kunai. Vybuchol len pár metrov pred jeho telom, ale nič sa celkovo nestalo. Zdalo sa mi veľmi čudné. Nemal na sebe jediný škrabanec.
„A teraz ste si určite všimli že ste v mojom genjutsu. A nie len teraz. Myslíte si, že je noc? Kdeže.“
„Nie tak zhurta, kamenná tvár. Kai!“, zavelil Kakashi ale genjutsu stále fungovalo.
„Naivita ma prekvapuje, obzvlášť u teba...Kakashi Hatake! Pretože toto genjutsu sa zakladá na inom prúdení chakry. Má za následok vytvorenie môjho vlastného sveta, v ktorom vy nemáte žiadnu moc.“
„Má pravdu. Jeho obehový systém je oveľa zložitejší ako u bežného shinobi.“, ozvala sa Hinata.
Rozmýšľal som nad tým, ako ho poraziť, a či to má nejaký zmysel. Udržiavať takéto rozsiahle genjutsu vyžaduje obrovské množstvo chakry a tak som dúfal, že jeho chakra sa takto rýchlo minie. Ale v podstate sme sa všetci ocitli na mŕtvom bode.
„Áno viac! Viac chakry!“
Vtedy mi to došlo. Celý čas z nás pomocou genjutsu vysával chakru. Každý sa razom začal cítiť čoraz slabší a slabší. Ako prvú to zasiahlo Hinatu, ale Kiba ju rýchlo zachytil keď padala na zem. Sakura však pohotovo vytiahla ninja pirulky a všetkým ich podala. Nemohol som na to ďalej pozerať, ako všetci vrátane mňa vzdychali únavou. Bolo jasné, že treba vymyslieť nový plán.
„Musíme sa rozdeliť Kakashi-san!“
„Dobre.“
„Myslel som si, že sa radšej dáte na útek, ale aj tak by to nemalo žiadny zmysel.“, ozval sa opäť Ishiomo. Ja a Kakashi sme utekali rovnakým smerom, a tak použil svoj Sharingan. Zbadal čo ja nie a tak ma rýchlo zastavil.
„Stoj! Okolo neho vidím akýsi chakrový štít, ktorý ho obklopuje zo všetkých strán.“
„Takže štít. To preto sa ho Narutove klony ani nedotkli.“
„Musíme získať čas, aby už nemal chakru na udržiavanie genjutsu.“
„Jasné, časom bude musieť všetku chakru použiť len na udržiavanie toho štítu a potom by sme ho mohli preraziť.“
„Nemôžeme ale dúfať, že opáť nezaútočí. To že sme stále v pohybe môže spomaliť jeho nasávanie chakry. Ale to nám zrejme nepomôže.“
„Ako to myslíte?“
„Pomocou svojho Sharinganu som zbadal, že ešte niekto je tu nablízku, kto ho zásobuje chakrou.“
„Čo? Žeby nejaký summon?“
„Alebo iný shinobi. Chakra ale prúdi popod zem.“
„Musí to nasávať pomocou Dotonu! Áno. Možno je to ninja zo Skalnej rovnako ako ja, a tak nasáva chakru pomocou koreňov rastlín v zemi.“
„Gatsuga!“(dvojtesákový ničiteľ), ozval sa Kiba a opäť zaútočil spredu. Každý zásah ale spôsobil explóziu, ktorá ho odhodila pár metrov ďaleko.
„Možno Mokuton bude správna voľba.“, ozval sa Yamato a jeho ruky sa predĺžili do drevených klátov, ktoré mali omotať Ishioma. Už už ho zvierali, ale v tom sa stratil a premiestnil sa iné miesto.
Postupne útočili jeden po druhom, ale bez vásledku. Dokonca ani Kagemane (tieňová imitácia) nezaberalo. Zdalo sa, že sa genjutsu mu umožňuje presúvať sa na ľubovolné miesto v ľubovolnom čase. Akoby to všetko nebol ten pravý ninja.
„Musíme ho odviezť!“, povedal Shikamaru, akoby dostal nejaký nápad.
„Dobre. Odvediem jeho pozornosť.“, ponúkol som sa.
Medzitým Kakashi dával nejaké pokyny Shinovi a on začal vypúšťať svoje kikai chrobáky, ktoré obalili celý chakrový štít.
„Raikiri!“(bleskové ostrie), a vtedy dal pokyn Shinovi, aby odvolal chrobáky a v tom okamihu nastala ďalšia obrovská explózia.
„Vyšlo to! Bravo Kakashi-sensei.“, povedala Sakura, ktorá bola neďaleko s Hinatou. Štít začal len tak popraskávať a bolo jasné, že je oslabený. Zdalo sa, že jeho zásobovanie chakrou zlyhalo. Ale nedávalo mi zmysel, ako mohol vyplytvať v takom krátkom čase toľko chakry. Napokon opadlo aj to genjutsu, takže sme sa všetci prebudili do slnečného dňa. Musel som skúsiť niečo iné. Vedel som, že ak spálim jeho chakru, nebude odolný ani voči taijutsu a to by mohlo poskytnúť výhodu. Nesmel som ale zabudnúť, že ešte stále vysával chakru, hoci bol jeho štít už neaktívny.
„Kouton: Koutama!“(oceľ: oceľová výbušná guľa), musel som použiť silné jutsu, ktoré sa používalo na zborenie stien. Vystrel som ruky pred seba a sústredil som chakru. Tá prúdila z otvorov v mojich rukách a premieňala sa na oceľ. Vytvarovala sa obrovská oceľová guľa ktorú som len postrčil smerom na cieľ. A navyše som musel byť dosť rýchly, pretože guľa sa gúľala príliš pomaly, ale napokon to aj mne vyšlo. Opäť došlo v ohnivému výbuchu, ktorý mal spáliť tento štít. Našťastie sa tak aj stalo. Potom sa objavil Naruto a Rasenganom zneškodnil protivníka. Všetci sme boli dosť vyčerpaní a vysalo to z nás všetkých dosť chakry. Ale pravdupovediac som čakal dlhší boj. Ishiomovo telo ležalo bezvládne na zemi, ale ešte dýchal tak som si myslel, že z neho ešte niečo dostanem. Podišiel som k nemu.
„Kto ťa najal?“
„Úbohí obmedzenci...prečo si stále myslia, že shinobi...nemôže niečo robiť len z vlastnej vôle...“
„Kto ťa najal!?“, prizvučil som.
„Nemusím bojovať za nikoho...ja som slobodný ninja...“
„Nikto nie je slobodný.“
„Ale je...ja...ja som toto všetko robil len z vlastnej vôle...ty nevieš aký je to pôžitok mať...moc nad životom a smrťou...nevieš...nevieš...“
Po týchto slovách vydýchol naposledy. Otočil som sa prišiel som k svojmu týmu.
„Čo ti povedal?“, spýtal sa Kiba.
„Nič...nič dôležité...“, zatajil som tie choré slová, ktoré mi povedal a pritom sa mi ani na sekundu nechcelo veriť, že by to všetko robil len z vlastnej vôle.
„Nie ste ani trochu zvedaví kto je pod tou maskou?“, spýtal sa Naruto.
„Naruto má pravdu. Mali by sme sa pozrieť.“, súhlasila Sakura. Podišiel som teda k telu a zložil som kamennú masku z tváre. Na jeho tvári bolo tetovanie. Boli to nejaké znaky. Ale to čo bolo pod tým tetovaním ma naozaj zarazilo. Na tú tvár som roky nezabudol. Bol vtedy genínom, ktorého uniesli z našej dediny. Sám Tsuchikage po ňom pátral skoro tri mesiace než to vzdal. Potom pristúpil Kakashi a pozrel sa na tú tvár.
„Hmm...zaujímavé. Vyzerá to ako nejaká prekliata pečať alebo čo. No nič musíme sa vrátiť.“, na chvíľu sme spustili oči z toho tela, ale o pár sekúnd už tam nebolo.
„Postarajte sa o telo. Tie znaky nám môžu povedať niečo viac o ňom.“, rozkázal som.
„Aké?“, spýtal sa Shino, keď sa pozrel na miesto, kde telo ležalo. Obzrel som sa aj ja a naozaj tam nebolo. Chvíľu sa všetci vyjavene dívali na prázdnu zem, kde ležalo Ishiomovo telo, ale potom sa ozval kto iný ako Kakashi.
„No nič nebudeme sa tým zaoberať. Misia je tak či tak splnená. Všetci potrebujeme oddych a vyberieme sa naspäť do Listovej.“
Odobrali sme sa do chaty ale mne to nedalo. A vedel som, že aj oni si mysleli to isté čo ja. Rozhodol som sa preto osloviť Kakashiho.
„Kakashi-san...“
„Hmm?“
„Nezdalo sa vám to príliš ľahké?“
„Odsal nám všetkým veľké množstvo chakry. Ak je pre teba toto ľahké, tak to sa môžeš postaviť aj samotnej Hokage.“
„No dobre ale ako je možné, že jeho zásobovanie chakrou zlyhalo?“
„Možno už nezvládal narábať s takým množstvom chakry a jeho telo to jednoducho nevydržalo a chakrové brány začali zlyhávať.“
„Nemôžeš zaťažovať senpaia toľkými otázkami. Potrebuje odpočinok rovnako ako ty.“, prerušil ho Yamato.
„To je v poriadku Yamato. Mal som z toho ten istý pocit.“
Všetci sme sa vrátili do chaty a všetci zaspali ako zabití. Nanešťastie mne sa to opäť nedarilo. Tentokrát som ale pomyslel na Ino-san. Keď ju znovu stretnem. Sám seba sa pýtam prečo k niekomu prechovávam tieto city, hoci ju poznám len veľmi krátko? Nech sa robí čo sa robí, ruky mám ako v ohni. Toto je krutá daň za používanie môjho kekkei-genkai. Kiežby ale Ino-san cítila ku mne to, čo ja k nej. Ale aj tak si myslím, že je skoro, navyše som sľúbil, že sa vrátim do Skalnej, ale keď ona... Bili sa vo mne dve predstavy. Jedna bola predstava návratu domov a druhá zostať s Ino-san. Nemal som poňatia čo z toho si vybrať. V Listovej sa mi páčilo. Žije to tam, človek má pocit, že nie je na svete sám a hlavne sa mi páči to, že tam ste len jeden z mraveniska. Nie ste nikto výnimočný a ľahko splyniete s davom. Ale neviem prečo stále myslím na Ino-san. Tie jej slová mi utkveli v pamäti. Je to pracovité dievča, ktoré sa môže potrhať každý deň, aby splnila svoje povinnosti, a preto sa aj obávam toho, či vôbec bude mať na mňa čas.

Poznámky: 

a je tu opäť ďalší diel, bude to jeden z mála akčných, snáď bude v poriadku:D

4.333335
Průměr: 4.3 (6 hlasů)

Volby prohlížení komentářů

Vyberte si, jak chcete zobrazovat komentáře a klikněte na "Uložit změny".
Obrázek uživatele Joanne
Vložil Joanne, St, 2009-07-29 08:48 | Ninja už: 5489 dní, Příspěvků: 815 | Autor je: Utírač Udonova nosu

dobrééé -)

Hledat štěstí v maličkost dala jsem si za úkol - a jde mně to.

Obrázek uživatele naruto - kun
Vložil naruto - kun, Pá, 2009-07-03 23:28 | Ninja už: 5502 dní, Příspěvků: 687 | Autor je: Prostý občan

je to zaujimava poviedka a hlavne je to... ako to povedat, neopozerany namet. u mna to mas za 5 bodov a miesto v mojich oblubenych

Obrázek uživatele JoeObludaMandel.Ohnivá.voda
Vložil JoeObludaMandel..., St, 2009-07-01 15:26 | Ninja už: 5657 dní, Příspěvků: 104 | Autor je: Prostý občan

tak trochu akcie, keďže nemám s týmto typom veľa skúseností tak by sa to niekomu mohlo zdať no nedotiahnuté