*Nauč ma poznať ten pocit!* (hin/sai)

V Konohe nastalo ráno a polovica ninjov bola na svojich misiách. Len Kiba, Akamaru, Hinata, Shino ,Naruto a Sai boli doma. Naruto tento čas využil na tréning s Kibom a Shino sa túlal po lese a hladal chrobáky.

Ja som si sadol a pokúšal som sa namalovať jeden z dalších obrazov ,ktorý mi aj tak nebude nič hovoriť.

Medzitým si Hinata prichystala všetky potreby a povedala že skúsi čosi nové. Vyrazila s Hyuuga sídla a namierila si to rovno na lúku.

Pomaly som dokončil obraz. Odrazu som na lúke zbadal Hinatu ako začína malovať. Pomaly som sa priblížil.

"Máš talent." Povedal som a snažil som sa vyzerať priatelsky.
"Oh...ja"
"Za toto by sa nemusel hambiť ani umelec! A nahodil som ten úsmev ktorý som mal vždy.

Bol som prekvapený tými pocitmi a emociami ktoré z toho obrazu vychádzali. Teraz mi napadlo tolko mien ,ktoré by som tomu obrazu dal...

"Dakujem...ja som sa len pokúsila niečo"...odmlčala sa
"Ako môžeš takto zachytiť pocity?"
"No ja neviem.Sai-kun. Podla mňa ich musíš najskôr prežiť." poovedala jemne.

Hinata práve som si uvedomil čo k tebe cítim. No vyjadriť je to ťažké.Hmírilo mi hlavou.

"Hinata, musím ti niečo povedať..."
"Ano? Sai-kun?"

Ach, nikdy som si nemyslel že to bude také ťažké...Pomyslel som si.

"No ja chcem aby si vedela..."
"Milujem ťa...Hinata."

Uff. A je to vonku...To je ale úlava.

"Ech. Sai aj ja ťa mám rada ale iba ako kamaráta...No nechcem aby si si myslel že city k niekomu druhému sú zlá vec možno budem lutovať čo teraz spravím ale je to pre teba!" Povedala zvonivo.

Hinata ukáž mi city! Nauč ma rozumieť im! želal som si.
A potom sa to stalo.
Pritlačila jej pery na tie moje. A vtedy boli všetky emocie vo mňe odhalené. Mohla ich prečítať. Bolo to skvelé.

"Ale, ale čo to tu vidím Hyuuga a Sai." Povedal s úsmevom Kiba.

Pomaly sa odomňa odtrhla. Snažila sa obhajovať.

"Ja..jaa.."

Videl som ako Naruto na mňa nepriatelsky vraští čelo. No tento zážitok mi nikto neukradne!...Išiel som Hinatu odprevadiť domov. Ked sme boli pred sídlom objali sme sa a išli po svojom. Neustále mi vrtala v hlave. V noci som nemohol spať. Rozmýšlal som prečo ma nemiluje. A ja ju pritom milujem ešte viac...Ach aká je krásna.
"Nevydržím" povedal som a obliekol som sa. Vyrazil som smerom k ich sídlu. Jej okno bolo druhé z prava. Vyšplhal som sa po strome a zaklopal na okno.
Rozospatá otvorila okno. Skočil som dnu...
"Sai! Preboha čo tu robíš!"
"Prepáč ale nemôžem byť bez teba ani minútu! Ten bozk mi stále vrta v hlave!"
"Sai ale ale...
Nestihla dopovedať a moje pery našli tie jej. Vášnivo som ju pobozkal.
"Hinata ,ak teraz povieš že si pri tomto bozku nič necítila nechám ťa navždy napokoji a vrátim sa k ANBU. Prisahám."
"Sai-kun...ja ja ťa nelúbim...
"Aha tak potom je to jasné. Maj sa!"
"Počkaj ja som ešte nedohovorila...Nelúbim ťa!pretože ja ťa milujem!"

Neváhal som a chytil som ju do náručia. A točil a točil...Spolu sme boli štasný.

"Prepáč Sai že som povedala že k tebe nič necítim. Myslela som že ťa neurobím štastným.
"Ty si ma už šťastným urobila! Milujem ťa!"
"Aj ja teba!" Povedala nežne.

Potom sme si spolu lahli a ona mi zaspala na hrudi. Pohlad na ňu ked spala bol úžasný. Jej pokožka sa vo svetle mesiaca ligotala ako tisíce diamantov.
V tom omámení jej krásy som zaspal...