Najvyššie Jutsu-0. Prológ

Ak sa vám to zdá známe, klamať nebudem Ale až v poznámkach...

Tri druhy ticha/Démon- prológ

Opäť bola noc. Hostinec Shinobi sa ponáral do ticha, ktoré tvorili tri časti.

Prvú tvorilo prázdne, rezonujúce ticho, spôsobené absenciou vecí. Keby vonku fúkal vietok, bolo by počuť jeho kvílenie v korunách stromov, rozhojdal by vývesnú tabuľu hostinca na škrípavých závesoch a zamietol by ticho, ako jesenné lístie. Keby bola krčma plná, alebo by v nej sedelo aspoň pár mužov, vyplnili by ju rozhovormi a smiechom. Vládol by tu ruch, ako je to v podobných podnikoch, v nočných hodinách, bežné.A keby tu bola hudba... lenže nijaká hudba tam samozrejme, nebola. Nebola tam žiadna z týchto vecí a preto tam pretrvávalo ticho.

Pri jednom rohu baru sa krčila dvojica ninjov. Popíjali saké s tichým odhodlaním a vyhýbali sa vážnym debatám o znepokojujúcich správach.

Pridali tak k veľkému, dutému tichu menšie, ticho rozmrzené. Ich ticho bolo akousi ozdobou zvýrazňujúcou veľké ticho.

Tretí druh ticha nebolo ľahké postrehnúť. Keby ste pozorne načúvali, mohli by ste ho zachitiť v drevenej podlahe, v kozube z čierneho kameňa, bielej utierke... Spočívala tiež v rukách muža, ktorý ňou monotónne leštil povrch barového pultu, hoci ten sa aj bez toho vo svetle ligotal.

Muž mal dokonale ryšavé vlasy, farby plameňa a pohyboval sa s istotou človeka, ktorý toho vie viac ako unesie jeho preplnená myseľ.
Hostinec Shinobi patril jemu, rovnako ako mu patril tretí druh ticha. A tak to bolo správne, lebo jeho ticho bolo najväčším z troch druhov a ďalšie boli jeho súčasťou.
Bol to trpezlivý zvuk, vydávaný mužom, ktorý čakal na smrť zmierený s jej bolesťou.

Bola noc pred karnevalom a v hostinci Shinobi vysedávali obvyklí zákazníci.. Päť mužov nebol práve dav, no aj tak to bolo viac ako za posledné obdobie.

Kakashi sa ujal tradičnej úlohy rozprávača a studnice múdrych rád. Muži pri bare popíjali a počúvali. Za dverami zadnej miestnosti stál mladý krčmár, načúval dôverne známemu príbehu a uškŕňal sa.

"Keď sa prvý Hokage prebudil, zistil, že je zamknutý vo vysokej veži. Vzali mu mu katanu a obrali ho o nástroje: o jeho kľúč, mincu aj o samohoriacu sviečku. To však nebolo zo všetkého najhoršie..." Kakashi sa významne odmlčal "pretože lampy na stenách horeli modrým plameňom"
Naruto, Kiba a Lee prikyvovali. Traja priatelia vyrastali na jeho historkách a svorne sa odmietali radiť jeho radami.
Kakashi sa zahľadel na medického učňa, ktorý bol najnovším a najpozornejším poslucháčom.
"Vieš čo to znamenalo, chlapče?" učňa vždy oslovovali chlapče napriek tomu, že bol od všetkých prítomných o kus vyšší. V Konohe však zostane chlapcom dovtedy, kým si nenechá narásť bradu, alebo kým kvôli tomuto rozhodnutiu niekomu nerozbije nos. Nedôvera ku cudzincom bola stále silná.
Mladík pomaly prikývol."Uchiha klan"
"Presne tak" pritakal Kakashi a vo voľnom oku mu nebezpečne zablískalo
"Uchiha klan. Každý vie, že modrý plameň je jedným z ich znamení. Takže teraz.."
"Ale ako ho našli? A prečo ho nezabili, keď na to mali príležitosť?" vypytoval sa ďalej učeň.
"Neprerušuj príbeh, mladý" povedal netrpezlivo Naruto, ktorý už zasa nevedel obsedieť pri Kakashiho historke o Prvom. Ten len vďačne prikývol, odpil si saké a pokračoval v príbehu:
"Prvý chcel ujsť,ale v cele neboli žiadne okná ani dvere. Všade len holý, hladký kameň. Z toho väzenia by nikto neušiel. Lenže Prvý podišiel ku skale, urobil pár pečatí a zamrmlal "Rozpadni sa" a skala sa začala vlniť až sa rozostúpila do dvoch radov a nevypadla von. Prvý sa postavil na okraj a bez váhania vykročil do prázdna..."
"Vylúčené!" vykríkol učeň, začo si vyslúžil jednu ranu krígľom od Leeho.

Kakashi vážne prikývol a pokračoval; "Prvý padal, nepodliehal zúfalstvu, namiesto toho privolal najvyšším jutsu vietor, ktorý ho zniesol na zem jemne ako pierko. Len čo sa ocitol na zemi, zistil, že jeho zranenia nie sú nič ako len škrabance. Možno mal len šťastie, ktovie, a ešte..."
Dvere hostinca sa nečakane rozleteli. Dnu vstúpil Asuma. Jeho tvár bola bledá a špinavá od krvi. K hrudi si tisol plášť, v ktorom niečo mal. Bolo to čudného tvaru. Asuma mal oči rozšírené ako plachý kôň, alebo Pakkun pri zľave na Pedigrees. Všetci stíchli a sledovali, ako to niečo kladie na stôl. Hostinský zatiaľ vstúpil do miestnosti. Nikto si ho nevšímal.

"Nič mi nie je." Prehovoril Asuma skôr, ako sa ho na to ochromení stihli spýtať. Sadol si na stoličku, čo najďalej od plášťa a ostatní nasledovali jeho príklad.

To už zaujalo aj hostinského. Podišiel ku tomu čudnému zámotku a odkotúľal niečo z plášťa. Všetci na sekundu zadržali dych. Bolo to niečo s ôsmimi nohami, čierne, tvrdé a hladké ako vyleštený kozub v kraji miestnosti.

"Tak ďaleko na východ sa ešte nemohli dostať" mrmlal si pre seba hostinský.
"Sori, čo to je?"
Hostinskému trvalo trochu dlhšie, kým si uvedomil, že vlastne volajú jeho. Sori, jedno z mien, ktoré používal odvtedy, čo sa sem nasťahoval.
"Myslím, že nejaký typ Démona" povedal dobre zvažujúc slová, aby sa priveľmi nepreriekol.

Mykol plecom a prestal sa tomu venovať. Ostatní naňho len neveriacky pozerali.
"Myslíš, niečo ako Kyuubi, alebo také čosi?" odvážil sa spýtať Kakashi.
"Nie, toto je niečo menšie.. Ako, ako ich deti, dalo by sa povedať, chápete?" napovedal viac, ako jeho povesť krčmára dovolila. Uvedomil si to.

"Na dnes zatvárame" rozkázal, aby mohol tomu stvoreniu venovať odbornú pozornosť. Chlapi sa ako na povel zdvihli, chceli byť od toho čo najrýchlejšie preč. Sori prešiel rukou po chrbte pavúka, veľkého ako koleso na voze. Nejakým dôvodom v ňom vyvolal spomienky, ktoré chcel navždy ukryť pred sebou samým aj pred svetom.

Démon, pche.. tí uveria hocičomu. pomyslel si a znova tvora zabalil do plášťa.