Čierny drak časť 39: Koniec ?

Naruto ležal na zelenej lúke. Cez tvár mal niekoľko obväzov a po celom tele sa mu bandáže tiahli ako hady po celom tele. Tráva bola studená, ale jemu to nevadilo. Každá bunka jeho tela stonala. Stratil veľa síl aj chakry naraz, hocikoho telo by sa z toho tak ľahko nedostalo. On bol však výnimka.
Nad Narutom sa sklonila Hinata, ktorá bola celá červená a usmiata, pozerala sa do Narutových modrých očí.
„Naruto-kun........“ Objala ho z celej sily. Jeho rany ho strašne zaboleli a on sa len odhodlal na zachrčanie.
Hinata si uvedomila, že ho to asi zabolelo, tak ho znova pustila. Naruto sa pomaly vyškriabal a sadol si. Vedľa neho ležal Shino, Lee a kapitán Dubos, ktorý jediný mal otvorené oči. On vždy robil to, čo normálny človek by nespravil, nehovoril ani nič, len sa pozeral na oblohu, ako mŕtvola. Sakura sa priblížila ku kapitánovi, aby mu vymenila obväz na ľavej ruke. Hneď ako videla Naruta, ktorý sa prebral, sa usmiala a žmurkla naň. Ten sa usmial a obzeral sa okolo seba. Stále nevedel zistiť, kde je. Jeho oči sa zastavili na Kakashim, ktorý pozoroval obrovskú horu, ktorá bola od nich vzdialená asi jeden kilometer. Naruto sa horko ťažko vyštveral na rovné nohy a prešiel k svojmu majstrovi. Kakashi, ako ho zbadal, tak sa usmial a položil mu ruku na plece.

„Už sa cítiš lepšie, čo?“ Naruto slabo prikývol. Jeho pohľad zaujala hora, z ktorej sa ozývali vzdialené výbuchy. Stromy pod kopcom sa ohýbali do rytmu výbuchov.
„Kakashi, čo sa deje?“ V Narutových očiach sa odrážala ľútosť nad tými, čo tam ostali. Ale nebol smutný, ani nič také proste len mu bolo ľúto tích ľudí nič iné.
„Viedol si si výborne ….......“ Naruto sa slabo usmial na Kakashiho. Bol veľmi unavený a preto si sadol na zem. Tráva bol studená a zem vlhká. No on na nič nemyslel.
Sakura vymieňala kapitánovi obväzy aby nechytil infekciu do jeho rany. Kapitán pozoroval hviezdy na oblohe a vôbec si nevšímal, čo robí.
-Kapitán je vážne divný......... ale tá jeho ruka sa mi vôbec nepáči, mal by ísť hneď na operáciu.- Sakura prekrížila ruky cez seba a z jej dlaní sa vyvalilo zelené svetlo, ktoré obalilo Dubosovu ruku.
„Sakura-chan, už nikdy nebudem hýbať s tou rukou že?“ Dubosová otázka bola hrozná.
-Čo mu mám povedať? - Sakura sa zamyslela a hrýzla si do spodnej pery.
„Viete, ja neviem …........ znie to smiešne, ale bez poriadneho vyšetrenia vám nič neviem zaručiť a preto chcem, aby sme vás čo najskôr dostali do nemocnice.“
Dubos sa znova pozrel na hviezdy a vydýchol si.
„Nerobte si starosti Sakura-chan.“
Sakura sa postavila a odkráčala k Kakashimu.
„Sempai …...“ Kakashi sa otočil na Sakuru.
„Musíme dostať kapitána Dubosa do nemocnice čo najskôr, inak by mohol prísť o ruku.“ Kakashi sa zamračil a prikývol.
„Keď je to také vážne, tak musíme.“ Kakashi sa otočil k kapitánovi. Usmial sa a spomenul si, ako ho Dubos zachraňoval z jednej misie kedysi dávno.
„Túto techniku mi zakázal použiť samotný Tretí ….....“ Všetci spozorneli a prezreli na Kakashiho ako splieta zložite symboly.
„..... no keď je to prípad najvyššieho ohrozenia a väčšina z vás by nezvládla cestu domov, tak preto použijem techniku, pred ktorou ma varoval samotný Hokage prosím zavrite si oči a zapchajte uši.“ Kakashi z malého vrecka na svojej veste vybral modrý zvitok, ktorý prelomil na polovicu. Zo zvitku sa vyhrnulo modrasté svetlo, ktoré zahalilo všetkých naokolo. A všetko, čoho sa svetlo dotklo, tak zmizlo. Na lúke, kde ležali, zavanul slabý vietor, ktorý rozhýbal všetko. Na lúke každé steblo tancovalo do tanca vetra.

„Sú preč, čo?“ Čiernovlasé dievča sa opieralo o strom a prezerala si svoje otrhané šaty. Štvorka si vytiahol okuliare z vrecka a nasadil si ich na nos.
„Áno, vyzerá to tak......“ Napravil si košeľu a vykročil smerom k Päťke.
„Skončilo to všetko, čo budeš robiť?“ Zelenými očami si premeral zakrvavenú dievčinu.
„Ja? Nič, pôjdem sa pozrieť na more .“ A začala sa smiať na úplné ústa.
Štvorka sa usmial pod nos a vykročil.
„Tak sa asi nikdy už neuvidíme.“ Dievča pribehlo k Štvorke a pobozkala ho na líce. „Ďakujem za všetko.“ Štvorka sa začervenal a pozoroval, ako dievča odišlo.
„Takto to končí ?“ Štvorka sa pozrel na nebo a otočil sa. O strom, o ktorý sa predtým opierala Päťka, sa opieral muž. Mal na sebe modré brnenie bez helmy.
Muž si vytiahol z vrecka škatuľku cigariet a jednu si vložil do úst. Z druhého vrecka si vytiahol zapalovač a zapálil si cigaretu. Silno sa nadýchol a vyfúkol obrovský oblak dymu.
„Takto to začína chcel si povedať ?“