Pád Akatsuki (bábkové divadlo)- capt.4 Mučenie

Kričala, ale neotvárala ústa.
,,Len vychutnávaj tú bolesť.“ vravel potichu a hladil Temari po hlave.
Mal ju veľmi rád, a aj ona jeho. No teraz nemyslela na nič iné, ako na obraz Gaarovej smrti. Zmučene sa jej v hlave vynáral. Ako ju niesol na rukách. Ako použil svoju poslednú chakru nato, aby ich dostal z toho pekla. Tá odchýlka v meraní ho pripravila o život. ,,Ach Gaara, to si bol taký hlúpy, alebo to bolo niečim iným?!“ Temari videla jeho očami. Pohľad sa jej stretol s tisícami drobných očiek závislých od krvi. Jedny sa bleskurýchlo stratili. Nič nevidela. Krv. Bolesť. Krik, ktorý nebolo počuť. Celý húf sa trhal o mäso jej brata. Gaara otváral ústa, no netušila, čo chce povedať. Cítila jeho bolesť.

,,Gaara!“ chcela sa ho dotknúť, zachrániť ho.

Itachi potichu uvoľnil genjutsu. Temari sťažka dýchala a oprela sa o kolená. Nedokázala mu ani pozrieť do očí.

,,Ty bastard! Načo to bolo dobré?!“ okríkla ho.
Itachi sa k nej naklonil: ,,Máš šťastie, že vôbec žiješ.“ sykol jej do tváre Temari sa naňho pozrela a so šialeným výrazom sa rozosmiala.

,,Šťastie?! Radšej by som bola mŕtva, ako toto.“ vyhlásila.

,,Ty vieš, že by som nedopustil tvoju smrť.“

,,Ach Itachi-sama.“ Temari sa musela zmieriť s pravdou. Je nažive, a to len vďaka nemu. Vyčarila svoj jedinečný úsmev, no bol dosť trhaný. Nevedela si pomôcť. Itachi sa k nej naklonil a pobozkal ju. Temari pomaly odvrátila tvár a priateľsky sa zasmiala

,,Zbrklý ako obyčajne“, vyhlásila, ,,vôbec ste sa nezmenili.“ Itachi vstal a zdvihol Temari zo zeme.

,,Neji.“

,,Hm?

,,Idem zohnať jedlo na noc. Inak umrieme od hladu.“ oznámila blondína a vstala na nohy.

,,Nemyslíš, že keď pôjdeš sama, bude to príliš nebezpečné?“ robil sil trocha starosti
.
,,Neji. Dovoľ mi upozorniť ťa, že toto mesto je ľudoprázdne.“

,,Tak choď. Dávam ti 45 minút

Ino vystrúhala grimasu a natešene sa vytratila do mesta.
Blúdila ulicami a hľadala potraviny. Kde ich len predtým videla?!
Bolo to v nejakej sivej uličke. Dva-krát zabočila doľava a raz doprava. Do očí jej padol malý obchod s večierkou. Konečne. Povzbudivým krokom došla až k dverám. Boli vyleštené.

,,Zvláštne.“ čudovala sa.

Otvorila dvere. Boli odomknuté. Prečo?! Ako dlho sa tu nikto neukázal, a stále je tu čisto. Tak či tak, vošla dnu. Niekto nedávno utieral prach. Zrazu sa jej hlavou prehnala krutá bolesť a spadla na zem (nie tá hlava XD). Nestihla sa ani pozrieť do protivníkovej tváre a už sa jej zahmlilo pred očami.

Sedela pripútaná na kovovej stoličke. Jednu ruku mala pripútanú dlhou reťazou k opierke. Druhá bol sklesnutá a celá od krvi. Slabo pootvorila oči. Videla len približné obrysy miestnosti. Vzduch bol ťažký na dýchanie a bola tu zima. Nachádzala sa asi v nejakom podzemnom sklade. Nebolo tu okno. Pootočila hlavou doľava a zbadala útočníka. Mal krásne blond vlasy a... ,,Akatsuki.“ pomyslela si, Keď zbadala jeho čierny plášť.
Chcela niečo povedať, ale cítila, že ústa má niečim zlepené. Celou silou sa ich snažila otvoriť. Chlapec sa konečne otočil a venoval jej pozornosť. Mal krásne oči!

,,To by som nerobil kráska.“ upozornil ju prívetivým hlasom. Ino sa naňho zahľadela spýtavým pohľadom.

,,Ak otvoríš ústa, tá trhavina vybuchne.“ nahlas sa zasmial a pozoroval bezbrannú Ino
.
Nad ich hlavami sa ozvali kroky.
,,Ino, si tu?! Už dávno si sa mala vrátiť!“ vystrašene sa poobzerala, či niekde nevisia hodiny. ,,Ino!“ stále volal jej meno. Vyskočila, postavila sa na stoličku a začala udierať do stropu. Krvavou rukou sa jej prehnala bolesť. Neji aj tak nič nepočul, ale všimol si otvorené dvere. Vydal sa k nim. Dolu viedli strmé schody. Neváhal. Kráčal po nich rýchlim krokom. Otvoril dvere na konci a zbadal ju.

,,Ino preboha!!“

Jeho zrak sa nevyhol ani Deidarovi, stále s úsmevom na tvári.

,,Ave, ešte sa uvidíme.“ zasmial sa a jeho klon vybuchol.

,,Ino si v poriadku?!“ rýchlo k nej pribehol a mával rukami okolo seba.

Nič, žiadna odpoveď. Neji sa na ňu šokovane pozrel a všimol si tú zvláštnu bielu vec na jej perách.

,,Neboj sa, pomôžem ti aj celou silou, aby si mohla opäť rozprávať!“

Ino naňho vystrašene vyvalila oči a začala rýchlo krútiť hlavou. Ako mu len vysvetlí, že je to trhavina?!

,,Viem, že to bude bolieť, ale je to stále lepšie, ako keby som ti napríklad“, rozmýšľal, čo povedať, ,,Usekol nohu.“ slabo sa usmial, no kútiky mu opäť ochabli, keď sa Ino začala prudko brániť.