Muž bez srdca časť 1: Drak sa vracia

Dvaja bojovníci v modrých vestách stáli pri dverách do obrovskej budovy, ktorá sa nachádzala uprostred dediny. Všade sa rozprestieralo úplne ticho. Každý z mužov bol napnutý. Noc bola krásna, ale oni si ju vôbec nevychutnali. Medzi mužov skočila čierna postava. Muži stihli uchopiť zbrane. Ticho, ktoré bolo prerušené tichými švihmi mečov bolo strašné. Obaja strážcovia padli na drevenú podlahu. Po dreve sa pomaly rozlievala teplá krv mŕtvych mužov. Čierna postava mala na sebe masku lovcov so znakom Konohy. Čierna postava vyskočila na budovu a po strechách sa dostala na vrchné poschodie. Okno na najvyššom poschodí bolo len privreté. Lovec prekĺzol cez okno do budovy.
„Kurna, prečo som ja dostal túto šichtu. Neznášam byť vo vládcovom dome po zotmení.“ Mladý vojak sa prechádzal po chodbe a mrmlal si. Cez okno, ktoré bolo pred ním niekto, skočil dnu. No predtým, než zareagoval alebo čo i len vykríkol, sa mu do srdca zarazil kunai. Mladý chlapec, ktorý len teraz oslávil 19 rokov padol s otvorenými očami na zem. Postava v čiernom k nemu prišla a zavrela mu oči. O pár okamihov bol lovec už na svojej ceste. Prišiel k dverám, za ktorými bola jeho obeť. Dotkol sa dverí, na ktorých za zobrazili znaky a on sa ocitol na druhej strane tých dverí. Posteľ, na ktorej bola jeho obeť, bola za papierovými stenami, aby služobníci nevideli svojho pána pri spánku. Lovec si pomaly siahol na chrbát a vytiahol z pošvy čierny meč. Cez veľké okná vchádzalo do miestnosti dosť mesačného svitu. Lovec pomaly prikročil k posteli. Špičkou katany prebodol obeti pľúca, aby nevykríkla a druhým bodnutím ukončil prácu. Lovec sa otočil od obete a pomaly chcel odisť. No ticho ktoré sa rozliehalo prerušil výkrik.
„Kai !“ Pod perinami na človekovi, ktorý tam bol uložený, boli pripevnené výbušniny, ktoré sa zapálili. Ticho v dedine prerušil výbuch v najvyššej a najhonosnejšej budove. Ľudia na uliciach vykrikovali.
„To bolo u vládcu !“ Metské hliadky po celej dedine sa rozbehli k palácu. V krásnej záhradke ležal lovec s otrhanými vecami na sebe. Bolo vidieť, že celý jeho plášť bol otrhaný. Maska na jeho tvári bola zlomená. Biele vlasy mu padli do čela. Dubos sa pomaly postavil. Okolo neho boli nastúpené desiatky bojovníkov, ktorí ho obkľúčili. Dubos pomaly vstal a strhol zo seba obhorený plášť. Na tele mal jednoduché čierne oblečenie so zelenou vestou. Šum vojakov ustal, keď zaznel slabý ironický potlesk. Cez vojakov sa predral muž v drahom kimone a slávnostnom klobúku, ktoré nosili len vyššie vrstvy.
„Presne ako som vedel, pán Dubos prišiel a padol do mojej geniálnej pasce.“ Smial sa a svojím afektovaným hlasom kričal na celú záhradu. Dubos schmatol katanu a rýchlo ju vytiahol. Zvuk, ktorý vytvorila oceľ, bol strašidelný.
„To je čierna katana …............. a biele vlasy …... to musí byť čierny drak z konohy !“ Vykríkol niekto z davu vojakov. Všetci vojaci sa roztriasli a o kus ustúpili.
„Áno toto je ten slávny zabijak z Konohy, muži zapamätajte si …............. budete svedkovia toho, ako zomrie legenda.“ Niektorí z vojakov však pustili zbrane a utiekli. Nato sa muž v kimone veľmi rozhneval.
„Kto utečie je stíhaný ako velezradca proti môjmu otcovi vládcovi Zeme Vody a persekuovaný trestom smrti.“ Vojaci sa konečne zoradili a troška ukľudňili. Dubos si prezrel vojakov naokolo.
„A čo má byť ?“ Vojaci sa rozbehli proti Dubosovi, ktorý sa tiež rozbehol proti nim. Svojou katanou sa predieral cez vojakov. Jeho rýchlosť nemala obdoby. Niektorí vojaci ani nevedeli čo sa stalo a padli na zem s prezeraným hrdlom. Dubos však počty vojakov nedokázal zvládať, preto vytvoril pár pečatí.. Vystrel ľavú ruku na zástup vojakov.
„Katon: kasai sebun tentou.“ (Živel oheň: Oheň siedmich nebies) Vojaci, čo sa dostali do smeru techniky, zomreli okamžite. Plameň bol tak silný, že zhodil polovicu paláca, o ktorú sa oprel.
„To je démon !!“ Mnoho vojakov uskočilo a rozbehlo sa preč, len aby si chránili životy. Dubos využil tento chaos a prebehol k následníkovi trónu. V jeho očiach sa ukázal strach. Dubosova katana prešla jeho srdcom rýchlo. Vojaci si ani neuvedomili, že im zomrel následník trónu a len sa snažili odstať preč od Dubosa. Kapitánovi nerobil žiaden problém sa dostať z dediny a odísť preč.
-Niečo sa mi nezdalo. Toto ešte nie je koniec.- Dubos si obviazal rany a vydal sa na dlhú púť späť.
Druhý deň sa zúčastnili na pohrebe následníka trónu tisíce ľudí. Vládca a jeho mladší syn išli ako druhí za pohrebným procesom.
„Teraz si následník trónu ty .“ Vládca oslovil svojho mladšieho syna pri rituáloch.
„Áno, otče.“ Povedal mladý muž s modrými vlasmi.
„Chcem od teba, aby si našiel toho vraha a zabil ho za to, čo spravil tvojmu bratovi.“
„Samozrejme otče.“
V tej chvíli rituál skončil a vládca sa odobral do svojich komnát. Mladý muž sa tiež odobral do svojho paláca. Usadil sa na svojom tróne a nalial si pohárik saké.
„Všetko dopadlo ako si chcel ? Youri? “ V rohu miestnosti stálo pár postav.
„Áno, všetko dopadlo, ako som vypočítal. Avšak, ak ma ešte raz oslovíš bez môjho titulu, tak ťa zabijem, Silver.“ Z tieňa vyšiel svalnatý chlap v obtiahnutom tmavo- modrom tielku a čiernych nohaviciach, s dvomi mečmi po každom boku. Silno sa usmial a sarkasticky sa uklonil.
„Prepáčte Youri-dono, môžem dostať saké ?“ Youri neochotne hodil fľašu Silverovi, ten si dal poriadny hlt a sadol si na zem. V tieni sa zapálil slabý plamienok zapaľovača a cigarety.
„Čo bude teraz Youri-sama ?“ Z tiena vyšiel muž s dlhšími blond kučeravými vlasmi. Na sebe mal modré brnenie. Youri sa napil z pohára a pozrel na svojich kolegov.
„No, plán je jednoduchý. Zničíme Konohu !“