Gaarov krutý osud 2. časť

„Tu sa utáboríme!“ zavelil Naruto, ktorí je mimochodom veliteľom. Zložili si veci a Sakura pozbierala nejaké vetve zo zeme na oheň. Kanami zodvihla ruku pred seba dlaňou nahor. Na nej sa objavil malý plamienok, ktorý sa stále zväčšonal. Keď bol veľký asi ako jej dlaň, hodila ho do vetví a tie sa krásne rozhoreli.
„Zvučná ukazuje svoje schopnosti.“ Zahundral Naruto.
„Výborne Kanami. Ty ovládaš oheň?“ pochválila ju Hinata.
„Ano.“
„Fúha. Dračica!“ prispel svojim komentárom Kankurou, ktorý je rovnaký ako jeho sexistická segra. Teda aspoň v tomto. Práve dorazila druhá skupina, ktorá zo sebou priniesla aj nejaký ten úlovok, tak sa mohli všetci najesť. Keď už bola poriadna tma, všetci šli spať. Teda samozrejme okrem Gaaru. Tiež nespala ani Kanami. Naruto sa ešte snažil presvedčiť Hinatu, že tá Kanami je určite špiónka a že táto misia je určite pasca. Ale Hinata ho nepočúvala. Gaara sedel na strome opretý o kmeň a ani si nevšimol Kanami, ktorá sedela na vedľajšom konári a pozorovala hviezdy. Po chvíli si ho ona sama všimla.
„Ty nemôžeš spať však?“ Gaara sa strhol, pozrel na ňu a zase sa oprel o strom.
„Ako to vieš?“
„Viem o vás všetkých veľa.“
„Od Orochimara?“
„Mhm! S tým spánkom sme na tom podobne.“
„Hm?“
„Ani ja nemôžem spať. Od malička ma trápili nočné mory. Mali sme to v rodine. Naučila som sa nespať, tak ako celá moja rodina.“
„Nespíš kvôli nočným morám?“
„Nie sú to obyčajné nočné mory. Je to akoby kliadba, ktorá sprevádzala moju rodinu. Je to sen, ktorý sa vracia každú noc.“ Prešla na vetvu, na ktorej sedel Gaara a sadla si oproti nemu. „Každú noc ten istý sen. Ale raz toho človeka ten sen zabije. Preto nesmie spať. Je to zložité.“
„Hmm..“
„Ach, prepáč, otravujem ťa.“
„Nie, neotravuješ.“
„V pohode ja som zvyknutá na to, že ma nikto nepočúva.“ Sklonila hlavu. Gaara sa na ňu pozrel. Bola krásna. Jej gaštanovohnedé vlasy viali vo vetre, ktorý sa snažil ich rozstrapatiť. Žiarila v mesačnom svite, krásna ako anjel. Bola presne tým, čo on nemôže mať.
„A ja som si zvykol na to, že sa so mnou nikto nerozpráva.“ Pozrela na Gaaru a ich pohľady sa stretli. Díval sa do tých čiernych očí, ktoré ho vábili, stále však neveril, že existuje niekto, komu by na ňom záležalo. Teda okrem jeho sestry. Stále sa díval do jej očí a zrazu si uvedomil, čo robí a prebudila sa v ňom zlosť.
„Možno keby si toľko nevraždil, ľudia by sa ťa nebáli.“
„Čo je teba do toho či vraždím alebo nie. A ty, ty si poslúchala toho slizkého Orochimara. Tvoji rodičia teda musia byť na teba hrdí!“ Kanami sa postavila, smutne sa pozrela dolu a oči sa jej naplnili slzami.
„Asi by neboli, keby ešte žili.“ Zoskočila dolu a utekala preč. Gaara ostal ako obarený. Pozrel sa na miesto, kde sa ešte pred chvíľou na neho hľadeli tie krásne oči. Zoskočil dolu a šiel smerom, kadiaľ utekala Kanami. Prišiel k jazeru. Nikde nikoho. Oprel sa o strom a rozmýšľal, ako sa ospravedlniť. Zrazu sa na vode objavil ohnivý kruh. Plamene krúžili dookola. V strede ohnivého kruhu bola ONA. Tancovala na vode a okolo nej šľahali plamene. Čím rýchlejšie sa pohybovala, tým boli plamene divokejšie. Gaara z nej nemohol odtrnúť zrak. Nie preto, že by ho fascinoval ten ohňový tanec, ale tá osoba, ktorá ho predvádzala. Bola totiž nahá. Nevedel prečo to robí. Nieje žiadny úchylák, ale ona je taká krásna. Stál za stromom aby ho nevidela. Po pár minútach sa otočil a vrátil sa na svoj strom. Bol z toho zmätený. Čo to s ním tá ženská urobila? Pýtal sa sám seba. Zo stromu ešte videl v diaľke svetlo z ohňa. Po chvíli úplne zhaslo.
Začalo svitať. Gaara sledoval zo stromu prebúdzajúcich sa parťákov. Ako prvý sa zobudil Akamaru a začal všetkých obizovať a tým ich aj zobudil. Všetci už boli hore, ale Kanami nikde. Kiba a Akamaru šli na lov. Vrátili sa za necelých 10 minút aj s korisťou a všetci sa najedli. Akamaru skočil na Kibu a niečo mu povedal. Kiba sa vražebne zatváril.
„Čo povedal Akamaru?“ spýtala sa Hinata.
„Máme spoločnosť.“ Odpovedal Kiba a dal signál aby sa ostatný pripravili na boj. Gaara zoskočil zo stromu. Chvíľu sa nič nedialo. Zrazu sa na nich zo stromov zosypalo asi 20 ninjov. Všetci sa dali do boja. Nebolo to ľahké, ale všetkých 20 ninjov zabili. Keď si vyčerpaní mysleli, že je po všetkom, pred nimi sa zjavil sivý prach. Pomaly mizol a bolo vidieť dve siluety. Mužskú a ženskú. Spoznali ju. Bola to Kanami. Ten druhý bol vodca tých ninjov.
„Ja som vravel, že klame! Je to špiónka!“ Zreval Naruto. Skutočne. Kanami kráčala vedľa toho ninju. No až keď prach úplne zmizol, uvideli, že je zviazaná a ninja jej drží pod krkom kunai. Gaara sa už chystal použiť piesok, ale ninja ho zastavil tým, že Kanami pritlačil kunai silnejšie ku krku. Gaara sa stiahol.
„Výborne, anjelik, vďaka tebe tu máme všetkých. Všetkých, ktorý nášmu pánovi tak prekážajú. A ešte aj nejaký ten bonus, myslím teba, tlsťoch!“ Chouji už už šiel zaútočiť, ale Ino ho zastavila. Zrazu ninja pustil Kanami.
„Čo to...nemôžem sa hýbať!“ to bolo Shikamarove tieňové jutsu. Keď neznámy pustil Kanami, Shikamaru ho pustil, ale to bola chyba. Ninja vytiahol nejakú píšťalku, zapískal a okolo sa z ničoho nič objavili stovky ninjov. Všetkým doradu spadla sánka. Sakura si ich prehliadla. Všetci boli rovnakí. Napadlo ju, že je to len nejaké genjutsu. Ale mali príliž silnú chakru.
„Toto bude zábava!“ skríkol Naruto a ako prvý zaútočil. Vytvoril klony, ale boli proti ninjom príliž slabé. Ostatný sa dali tiež do boja. Keď už to s nimi vyzeralo biedne, Kanami zapojila svoje jutsu. Celé jej telo vzbĺklo, začala s ninjami bojovať s oveľa väčšou silou a ešte väčšou rýchlosťou. Všetci na to len čumeli, ale namali príliž veľa času na sledovanie toho horiaceho blázna, sami mali dosť práce. Zlých ninjou stále ubúdalo. Ich šéf sa na to díval z korún stromov. Zaškeril sa a znova vytiahol píšťalku. Ďalších 200 ninjov. Neboli ani tak silný, navyše nepoužívali žiadne triky, len taijutsu, ktoré bolo síce dosť chabé, ale bolo ich príliž veľa. Všetkým už pomaly dochádzala chakra. A aj Kanami. Odvolala jutsu, ale bojovala ďalej. Gaara na tom nebol lepšie. Jeho piesok sotva stíhal brániť ho. Práve na dvoch ninjov použil piesočnú rakvu, zatiaľ ho čo piesok bránil pred ďalšími. Kanami sa pozrela, ako sa mu darí. A vtom si všimla šéfa tých ninjov stojaceho na strome, ako pomocou chakry drží vo vzduchu niekoľko kunaí. Zamieril ich na Gaaru, ale niežeby ich len tak hodil, tie kunaie leteli obrovskou rýchlosťou priamo na neho. Kanami sa rozutekala k nemu. Zopár kunaí (síce nechtiac, ale predsa) odviala Temari, ale jeden kunai smeroval Gaarovi rovno do srdca. Okolo neho preleteli tri kunaie a pred sebou uvidel krásne hnedé vlasy, ktoré slnečné lúče sfarbili dozlata. Kunai, ktorý mal ukončiť Gaarov biedny život, ktorý sa mal skončiť v jeho chladnom srdci, bol teraz zabodnutý v Kanaminom ramene. Kanami klesla na zem. Gaara ju zachytil a zakričal jej meno. Všetci sa rýchlo otočili k nemu. Temari odvievala ninjou útočiacich na tých dvoch a Sakura hodila Gaarovi obväz.
„Choď s ňou niekam do bezpečia! My to tu zvládneme. Choď rýchlo, inak vykrváca!“ Gaara nečakal a chytil Kanami do náručia. Pomocou piesku schytil toho, komu patril kunai v Kanaminom ramene a šlahol ním o zem. Dokončil ho už Sasuke tým, že ho katanou doslova presekol na dve polovice. Gaara bežal s Kanami pomedzi stromami a keď už boli bezpečne ďaleko od miesta, kde sa stále odohrával boj, zastavil. Boli pri známom jazere. Položil Kanami na zem a oprel ju o skalu pri vode. Bola v bezvedomí. Stratila už dosť krvi. Opatrne jej vytiahol kunai z ramena. Poumýval jej ranu a obviazal. Po chvíli sa prebrala. Gaara si práve umýval ruky v jazere.
„Gaara?“ Gaara sa strhol a pribehol k nej.
„Ty cvok, čo si to urobila?“
„Myslím, že som ti zachránila život.“
„Ale...p-prečo?“ Gaara ničomu nerozumel. Prečo by niekto riskoval svoj život pre niekoho ako je on?
„Ne...neviem, proste som to urobila. Nebol čas nad tým rozmýšľať a ten kunai ti smeroval na srdce. Ah..“ chytila si ranu.
„Bolí ťa to?“
„Len toršku.“
„To vidím.“
„To bude dobré.“
„Prečo si riskovala svoj život pre záchranu.. niekoho ako ja.“
„Prečo ´niekoho ako ty´?“
„Riskovať život pre démona.“
„Ty ale niesi žiaden démon.Démon je v tebe...“
„Nie je to to isté?“
„Nie je.“
„Tak, prečo?“
„V celom mojom živote som mala jediného priateľa a prišla som o neho. Nechcela som prísť o ďalšieho.“
„Ale...Ja som tvoj priateľ?“
„Neviem, ešte sa veľmi nepoznáme, ale cítim, že by si ním mohol byť.“
„To mi ešte nikto nepovedal.“ Kanami sa usmiala.
„Keď si pomyslím, ako som sa včera choval.“ Spolmenul si na to, čo jej povedal. Ale aj na to, čo videl, ale o tom radšej mlčal.
„To nič, nemohol si vedieť, že moji rodičia sú mŕtvy.“
„Ale aj tak. A čo sa im stalo?“
„Orochimaru ich zabil. Celú moju rodinu. Stalo sa to pred 9 rokmi.“
„Teraz chápem, preto o nich hovoríš v minulom čase. Ale nerozumiem tomu, Orochimaru ti zabil rodinu a ty si s ním ostala?“
„Nemala som na výber. Orochimaru ma veznil a nútil ma svoju silu používať proti jeho nepriaťeľom. A teraz musím nájsť svoju sestru. Dozvedel sa o nej a vie, že iba s ňou ma môže prinútiť vrátiť sa.“ Rozplakala sa keď si pomyslela, že by sa k nemu mala vrátiť.
„Čo je?“
„Ale nič. Mali by sme ísť pomôcť ostatným.“
„Ani nápad. Ty takto nikam nepôjdeš a už vôbec nie bojovať.“
„Ale oni...“
„Žiadne ale. Veď si úplne slabá.“ Gaara sa postavil a povyskakoval na vrchol toho najvyššieho stromu, aby videl, ako sa darí ostatným. Sasuke práve zabil posledného ninju. Všetci boli už poriadne vyčerpaní. Gaara zoskočil na zem (nie úplne zhora, viete ako to myslím:-).
„Ani nepotrebujú už našu pomoc.“
„Všetkých zabili?“ Gaara prikývol a znova si sadol vedľa Kanami.
„Ešte ťa to bolí?“ zahľadel sa na krvavú škvrnu na obväze. Stále nemohol uveriť, že mu niekto zachránil život. A nie len tak niekto, ale ona. Zdvihol zrak trochu vyššie a stretol sa s jej pohľadom. Znova sa zahľadel do tých čiernych očí.
„Už naozaj len trochu.“ Usmiala sa na neho. Tiež sa zahľadela do jeho zelených očí. Čas akoby sa zastavil. Pomaly sa k sebe približovali. Hľadeli jeden druhému do očí a ich ústa boli nebezpečne blízko. No vyrušil ich hlas.
„Tu ste!“ obaja sa strhli a otočili na ružovlásku, ktorá nadšene volala, že ich našla.
„Si v poriadku Kanami?“
„Ano som, ďakujem Sakura.“
„Báli sme sa o teba.“
„Kanami!“ oslovil ju Naruto.
„Ano?“
„Prepáč mi to, ako som sa k tebe správal. Dnes si naozaj dokázala, že k nám patríš.“
„Patrím?“
„Ano, patríš k nám. Si jedna z nás.“ Kanami to dojalo. Nikdy nikam nepatrila. Opatrne sa postavila, pričom jej Gaara so Sakurou pomohli a objala Naruta. Ten sa ju chystal poriadne vystískať, ale Sakura ho upozornila na ranu a tak ju len jemne objal.
Na druhý deň sa vrátili do dediny. Všetci si šli po svojich. Sakura a Sasuke odviedli Kanami k nim. Uložili ju do izby pre hostí aby si odpočinula. Oni si tiež šli oddýchnuť. Na druhý ďeň Sakura priniesla Kanami raňajky do postele. Nakukla, či Kanami nespí a vošla dnu.
„Ahoj. Priniesla som ti raňajky.“
„Ďakujem Sakura, ale mohla som sa ísť najesť dolu. Nemusela si mi to sem nosiť.“
„Teraz si môj hosť, navyše zranený a ja sa budem o teba starať.“ Kanami sa s chuťou pustila do jedla.
Večer niekto klopal na dvere. Sakura práve umývala riady a Sasuke bol niekde s Narutom. Sakura otvorila.
„Ahoj Gaara. Čo tu robíš?“
„Pršiel som sa pozrieť, ako sa má Kanami.“
„Aha, no ale Kanami teraz spí.“
„Hmm.. Tak, možem sa ťa niečo spýtať Sakura?“
„No jasné, poď ďalej. O čo ide?“
„Ja, chcem vedieť niečo o Kanami. Ty si ju sem priviedla, určite o nej niečo vieš.“
„No a čo o nej chceš vedieť?“
„Neviem, povedz mi všetko čo o nej vieš.“ Gaara na ňu naliehal a prosil ju. Sakura chvíľu váhala, ale keď videla Gaarov záujem, povedala mu takmer všetko. To ale nevedela, že ich niekto na schodoch počúva. Keď mu to Sakura všetko povedala, uvedomil si, prečo je Kanami skoro stále taká smutná. To čo prežila ju poznačilo až do konca života.
„To je hrozné.“
„To je. Prosím ťa, ale nikomu to nehovor.“
„Jasné, nechám si to len pre seba.“
„Načo si to vlastne chcel vedieť.“
„Ani sám neviem. V tom dievčati niečo je, niečo čo...“
„Niečo čo...?“
„Nechaj to tak.“
„Hm, dobre. Idem sa pozrieť či sa už Kanami zobudila.“ Kanami zbehla do obývačky.
„To ani nemusíš. Zradkyňa! Prosila som ťa, aby si to nikomu nepovedala!“ dopovedala a vybehla von. Gaara a Sakura sa postavili. Gaara dal Sakure znamenie, že má ostať a sám sa rozbehol za Kanami. Bežal za ňou až do lesa.
„Počkaj, Kanami! Stoj!“
„Daj mi pokoj!“ Zanechávala za sebou krvavé stopy. Po chvíli ju Gaara stratil z dohľadu. Ale našiel ju po krvi. Stála opretá o strom a plakala. Gaara k nej pomaly prišiel. Bola len v nočnej košeli, ale to si nevšímal.
„Potrebovala som to niekomu povedať. Potrebovala som sa niekomu zdôveriť s tým, čo som prežila. A ona to musela hneď vykecať.“ Gaara k nej prišiel a chytil ju za ruku.
„To ja som na ňu naliehal, aby mi to povedala. A ja sám sa postarám o to, aby si sa k Orochimarovi už nemusela vrátiť. Aby si nič z toho nemusela znova prežiť.“ Kanami sa naneho pozrela.
„Prečo?“
„Sme priatelia nie? A nechcem, aby sa mojej jedinej kamarátke ubližvalo.“
„Vedela som, že niesi taký, ako o tebe hovoria. Máš srdce.“ Objala ho. Gaara ale túto chvíľu prerušil.
„Mali by sme sa vrátiť.“ Odprevadil Kanami k Sakure a šiel domov. Kanami a Sakura sa ešte rozprávali a Kanami jej tú zradu odpustila.