Nikdy to nevzdaj! (hin/kiba)

„Máme misiu!“
„Po dlhom čase!“ Kričal rozradostený Kiba a jeho ozvena sa šírila po celej Konohe. Shinova reakcia sa dala predpovedať.Je to predsa tichý a nesmelý typ presne ako ja.
Pobrala som sa smerom k tým dvom ak som pravda nepočítala Akamara.
„Čaw Hin...“ Pozdravil hrdinsky Kiba
„Zdravím Hinata.“
„Ahojte.“ Môj hlas znel nesmelo.
„No mohli by sme sa dať na cestu.“ Prehlásil Kiba.
Vidali sme sa na cestu. Mala to byť len malá stopovacia misia na odhalenie súčastného úkrytu pozostalých Akatsuki. Kiba mal celú dobu žiarivý úsmev na tvári, ktorý mi vždy dodal chuť do misie. Vyžarovalo s neho čosi zvláštne dokonca keď som bola niekedy pri ňom cítila som motýle v bruchu alebo ma priťahovala jeho krásna vôňa, ktorá mi pripomínala pocit bezpečia no aj tak som ju presne nevedela popísat.
Vlastne, čím viac som nad tým rozmýšlala tým viac som prichádzala na nečakané závery že by to mohla byť láska. ALE NIE!!! Ved predsa ja som vždy milovala Naruta! Alebo som si to len namýšlala?
„Tu sa utáborime.“ Povedal Shino. Začali sme skladať stany.
„Idem sa poprechádzat a zároveň preskúmam okolie.“ Oznámila som.
Vybrala som sa cestou. Našla som nádherný útes s ktorého bol výhlad na celú krajinu a kúsok Konohy.
Začula som kroky...S istotou boli bližšie a bližšie. Akoby vedeli koho hladajú. A zrazu som zacítila tu krásnu vôňu. Tu vôňu, ktorú som tak milovala. Tu vôňu, ktorú som ani nevedela presne opísat. Uvedomila som si že mu to musím povedať. To čo k nemu cítím.Znova som pocítila ten pocit.
Prisadol si ku mňe.
„Kiba-kun.“ Vydalo sa zo mňa tiché pípnutie.
„Hin...dúfam že nevyrušujem.“
„Kiba-kun ja...ja.“
„Nie!Hinata ja ti musím niečo povedať a nie! Bude lepšie keď ti to ukážem...“
A pritlačil jeho pery na tie moje...
Odtiahol sa.
„Prepáč Hinata, nechal som sa uniesť.“
Hlava sa mi zamotala a moje zmysly boli omráčené.
„Nie...Kiba...neprestávaj.“
A potom naše pery znova splynuli v jedno.
„Milujem ťa Hinata-chan.“
„Milujem ťa Kiba-kun.“
A moje oči sa v návale bozkov zatvárali. Jeho ruka, ta teplá ruka mi z mojich vlasov klesala na chrbáta zvierala ma tuhšie a tuhšie. Krásne,citlivé a vášnivé bozky ma obklopovali z každej strany. Pomaly sme sa od seba odtrhli. Chytil ma za ruku a povedal:
„Hin vždy som ta miloval a snažil sa získať tvoju pozornost. V mojom srdci si vždy žila ako žena.“
„Ja...ja .“snažila som sa vykoktať no jeho pery znova naplnili moje.
Aké to bolo krásne.
Pomaly sme sa vydali do tábora .
„Niečo sa deje! Aj Akamaru je nepokojný!“ Uvidela som Shina ako z posledných síl bojuje z Akatsuki. Našli nás.
„Ja ich odvediem! Zachráňte sa!“ Kričal Shino.
„Niééé.“ Plakala som...
„Achhhhh...“
„Hin čo sa deje?“ Spýtal sa.
„Môj byakugan!“
„Moje oči!“ Zvrieskla som.
„Kiba! Pomôž mi...Kiba! Vyveď ma z tej temnoty! Prosím.“
„Hinata! Prosím,čo mám urobiť! Nechcem ta stratiť tak ako Shina!“

Nárek-Bolesť-Strach.

„Hin už je dobre...“
„Nie, nie Kiba ja nevidím niekto použil techniku na zbavenie byakuganu.“
„Hinata, neboj sa ja ťa zachránim! Za každú cenu!“
„Preboha ved ty máš vnútorné zranenia! Hinata neumieraj mi! Potrebujem ťa!“
-„Vtedy si mi hovorila, pametáš? Že to nikdy nevzdáš! Bojuj Hinataááá...“

„Kiba-kun zdá sa že je už čas..Vieš že nikdy nič netrvá večne. Ale ty!!...Ty ostaneš navždy v mojom srdci! Navždy...“Z oka mi vitiekla slza.Cítila som zvláštny pocit. Bola to smrť ktorá si ma po kúsku berie.
„Kiba-kun mám jedno želanie...posledné.“
„Hin tých želaní bude ešte vela! Ver mi!“
„Kiba prosím...“
„Ano a čo je to? Urobím všetko....pre teba!“
„Kiba-kun..Daj mi prosím bozk...a ber ho akoby bol posledný!“ Vtedy ma pevne zovrel v náručí a pobozlal ma tak nežne ako to len on vedel.
„Nikdy na teba nezabudnem Kiba-kun.“
„Ani ja na teba Hin-chan.“ Slzy sa mu drali do očí.
A vtedy som už v pokoji mohla zavrieť oči...

„Hinataaaaaaaa niéé...prečooo...“plakal...plakal...a slzy mu padali na prašnú zem.
Akamaru našiel Shina o pár metrov ďalej a po Akatsuki ani stopy...
Pri pohlade na najlepšie dievča a jeho najlepšieho
kamaráta ,ktorý teraz bezvládne ležia na zemi z ktorej už nikdy nevstanú vzal Kiba svoj kunaj a vykríkol :
„Prepáč Akamaru!
Prepáč Konoha!
Prepáčte Shino a Hinata že som vás nedokázal ochrániť!
Raz sa možno stretneme!...“
A bodol si svoj kunaj priamo do srdca.

Ked ich ninjovia z Konohy našli prehlásili že nikto neprežil a že boli zavraždený Akatsuki.
A tak v Konohe dodnes stojí pamätník s ich menami. Hinata leží bok po boku s Kiboma a tento deň je v historíí zapísaný aj ako deň:
Koniec týmu 8...

Na pamätníku stojí:
„S úctou spomínajme na troch skvelých ninjov a jedného ninja psa, ktorý tragicky zahynuli pri misií. Čest ich dušiam...“

„Tak leť,
lietanie ťa spasí.
Leť,
hľadaj nové krásy.
Leť a nespadni…“