Minatov Život - 01 - Začínať odznova

Nad Konohou sa rozliehal krásny letný deň, pričom tam bol neuveriteľný pokoj. To však ten deň ešte len začínal a nikto nevedel čo bude nasledovať. Presunieme sa do jedného domu uprostred dediny v ktorom v tú dobu ešte spal chlapec s blond vlasmi. Prevaľoval sa z jednej strany na druhú až to vyzeralo tak že nemá dobré sny, ale práve opak bol pravdou. Tento chlapec bol totiž shinoby a tak v sne prežíval neuveriteľnú misiu. Čo pre neho bolo vzrušujúce a skutočne veľmi akčné. Zo spánku ho vytrhol budík, ktorý mal nastavený na 7:00 ráno čo si v tom zhone neuvedomil. Prebral sa rukou šmátral po budíku ale nepodarilo sa mu ho z postele vypnúť. Ospalo a znudene vstal z postele a vypol budík.
„Toto sa vždy stane akurát v tom najlepšom.“ Zamrmlal a pokračoval vo svojom ospalom chodení po byte. Prešiel do kuchyne kde mal neobyčajne veľký neporiadok.
„Achh.. zase nevýhoda misii, treba mi to tu upratať predtým než niekam pôjdem. No ale už nemám veľa času.“ Zobral veci zo stola a poukladal ich do umývadla na umytie, potom prešiel do kúpeľne kde sa osprchoval a prezliekol. Až teraz sa pustil do umývania riadu, netrvalo mu to dlho, pretože tam mal len riad z večere po misii. Porobil ešte nejaké domáce práce a vyšiel z bytu. Pomaly sa prechádzal ulicami Konohy keď v tom ho zastavil Yoichi.
„Hej, Minato kam si sa vybral tak skoro ráno?“ spýtal sa ho bez mihnutia oka.
„Ale dá sa povedať že nikam a čo ty Yoichi? Ešte stále čakáš na tú pravú?“ Pri tom sa trochu usmial.
„A čo ty o tom vieš, veď ty si ešte nikdy nemal dievča. Tak ma nepoučuj.“
„Dobre ako chceš. Ale pamätaj si jedno keď príde tá pravá zistíš to.“ Dokončil a spolu pokračovali v ceste a ešte sa o niečom rozprávali. Ocitli sa pred budovou Hokageho.
„No prepáč, ale ja už musím ísť. Tak porozprávame sa neskôr, zatiaľ sa maj.“ Vstúpil do budovy a vyšiel po schodoch priamo do kancelárie, kde zaklopal na dvere. Po chvíľke sa ozvalo tiché „Vstúpte“ tak vošiel dnu. Podišiel priamo pred stôl tretieho Hokageho.
„Hokage sama prišiel som ako ste žiadal.“ Pričom pozorne stál pred stolom.
„Dobre ide totiž o to že som sa chcel s tebou porozprávať o tvojom novom zaradení do týmu.“
„Ale...“ v tom ho prerušil Sarutobi.
„Žiadne ale, doteraz si bol v týme ktorý sa rozpadol a ostal si z neho ako jediný nepridelený. Beriem na vedomie že misie ktoré som ti dal boli splnené ako som chcel. A však nemôžeš naďalej ostať sám, pretože potrebujeme ťa na zložitejšie misie. Tvojim novým Senseiom bude Jiraya. Poprosím bez odvrávania.“
„Dobre beriem a kedy sa s ním mám stretnúť?“
„Čo takto hneď? Keď odo mňa odídeš choď priamo na cvičisko 7, kde nájdeš svoj tým ako cvičí so senseiom. Tak už môžeš ísť.“
„Hai.“ Potom odišiel. Nebolo mu dvakrát po vôli že musí mať senseia, pretože toho minulého mu zabili priamo pred očami. Pričom zvyšok jeho týmu utrpel len ľahké zranenia. Po tom čo sa stalo sa ostatný jeho priatelia dostali do iných tímov len on jediný chcel ostať sám. Stále si vyčítal že nebol dostatočne silný na to, aby svojho senseia zachránil a teraz má dostať ďalšieho? To bolo už nad jeho sily. Pri tom ako premýšľal si ani nevšimol že prešiel celú cestu k cvičisku 7. Rozhodoval sa nad tým či má vojsť, alebo nie. No nakoniec vošiel, po chvíli hľadania začul hlasný krik. Ihneď sa rozbehol za ním, tam však našiel len skolabované dievča.
„Genjutsu?“ Premyslel si to a priložil na ňu ruky, pričom ju oslobodil z ilúzie.
„A ty si kto?“ Spýtala sa ho po chvíli keď si uvedomila že toho chlapca ani nepozná.
„To nie je dôležité teraz rýchlo musíme nájsť ostatných z tvojho týmu. A vlastne čo sa ti stalo?“
„Dobre. Popravde ani neviem čo sa stalo, bola som na cvičení s ostatnými a na chvíľu som odbehla lebo som niečo vycítila. No a potom si sa tu objavil ty.“ Minato bol prekvapený z toho čo počul.
„No dobre, tak poďme.“ Vytiahol kunai a pomaly prechádzali priestorom cvičiska, pričom boli dosť obozretný. Každé jedno šuchnutie mohlo znamenať nebezpečenstvo. Veľmi sa im nedarilo sa stretnúť so zvyškom týmu až po dlhšej dobe našli zvyšného člena, ktorý sa schovával v kríkoch neďaleko začiatku ich tréningu. Bol prekvapený z toho že ho ty dvaja dokázali nájsť, teraz im už nič nebránilo nájsť senseia a prijať nového člena týmu. Čo však Minato nevedel je že sa ocitol uprostred ich tréningu na prežitie. To mu povedali hneď po tom čo sa chcel stretnúť s trénerom. Mladý a však v tej dobe už veľmi dobre skúsený shinobi navrhol taktiku na chytenie senseia. Všetci sa rozmiestnili na svoje pozície a čakali kým sa objaví. To netrvalo dlho, ich tréner prišiel a stál tesne pred pascou. Nikto nevedel čo to robí prečo nejde ďalej. Minatovi hneď v hlave prebehla myšlienka „Čo ak odhalil našu pascu?“. To ho však trápilo najmenej, vedel totiž že keď niekto nájde pascu je takmer isté že, človek ktorý ju nastražil je ešte blízko. V tom zo svojich skrýši vyskočili ty dvaja, Minato to nechápal pretože im priamo povedal, že nech sú schovaný pokiaľ im nepadne do pasce.
„Sú fakt tak blbý, alebo sa na to iba hrajú. Toto už nie je normálne.“ Pomyslel si a keď videl že už nemajú šancu vyskočil aj on, použil Kage-bunshin no jutsu a schoval sa do neďalekých kríkov. Jeho dva klony bežali priamo na Jirayu, jedným ho odlákal a druhým sa snažil nájsť nejakú chybu v jeho obrane. Nevedel ju však nájsť tak sa rozhodol že zaútočí oboma klonmi. To však sensei čakal a s prehľadom ich odstránil, keď to Minato videl tak sa rozhodoval medzi rôznymi spôsobmi útoku.
„No asi my neostáva nič iné ako použiť tú novú techniku, no uvidíme ako bude fungovať. Veď zistíme, aspoň si budem istý či to bude fungovať dobre.“ Vytiahol svoj špeciálny kunai spojil ruky spolu s kunaiom privrel oči a koncentroval chakru. Potom ten kunai hodil po Jirayovi, ten ho chytil ako to Minato čakal. Netrvalo mu dlho a objavil sa za senseiom s iným kunaiom a priložil mu ho ku chrbtu. V tom však ich tréner zmizol v oblaku prachu.
„Kage-bunshin?“ Prezeral okolie a sústredil sa na vnímanie chakry. No však nič nevycítil, čo ho ešte viac naštvalo. Premyslel si svoj ďalší postup, vyšlo mu najavo len to že by sa mal o to postarať sám. Zvyšok jeho nového týmu bol totiž úplne mimo, skontroloval si výbavu. Ostávali mu už len tri špeciálne a štyri obyčajné kunaie, šesť shurikenov a tri zvitky.
„To by mohlo stačiť ale nie som si tým istý pretože predsa len je to jounin a ja len chunin. Tak ale nič iné my neostáva.“ Urobil zopár pečatí po ktorých vznikli tri klony každý poslal inde, on ako jediný ostal na mieste. To sa mu však nevyplatilo, pretože keď kontroloval okolie na chakru nevšimol si malej ozveny ktorú spôsobil Jiraya. Ten bol neďaleko a sledoval si počínanie jeho nového študenta.
„No myslím že má šancu sa dostať dosť vysoko, jeho logika a cit pre misiu sú veľmi dobré.“ Zoskočil zo stromu a približoval sa k Minatovy, ktorý ho už konečne vycítil. Otočil sa a hodil kunai pričom odskočil nabok. Pozrel sa na to miesto kde hodil kunai a videl že odtiaľ vychádza jeho sensei. Postavil sa do bojovej pozície vytiahol zvitok a rozbalil ho. Položil ho na zem a priložil ruky na značky v tom sa pred ním objavili dve modré katany. Obe si založil za opasok a jednu vytiahol z puzdra. Koncentroval do nej chakru a postavil sa oproti senseiovi, ten len vyvaľoval oči že čo sa to deje. Neváhal a pripravil sa aj on, tohto shinoby veľmi nepoznal tak sa do ničoho po hlave nepúšťal. Všimol si však toho že má ešte veľa čo vylepšovať, tak vytiahol kunai. Každému jednému útoku sa dokázal však vyhnúť. Minato mu katanou rozsekol jeho kunai, už sa pripravoval na záverečný útok keď v tom sa mu stratil z výhľadu a objavil sa za ním. Priložil mu čiastočne rozseknutý kunai ku krku a tým ich boj skončil.
„Tak videl som dosť tvojich schopností, myslím že patríš do tohto týmu. Tak prímam ťa do tohto týmu 7. Tak vidím že s niektorými ľuďmi si sa spoznal, predstavíme sa neskôr.“
„Dobre to nie je problém.“ Prešli sa až ku stĺpom kde sa spoločne všetci najedli.