Skutočná sila sannina...5

Skutočná sila sannina....5

Obrovský oblak dymu zaplnil celé priestranstvo a nebolo skrz neho nič vidno. Odrazu sa ozval hromový hlas.

„Mladý, sľúbil si mi niečo...“
Jiraiya pohotovo vyskočil do dymu. Sklonil hlavu a ticho povedal:
„Prepáč, nechcel som, ale inak to nejde. Priateľu, dnes to musím ukončiť. Preto som Ťa privolal, Gamabunto.“
Prach sa úplne rozostúpil a na čistine teraz stáli dve obrie zvieratá. Každé iné, ako shinobi, ktorí ich privolali.
„Čo blbneš, Jiraiyo. Veď to je Manda a Orochimaru... teraz nie je čas na to sa predvádzať. A vôbec, čo tu sakra robí Manda?“
„Bunto, tá osoba, ktorá je zodpovedná za vraždenie a teror v Konohe, tá strašná príšera, monštrum,“ hlava mu klesla ešte viac a hlas sa mu zachvel,“ stojí pred nami!“

„Muhehehe... to je príhodné, Jiraiyo. Žil si so žabami a teraz zomrieš spoločne s jednou.“
Jeho diabolský smiech sa znovu rozľahol celým priestorom.
Gamabunta otočil svojou mohutnou hlavou a zadíval sa Jiraiyovi priamo do očí.
„ Je ti odpustené. Táto držka si koledovala už dávno. Myslím, že ho pošlem na druhý svet aj spolu s tým jeho háďatkom," predniesol pokojným hladom. Silno si potiahol zo svojej fajky. Toto bude tvrdé – pomyslel si a položil fajku nabok.

„Háďatko?!? Moc si o sebe myslíš, ty prerástla ropucha. Hej, Orochimaru! Mohol si povedať, že bude aj obed, žabie stehienka síce moc nemusím, ale dnes si spravím výnimku.“

Všetci štyria začali pomaly hromadiť chakru. Pod jej náporom začal byť vzduch tak ťažký, až to bolo neznesiteľné. Ich pohľady sa krížili. Hľadeli si do očí a každý tam videl svoj cieľ. Každý vedel, čo je v stávke a o čo sa jedná. Každý to však bral inak. Na jednej strane bola spravodlivosť a túha ochrániť to, čo je dôležité. Jiraiya vedel, že nesmie prehrať, nesmie dopustiť, aby sa to mohlo stať znova. Nie, to sa nikdy nesmie zopakovať a pokiaľ bude on nažive, ani sa tak nestane. Aj keby tu mal nechať svoju dušu, tak to zastaví.

Náhle sa z oblohy zniesla kvapka dažďa, za ňou ďalšia a ďalšia. V okamžiku sa strhol hustý dážď, ktorý skrápal všetko navôkol. Dopadal aj na nich. Stekal po ich tvárach.
Odrazu kvapky prudko odleteli a oni sa vrhli proti sebe. Zem pod Buntovými nohami sa rozdrvila a on vyletel ako raketa s dýkou v tlape. Reakcia Mandy bola rovnako rýchla. Pod hustým dažďom sa ich telá zrazili. Obaja napli svaly, ako len mohli. Manda svojimi ostrými zubami zastavil Buntov výpad a zadržal zároveň jeho dýku. Mocne švihol svojím chvostom a snažil sa ním zasiahnuť ho do brucha.
„Pozor!“ skríkol Jiraiya. A Gamabunta prudko nadskočil, a tak chvost len preletel popod neho. To hneď využil a vzduchom znelo:
„Suiton: Kaihoudan kamikiri!“
Tenučký prúd vody vystrelil z jeho úst a neskutočnou rýchlosťou prebodol chvost. Gamabunta prudko otočil hlavou a prúd vody doslova odrezal časť chvosta.
„Zato mi zaplatíš!“ zvrieskol Manda a s dýkou v ústach sa ohnal po Gamabuntovej hlave. Ten sa len tak tak vyhol smrteľnému zásahu, ale odniesla si to pravá strana jeho hlavy.

Kvapky krvi začali pomaly padať na rozmočenú zem. Dážď ju riedil. Pod nohami sa mu začala tvoriť ružová kaluž.