Tsunadina pomsta

Jedného krásneho slnečného rána sa v lese pri Konohe prechádzala žena s vlasmi svetlo orieškovej farby, malým fialovým kosoštvorcom na čele a veľkým poprsím.
Milovala toto miesto, pretože tu sa stretla so svojim bývalým milencom. Bola priam na pokraji smrti, keď sa dozvedela, že zomrel hneď nato, keď mu dala svoj náhrdelník.

Vtom istom čase a v tom istom lese sa prechádzal muž s haďou tvárou. Vlastne to bol skôr had než muž. Bol škaredý, zvrátený, s malými hadími očkami.
Orochimaru si sám pre seba mumlal čosi o tom, že potrebuje stroj času, alebo, o tom, že by sa za ten čas stihol naučiť piecť jedlé koláče.
„No konečne!“ skríkol na celý les, keď uvidel blížiaceho sa poskoka – Kabuta, ktorý si niesol v batohu mobilné laboratórium. Hadovi by ani vo sne nenapadlo, že jeho milovaný Kabuto sa ho už celý svoj život pokúša zabiť svojimi liekmi.
„Prepáčte, Vaše Hadenstvo, ale rýchlejšie to nešlo!“ odsekol poskok, náhliac sa v ústrety tomu koho chce zabiť. Práve totiž vynašiel nový liek, ktorým by mohol Orochimara zabiť.

Medzitým zbierala princezná Tsunade kvety pre Naruta so zlomenou rukou, keď v tom začula nenávidený hlas: „No konečne!“ kričal ten kráľ hadov.
„Orochimaru,“ zakliala princezná, „kde sa tu ten hajzel berie???“
Rozhodla sa že, to len tak nenechá. Okamžite sa vrhla smerom odkiaľ prichádza ten hlas. Z Katsuyu sa dohadovala o tom, či si ráno urobí vajíčka natvrdo, alebo namäkko a či Orochimara zabije rýchlo, alebo pekne pomaly, aby trpel každú sekundu o ktorú ukrátil svoje obete. Našla ho pri strome, kde zazrela aj jeho poskoka, ako sa pokúša pichnúť mu smrtiacu injekciu. Kabutovi sa to aj podarilo, avšak, ako sa neskôr ukázalo bol to ďalší nepodarený pokus.
„Čo to robíš, láska moja?!“ pýtal sa kráľ hadov Kabuta.
„N-n-n-nič, Vaša Hadia Výsosť,“ koktal Kabuto, ktorý si práve uvedomil, že Orochimaru je gay.
Tsunade prekvapením spadla zo stromu. Po dopade sa hlasito rozchechtala. Orochimaru si až vtedy uvedomil, že im odhalil jedno zo svojich najtajnejších tajomstiev. Ihneď sa začal červenať a ukryl sa za krík. V tom momente si slimačia princezná uvedomila prečo tam je a zaútočila na Orochimara. Teda pokúsila sa o to. Cestu jej skrížil Kabuto so slovami: „Ja ho zabijem – ty nie!!!“ a už mal pripravené svoje chakrové ručičky.
Tsunade mu vrazila do brucha, aby od neho už konečne mala pokoj. Teraz, keď sa dostala k hadovi pokúsila sa ho poriadne zmlátiť. Krásny Kabutko práve vstal. Dobehol k princeznej a pichol jej jednu zo svojich „smrtiacich“ injekcií. Mala nepredvídateľný účinok. Tsunade sa vrhla na hadieho kráľa. Vtedy dostal Orochimaru spásonosný nápad: Keďže sa do mňa vďaka môjmu poskokovi zamilovala, môžem to využiť vo svoj prospech a predstierať, že nie som gay.

Keď prišli do jeho sídla, požiadal ju o ruku: „Tsunade – slimačia princezná – vezmeš si ma?“ a už jej podával malý prstienok s hadíkom.
„Samozrejme, Orochimaru môj milovaný,“ ľúbostne odvetila princezná, berúc si od neho prstienok.
A tak sa začali prípravy na prvú a poslednú svadbu v haďom dúpäti.

Asi v tom čase v nemocnici v Listovej sa Narutova ruka konečne uzdravila. Vtedy ho navštívila Sakura, aby mu dala dole obväzy.
„Naruto, teraz by si mal oddychovať,“ poučovala ho Sakura „ale ak ťa uvidím vonku trénovať – tak!“ pohrozila mu so zdvihnutou päsťou.
„Naruto, Sakura, Tsunade sa nevrátila z prechádzky,“ oznámil im Jiraya z okna.
„Zvrhlý pustovník, čo tu robíš???“ pýtal sa okamžite Naruto, ale pred ďalšími otázkami ho Sakura ochránila.
„Každá ruka dobrá, nájdite čo najviac schopných ninjov. A rýchlo!“ prikazoval Jiraya.
Naruto a Sakura našli a prehovorili na misiu Kakashiho, Yamata, Leeho, Shikamaka a Schizune. Onedlho boli všetci pripravený a stáli pred vstupom do Konohy.
„Len nedávno som objavil Orochimarovu novú skrýšu, a už tam sa ide nahrnúť celá dedina...“ hundral si len tak pre seba žabí sannin.

Tsunade si medzitým sama organizovala svoju svadbu: „Kvety sem, oltár tam a hentam dajte lavičky...!“ rozkazovala.
„Hej! Ty! Áno, ty! Čo je toto?!“ oborila sa na Kabuta.
„To-to-toto?“ vykoktal ledva sa držiac na nohách. Niet divu – veď je celý deň na nohách a skoro ani nespal.
„Áno, toto!!!“ zrevala milá malá poslušná Tsunade.
„Sedadlá pre nás drahá...“ odpovedal Orochimaru.
„Ach, ty môj zlatý hadík...“ riekla a už ho aj bozkávala.

„Naruto?“ ozvala sa Sakura.
„Hm“
„Čo sa mohlo stať Tsunade-sama?“
„Nemám ani tušenie...“ odpovedal.
„Čo ak ušla?“ ozval sa Pakkun.
„Pakkun!“ zakričali Naruto a Sakura jednohlasne.
„Aj mňa teší že vás vidím, ale na zvítanie nie je dosť času,“ zasipel Pakkun.
„Možno šla dať Orochimarovi nakladačku,“ napadlo Narutovi.
„O tom som premýšľal, a myslím, že už sme na mieste,“ odpovedal mu Jiraya.
Boli pred Orochimarovím sidlom.

„Budete sa milovať a ctiť.....“ odriekal znudene poskok Kabuto.
„Áno,“ odpovedali Orochimaru i Tsunade v rovnakej chvíli.
„Môžete pobozkať nevestu,“ povedal Kabuto a zabuchol knižočku.
„Rasengan!“ zreval Naruto a vrazil ho Orochimarovi priamo do brucha. Tsunade jačala ako zmyslov zbavená, keď vtom ju zasiahla poskokova knižočka, ktorá mu vypadla pri jeho šialenom úteku. Vtedy sa jej tam zasa niečo preplo a tresla úlisnému hadovi z celej sily do držky. Orochimaru odletel tisíc kilometrov ďaleko. Tsunade za ním dobehla a začala ho mlátiť. Po poriadnom mlátení nasledovali otázky.
„ČO SI MI TO UROBIL???“ pýtala sa malá a tiež milá slimačia princezná zákerného hada, skučiaceho v klbku na zemi.
Vtedy pribehli ostatní, ktorí sa dali do povzbudzovania: „DO TOHO! DO TOHO!“ skandovali.
„N-n-n-n-n-n-n-n-n-n-i-i-i-i-i-i-i-i-i-i-i-č-č-č-č-č-č-č-č-č!“ koktal Orochimaru.
Tsunade zaváhala a Orochimaru využil príležitosť. Zložil pečate a zreval: „KUCHYOSE NO JUTSU!!!!!“
Všetci zatajili dych. A potom...........
Potom všetci videli, ako MANDA ŽERIE OROCHIMARA!!!!!!!!!!!!!!!!!