„Spravodlivá pomsta?!“ 04 – Sasuke....

4. kapitola : Sasuke....

„Odpúšťam ti. A nie je začo.“
Sasuke ostal stáť na parapete akoby ho niekto tresol po hlave. Pomaly sa otočil a navzájom si pozreli do oči. Nevedel koľko na seba hľadeli, ale zdalo sa mu, že večnosť.
V jeho pohľade nebola žiadna nenávisť, žiadna zlosť .... nič.... len úprimná radosť.
Po tom všetkom.... po tom všetkom čo mu urobil. Koľko bolesti mu spôsobil.
A on sa na neho usmieva. Odpustil mu.
Ale odpustí dakedy sebe? Bolo by vážne lepšie keby neodišiel? A Itachi? Je to pravda?
Čo z toho je vlastne pravda .... chcel Narutovi veriť. Svojmu priateľovi, ale .... to čo povedal Madara. Muselo byť niečo z toho pravda.
Prečo inak by to tvrdil? Aby sa k nemu pridal?
Veď on sám bol silnejší ako polka Konohy.
Ale to čo Naruto povedal. Spolu....
„Dúfam, že nerozmýšľaš nad tým ako zdrhneš.“ vyrušil ho z myšlienok Narutov hlas.
Sasukem trhlo.
„Nemusíš mi odpovedať ak nechceš, ale bol by som rád, keby si ostal aspoň dovtedy, kým sa nepostavím na nohy. Nie kvôli mne, ale kvôli sebe. A Sakure. Urobilo by jej to veľkú radosť. A bolo by od teba nefér ujsť nemohúcemu.“ uškŕňal sa Naruto a pritom pár krát sykol od bolesti.
Sasuke na neho hľadel ako v tranze. Rozum mu vravel, že musí ísť. Ale Naruto....
„Pod bližšie.“ poprosil ho.
Nanešťastie sa nemohol hýbať. Nevládal zdvihnúť ani ruku. Už len rozprávanie mu robilo problémy.
„Chcel by som ti niečo ukázať.“
Sasuke na neho začudovane pozrel. Ako mu chce niečo ukázať?
Aj tak šiel. Bol mu to dlžný. A nielen to.
Prisadol si naspäť na stoličku, pričom si dával veľký pozor, aby neuvoľnil ani kúsok chakry. Z Naruta už začínala pomaly vyprchávať Kyuubiho chakra a plášť už bol o polovicu tenší. Videl ako sa snaží zdvihnúť ruku, ale nešlo to.
„Hm... Sasuke, mohol by si vziať moju ruku a položiť si ju na hruď?“ spýtal sa ho slabým hlasom.
Sasuke cítil, že Naruto už dlho pri vedomí nevydrží.
Predsa ho počúvol. Nevedel čo zamýšľa, ale určite to bolo pre neho dôležité.
Opatrne zdvihol jeho ruku a urobil o čo ho žiadal.
„Vo vrecku mám obálku. Je pre teba, tak si ju potom zober.“ povedal šeptom Naruto.
Sasuke prikývol sa čakal čo sa bude diať.
Trochu ho Narutova ruka pálila. Nespôsobovala mu však žiadnu výraznú bolesť.
Zavrel oči.
Sasuke si myslel, že zaspal, ale v tej chvíli to všetko jasne videl rovno pred očami.

Keď Sakura vošla do izby s Tsunade za chrbtom, Naruto už bol zase v bezvedomí.
Sasuke sedel na tej istej stoličke ako celý deň a v očiach sa mu leskli slzy.
„Sasuke plakal?“ pomyslela si.
Všimla si, že v ruke žmolí nejaký kus papiera.
„Čo sa stalo? A ako to, že je Naruto zase mimo. Vravela si predsa, že je hore.“ spytovala sa rozhorčene Piata.
Nikto jej však neodpovedal.
Naruto v bezvedomí, Sasuke čumiaci na ten papier a Sakura na neho.
Hokage podišla k Narutovi a položila mu ruku na čelo. Chvíľu nad ním zamračene stála. Potom sa otočila a zamierila k dverám. V nich sa posledný krát otočila.
„Bude v poriadku.“ povedala s úsmevom na tvári.
Sakure evidentne odľahlo.
Teraz sa konečne môže báť o Sasukeho. Nevyzeral o nič lepšie ako Naruto. Možno ešte horšie.
Naruto ležal v posteli ako zdochlina, ale na tvári mal úsmev. Zato Sasuke vyzeral ako vtedy, keď na neho Itachi použil Tsukuyomi
Pomaličky ho obišla, aby videla na ten papier čo držal.
Nebol to papier. Žmolil trochu pokrčenú fotografiu.
Bol na nej Sasuke. Mohol mať tak štyri až päť rokov. Sedel na ramenách chlapca s rovnako čiernymi vlasmi. Nepochybne to bol jeho starší brat Itachi.
Ale prečo Sasuke plače?
Veď svojho brata nenávidel. Preto ho aj zabil. Aspoň Naruto tak tvrdil.
Žeby to ľutoval?
To nie. Celý život predsa netúžil po ničom inom ako zabiť človeka, ktorý vyvraždil jeho klan. Preto si aj hovoril pomstiteľ.
Čo sa medzi ním a Narutom odohralo?
Zasa ju zo všetkého vynechali. Ako vždy. Pekne si počkali kým odíde za Hokage a potom ... bohvie čo vyvádzali.
Prečo inak by bol Naruto opäť mimo a Sasuke v takomto stave?

„Počkaj!“ počul ako na neho niekto kričí.
Ten známy hlas, ktorý už nejakú dobu nepočul.
Bol zranený na viacerých miestach. Nie však smrteľne ako jeho obeť.
Ani sa neobťažoval otočiť.
„Čo je?“ spýtal sa odmerane.
Nik neodpovedal. Obzrel sa cez rameno. Vedel to. Stál tam.
Nemal chuť s nim teraz bojovať.
„No čo zas chceš? Len nevrav, že tu blbosť s tým privedením. Nemal by si radšej trénovať ako robiť somariny?“
Neodpovedal. Len vystrel ruku smerom k nemu. Akoby mu ju podával. To gesto mu bolo dobre známe. Vtedy si však nevedel spomenúť odkiaľ ho pozná.
„Nejdem s tebou. Nestrápňuj sa. Mám na práci lepšie veci ako strácať ho tu s tebou.“ povedal a pokračoval v ceste.
„Vieš čo si práve urobil?“ ozval sa zase ten hlas.
Naštvane sa otočil.
„Viem. Zabil som vraha.“ povedal rovnakým tónom.
Akoby na tom nebolo nič zvláštne.
„To ťa potom tiež robí vrahom, nie?“
„Nie. A neviem odkiaľ vieš o Itachim. To, že som ho zabil je len a len moja vec.“ odpovedal, ale tentoraz už nevrelo.
„Keby si len vedel .... za to, že nemáš rodinu Itachi vôbec nemohol. Môže za to Uchiha Madara. Itachi sa tebou nechal zabiť, ale inak ťa celý ten čas chránil. Ty si taký úbožiak.“ ohrnul nos znechutene blondiak.
Sasukemu už mykalo kútikom úst.
„Radšej už vypadni, lebo za seba neručím.“ vrčal Sasuke.
Len tam naďalej stál a smutne sa pozeral na svojho priateľa celého od Itachiho a aj svojej vlastnej krvi.
Sasuke sa odrazu začal šialene smiať. Odkedy je taký náladový?
„Čo je tu k smiechu.“ spýtal sa zamračene.
„Nič. Len som si nikdy nemyslel, že takto klesneš. To len preto, aby si ma priviedol späť si sa prinútil ku klamstvám? Zmenil si sa Naruto Uzumaki.“
Blondiak na neho hľadel ešte naštvanejšie.
„Áno, zmenil. Ale niektoré veci sa nikdy nezmenia. Ja ťa neklamem Sasuke Uchiha. Vieš, aj ty si sa za ten čas zmenil. A keby si vedel ako veľmi.“
„To máš pravdu. Som silnejší. Preto som si aj splnil svoj sen. A ty? Máš toľko sily, aby si si splnil ten svoj?“ uškŕňal sa Sasuke.
„Možno nie. Ale ja sa nevzdám. Tak ako sa nevzdám, pokiaľ neprijmeš túto ruku a nevrátiš sa so mnou domov.“ usmial sa Naruto.
„Domov vravíš. Ja už dávno nemám domov. A nemám ani chuť sa tu s tebou hádať. Zmizni!“ kývol rukou ľahostajne.
„Prečo sa so mnou nevrátiš? Ja...“
„Lebo. Ty si rovnako otravný ako kedysi. Tak predsa len si sa až tak nezmenil.“ zachechtal sa Uchiha.
„Ja to nevzdám. Budem ťa sledovať a pôjdeš so mnou, či už podobrotky alebo pozlotky.“ povedal odhodlane Naruto.
„To teda nebudeš.“ zamumlal si Sasuke.