Iba sen ...

„Naruto, pozri sa hore.“ Počul Naruto slabý hlas.
„Kde hore?“ spýtal sa Naruto.
„Sem, na mňa.“ Odpovedal milý hlas.
„Kto si?“ spýtal sa vysokého blonďavého muža s hravým úsmevom a veľkými modrými očami, presne takými, aké mal on sám.
„Nespoznávaš ma?“ spýtal sa ho muž.
„Yondaime?“ nesmelo sa opýtal Naruto.
„Áno, synček, som to ja.“ Usmial sa muž na Naruta.
„Synček? Veď vy nieste môj otec!“ preľaknuto odpovedal Naruto.
„Je čas, aby si sa dozvedel pravdu. Ja som tvoj otec. A nevykaj mi, myslím, že to nie je vhodné.“ Vysvetľoval muž modrookému chlapcovi.
„ O-o-otec?“ zakoktal sa chlapec, muž len prikývol.
„Tak prečo? Prečo si na teba vôbec nespomínam? Prečo si ma tu nechal samého? Prečo si tu nezostal so mnou? Prečo? Tak prečo?“ vyvalil chlapec kopu otázok na otca.
„Ale ja si na teba spomínam úplne jasne, boli to najkrajšie chvíľky môjho života . Chceš sa na ne pozrieť?“ spýtal sa muž, zahľadel sa do oblakov a potom sa usmial na chlapca, ktorý len bez slov prikývol.
Zrazu sa ocitol vo vzduchu, lietal a pomaly sa približoval k budove, čím bližšie bol, tým viac si uvedomoval, že sa blíži ku Konožskej nemocnici. Ocitol sa v jednej malej izbe. Stál tam ten muž, ktorý ho sem zaviedol, na posteli ležala červenovlasá žena a okolo stálo plno ninjov. Muž pristúpil k žene a chytil ju za ruku.
„Kushina, neboj sa ty to zvládneš.“ Utešoval ju a pobozkal ju na čelo.
Boli takí šťastní, boli nádherní. Pomyslel si Naruto. Žena zrazu zarevala.
„Je to chlapec!“ zvolala lekárska kunoichi a v rukách držala novorodeniatko.
„Minato, si otcom.“ Potichu zašeptala Kushina a do oka sa jej tlačili slzy šťastia.
„Milujem ťa, a chcem, aby sme boli my traja navždy spolu a šťastní.“ Povedal chlap a objal ženu zvierajúcu dieťatko.
„Budeme ho volať Naruto.“ Povedala Kushina a usmiala sa na Minata.
„Hokage! Hokage!“ pribehol do miestnosti vystrašený ninja.
„Konohu napadol Kyuubi!“ vyhŕkol a zúfalo pozrel na Minata.
„Čo? Je len jeden spôsob, ako ho poraziť. Kushina, podaj mi Naruta, prišiel jeho čas, čas stať sa hrdinom a zachrániť Konohu.“ Zvolal Yondaime, žena mu podala dieťa a smutne pozrela, no nič nepovedala.
Zrazu sa Narutovi začernelo pred očami a znova padal dole. Tentokrát sa objavil nad lúkou za Konohou, kde zúril boj. Deväťchvostá líška proti shinobim z Listovej, bol to nevyrovnaný boj, nemali šancu vyhrať, keď zrazu sa objavil Minato s novorodencom zabaleným v deke, ktorého mal v ruke. Zvieral ho pevne a isto. Zohol sa a pobozkal chlapca na čelo.
„Si jediný, kto dokáže ochrániť Konohu. Dúfam, že budeš šťastný, dúfam, že dokážeš všetko to, čo som ja nedokázal. Si nádej tejto dediny i moja. Naruto.“ Povedal chlapčekovi Minato a po tvári sa mu skotúľala slza, najskôr jedna, a za chvíľu ju nasledovali ďalšie.
„Je čas, pane!“ skríkol po Minatovi ninja stojaci na blízku.
Minato sa vystrel a aj s chlapcom urobil pár krokov dopredu. Išiel pomaly a snažil sa vychutnať si každú sekundu, ktorú mohol stráviť so svojím synom.
„Raz o tebe budú hovoriť ako o legende synček, ale teraz prišiel čas sa rozlúčiť. Ja musím splniť svoju úlohu, a ty musíš splniť svoju.“ Zašepkal modrooký muž svojmu synovi a pritlačil si ho k hrudi tak pevne, ako by to bolo naposledy.
Chlapča sa krútilo a chytilo do svojich malinkých jemných ručičiek Minatov prst, chvíľu zostali obaja v tejto polohe, no potom Minato jemne vytiahol prst.
„Zbohom synček, milujem ťa.“ Povedal muž.
Narutovi sa začal obraz rozmazávať, až sa nakoniec stratil.
„Tak už veríš, že som tvoj otec, Naruto?“ usmial sa muž.
„To dieťa som bol ja?“ spýtal sa nesmelo chlapec.
„Hej, a tá žena bola tvoja matka.“ Odpovedal Minato.
„Ale prečo, prečo si ma tu nechal samého? Prečo sme nemohli byť spolu ako rodina?“ pýtal sa zo slzami v očiach Naruto.
„Chcel som, aby bol s teba hrdina, legenda, niekto, kto ukáže ostatným, o čom je život. Chcel som, aby si ťa všetci pamätali ako chlapca, ktorý zachránil Konohu pred zničením. Chcel som, aby si bol ten najšťastnejší chlapec na svete. Chcel som, aby si bol tým najlepším hokage v histórii.“ Povedal Minato a objal Naruta tak pevne, ako v jeho spomienke, nahol sa kúsok dopredu, pohladkal chlapca po čele a dal mu pusu.
Po líci začali Narutovi stekať slzy, neveril tomu, že konečne je s tým, s kým chcel celý život byť, bol tu a bol s otcom. Pritlačil sa k Minatovi ešte viac a chcel, aby táto chvíľka trvala na veky.
„Otec.“ Povedal no zrazu všetko zmizlo.
„Hej, Naruto vstávaj! Už si dávno mal byť na tréningu!“ triasla ním Sakura, za ktorou stál Sai a Kakashi.
Tak to bol len sen. Pomyslel si Naruto. Ale môj sen je tu. Môj sen sú tí, ktorí sú pre mňa všetko, tí, pre ktorých som ochotný zomrieť a neviem si bez nich predstaviť život.
„Už idem.“ Prehlásil Naruto a usmial sa na jeho sen, na jeho najlepších priateľov.