Život ninji 01 verzia 1

Stála som na upätí strmého svahu, ktorý mi bol odjakživa útočišťom, keď som bola smutná, ako aj teraz.
Ešte stále mi hlavou vírili tie slová, ktoré mi povedala matka.
Moje meno je Miharu Inokami, hoci teraz si tým nie som istá.
Nie som si istá ničím.
Radšej vám to porozprávam všetko po poriadku.

Vyrastala som iba s matkou a otca som nikdy nepoznala.
Matky som sa naňho nikdy nepýtala, pretože keď mi raz povedala, že o tom nechce hovoriť, tak som sa nepýtala.
Bývali sme v Sune.
Chodila som s ostatnými do školy pre ninjov.
Nebolo tam bohvieako dobre, no predsa stálo mi to za to.
Pred rokom sa konala tzv. súťaž, pretože inak to neviem nazvať.
Z našej školy sa vybrali dvaja najúspešnejší žiaci, teda ja a jeden chalan.
Z každého veľkého mesta sa tiež vyberali dvaja najlepší zo školy pre ninjov.
Bolo to niečo ako Chuuninské skúšky, ale tu nešlo o to stať sa Chuuninom, ale tam išlo o to, že víťaz dostal povolenie prechádzať voľne medzi Zemami i v čase vojny.
No a k tomuto povoleniu bola daná aj zvláštna čelenka.
Takže teraz si môžete domyslieť, kto vyhral túto súťaž..
Samozrejme ja, aj keď sa nechcem vychvaľovať, pretože nie som pyšná.
To bolo už pred dobrými dvoma rokmi.
Teraz mám 15, som Chuunin a mám to povolenie.
No a práve dnes ma pozvali do Konohy kvôli Chuuninským skúškam.
Tuším, že Kazekageho sestra Temari je jednou zo skúšajúcich.
Hoci neviem, na čo ma pozvali, keď skúšajúcich majú.
No čo už, neodmietnem.
Keď som to povedala matke, tá sa z toho veľmi netešila.
Pravý dôvod som sa dozvedela, až keď začala plakať a povedala mi, že nie som jej dcéra.
Vraj som dcéra 4. Hokage a v Konohe býva moje dvojča.
To moje dvojča je Jinchuuriki a volá sa Naruto Uzumaki.
Keď som vedela pravdu, nevedela som čo robiť, či utiecť alebo utešovať matku, ktorú som doteraz považovala za vlastnú.
Zbalila som si veci a šla na svoj vrch a teraz som tu.
Stojím tu a premýšľam čo ďalej.
Najlepšie bude, ak odídem a nájdem svojho brata.
„To bude najlepšie.“ Poviem si sama pre seba a vydám sa na cestu do Konohy a môj starý život nechávam tam.
Určite si myslíte ako môžem byť taká bezcitná, no čo mám robiť?
Iné riešenie ma nenapadlo.

O pár dní pred bránami Konohy.....

„Takže som tu.“ Vzdychnem si a okolo hlavy si dám čelenku.

Vojdem bránami do Konohy a zvedavé oči ľudí sa upierajú na moju čelenku.
Nevšímam si ich a oni mi dovolia prejsť.
Tak sa dostanem k budove, kde sídli Hokage.
Pomaly stúpam schodmi a batožinu si nechám dolu, pretože sa mi ju nechce vláčiť hore,
Nesmelo zaklopem na dvere pracovne a keď sa ozve: „Ďalej!“ vstúpim.
„Ty musíš byť Miharu.“ Povie žena sediaca v kresle za stolom.
Súhlasne prikývnem a zatvorím za sebou dvere.
„Posaď sa.“ Povie mi žena a ja si sadnem.
„Takže ja som Hokage. A ten dôvod ktorý som uviedla v liste aby si sem prišla bol iba zámienkou. V skutočnosti tu ide o niečo iné.“ Nechápavo som pozriem na Hokage.
„Tak predsa.“ Poviem.
„Zrejme od svojej matky vieš, že si dcéra 4. Hokage a si zároveň dvojča Naruta. Preto by som chcela, aby si sa pridala k teamu Kakashi a dozerala na Naruta.“
„Ide iba o to? A načo ho mám vôbec dozerať?“ Opýtam sa nechápavo.
„Už si zrejme počula o tajomnej organizácii menom Akatsuki.“ Prikývnem a ona pokračuje.
„Takže Akatsuki ide po Jinchuuriki a keďže je Naruto jedným z nich, tak určite pôjdu aj po ňom. Takisto aj po Kazekagem.“
„Kazekagem? Chcete povedať, že náš Kazekage je ako môj brat?“ Hokage prikývne.
„Ale prečo ja?“
„Si dcéra 4. Hokage! To by ti malo stačiť.“
„Tak dobre. Podujmem sa na to.“ Hokage sa usmeje, pretože zrejme jej to vydieranie celkom išlo.
„Kde budem bývať?“ Opýtam sa.
„Pridelili sme ti byt. Tu máš adresu. Vlastne je to menší dom.“ Hokage mi podá papier na ktorom je adresa môjho nového domova.
Ukloním sa a vyjdem z kancelárie.
Dole si zoberiem batožinu a poberiem sa preč odtiaľto.

O hodinu neskôr.....

Už som sa stihla vybaliť a teraz si obzerám dom ako z vnútra tak aj z vonka.
Za domom sa rozprestiera malá záhradka a za ňou je les.
Práve sa tam chcem ísť pozrieť.
Vyjdem z domu a trochu sa poobzerám po záhradke.
Keď si ju poobzerám idem do lesa.
V tom sa z lesa vynorí dievča a keď si všimnem jej znak na čelenke skameniem.
Čo tu robí dievča z Kamennej?
„Kto si?“ Opýtam sa jej no nepočujem odpoveď.