Posol 7-Utrpenie minulosti

,,Gaara, čo ty tu?“ ozvala sa Ikari prekvapene. Kazekage okamžite pochopil, o čo sa tu jedná.Hodil na Ikari iba nenávistný pohľad a jednu jej vrazil. Odletela pár metrov a okamžite vstala. Utrela si krv vytekajúcu z kútiku jej úst a vytasila katany. Mala ich dve, jednu čiernu a jednu bielu.
,,Ako chceš, miláčik!“ šepla nenávistne a zároveň milo. To posledné slovo naschvál zdôraznila. Kazekage si iba znechutene odfrkol. Nevedel sa preniesť cez Ikarinu zradu a ani cez Lunarinu smrť. Bolo mu ľúto, že jej neveril, ale teraz bolo ma ľútosť už neskoro, bohužiaľ pre neho......

,,Tak a teraz sa začnú len čistky!“ riekla si sama pre seba a pridala do kroku. Celkom jej prišlo vhod, že tam on dorazil, aspoň ju na chvíľu zabavil. Mala tu ešte nejaké nevybavené účty. Namierila si to rovno za nimi, ale teraz nemala v úmysle sa skrývať, k ničomu by to neviedlo. Zastala, zacítila ich. Zoskočila z vetve a ladným saltom pristála na zemi.
,,Teba by som tu nečakal,“ šepol Kusagi ironicky. Sestra sa na neho iba usmiala a vytasila katanu. Obaja muži stojaci pred ňou ju napodobnili a v očiach sa im mihala krvilačnosť i bezcitnosť. Vrhli sa na ňu ako šelmy, rozdávajúc jeden úder za druhým.
,,Ty si na chvíľu pospíš,“ šepla Lunari bratovi do ucha a priložila mu prsty na spánky. Nestihol ani nič namietnuť a už sa odobral do ríše snov. Musela si však priznať, že dvoch by naraz nezvládla.
,,Tak a ide sa čistiť!“ povedala potichu otáčajúc sa ku svojmu protivníkovi a tasila svoju vernú katanu. Začal sa boj na život a na smrť, ona však nemala v úmysle byť tou mŕtvou. Prvý zaútočil on. Napriahol sa, ale preťal len vzduch. Zrazu sa však otočil a práve včas, aby vyblokoval Lunarin útok. Bol dosť rýchly, to musela uznať. Zaútočila znovu, on to však v pohode vyryl, ale ona sa už naprahovala k ďalšiemu. A k ,bohužiaľ, ďalšiemu neúspešnému. Vyskočila do vzduchu, aby sa vyhla shurikenom, letiacich priamo na ňu. Pristála na nohách a opäť sa vrhla do útočenia. Skúšala výpady zo všetkých strán, ale žiadny na ňom nezanechal nejaký viditeľný efekt. Tento boj ich oboch dosť unavoval. Vedela, že ho už musí rýchlo ukončiť. Tajne vytvorila Kage Bushin a schovala ho pod zem. Jej protivník ju prekvapil zozadu a chcel jej telo rozdeliť niekde v miestach jej ľadvín, ona sa však stihla zohnúť a podkopla mu nohy. Pokúšal sa postaviť, ale zastavila ho čepeľ trčiaca z jeho hrude. Posledný krát na ňu hodil nenávistný pohľad, no bolo na jeho záchranu už neskoro, umrel....

O pár metrov ďalej bojovala ďalšia dvojica. Obaja sa navzájom prepaľovali pohľadmi. Ani jednému z nich nebolo moc do rečí, panovalo medzi nimi nepriateľské ticho a ani si popravde nemali čo povedať. Nechali svoje činy, nech konajú za nich oboch.
Vzápätí sa na Gaaru vrhla. Skúšala preraziť piesočnú bariéru, ktorá chránila jeho telo, ale nijako viditeľne sa jej nedarilo. Nevzdávala sa a pokračovala ďalej. Po dlhej chvíli už usúdila, že to nemá cenu. Kazekage sa na ňu iba zvedavo díval. Nemal ani tušenie, s čím sa vytasí teraz. V boji ju až tak dobre nepoznal, on ju vlastne vôbec nepoznal, iba si to myslel. Bol na rozpakoch, má ju zabiť, či nie? Veď to bola práve ona, čo Lunari zabila.
,,Počkať! Lunari!“ prebiehalo mu v jeho zmätenej mysli. Poobzeral sa naokolo a nikde ju nenašiel. Ikari využila jeho chvíľkovú nepozornosť a znova zaútočila, teraz na neho však vytasila svoje tajné zbrane. Potajme sa usmiala a začala....
Z diaľky počul len tlmené volanie jeho mena. Nevedel identifikovať hlas, volajúci prostých 5 hlások. Všetko mu pripadalo strašne ťažké, dokonca aj sústredenie. Nevládal udržať svoj piesočný štít a nebadane doňho vrazil silný útočník. Len tak obarene letel ďalej, prázdnotou, v tej chvíli si ani nespomínal, kto je...
Oči sťažka otvoril pod náporom obrovskej bolesti, aj fyzickej ale aj psychickej. Toto už nebolo miesto, kde predtým bojovali, nepoznal to tu.
,,Kde to som?“ spytoval sa sám seba v duchu.
,,Kde si? Si v mojom špeciálnom Genjutsu. Je vytvorené len a len pre teba, miláčik. Odtiaľto niet úniku!“ ozývalo sa všade navôkol jej milým a zároveň aj nenávistným hlasom. Už len ten zvuk mu spôsoboval muky. Rukami si prikryl uši a snažil sa ho vyhnať z hlavy. Nedarilo sa mu tak to nechal tak.
,,KAI!“ zvolal na celý tento svet, ale nič sa nestalo.
,,Si v mojom svete, tu platia moje pravidlá,“ oznámila mu potichu so zlovestným smiechom.. hneď nato sa však Gaara ocitol pripútaný reťazami o neviditeľnú stenu, vyzlečený do pol pása. Zmučene na ňu zdvihol pohľad.
,,Prečo?“ zmohol sa len na jediné slovko.
,,Prečo? Vieš, že to je zaujímavá otázka?“ odpovedala mu úlisne a pokračovala, ,,má to dva dôvody. Prvým je pomsta. Chcem, aby si trpel, ako som musela trpieť ja! Chcem, aby si aj ty zažil tie neskutočné muky, aké som prežívala ja! Nevieš si ani predstaviť, čo to bolo za bolesť, ale vlastne po dnešku budeš vedieť, no pochybujem, že o tom budeš môcť niekedy niekomu povedať. Len tu mám taký malý problémik,“ zamyslela sa na chvíľu, ,, neviem, či ťa mám zabiť pomaly, alebo rýchlo. Vieš čo? Máš dve možnosti, vyber si,“ zašeptala mu zlovestne do ucha. Reťaze, ktorými bol spútaný, sa rozžeraveli s Kazekage skríkol od bolesti. Horúci kov zanechával na jeho bledej koži krvavé stopy. Prižmúril oči a snažil sa bolesť nevnímať.
,,Beriem tretiu možnosť! Zostať nažive,“ skríkol na ňu nahnevane a odpoveďou mu bol iba Ikarin ľadový pohľad.
,,Tu taká možnosť neexistuje. Máš smolu,“ riekla chladno a zachichotala sa.
,,Vieš, Gaara, skoro mi je aj ľúto zabiť takého pekného chlapa. Nie si až tak na zahodenie.....“ prešla mu bičom po holej hrudi, následkom čoho mu po celom tele vyskočili zimomriavky. Ten si iba znechutene odfrkol.
,,Hmmm, škoda, bol by z nás pekný pár. Ale nebyť teba, všetko je inak!“ skríkla nahnevane, ale kdesi hlboko v navonok jej chladnej duši jej srdce trpelo bolesťou a smútkom. Ona však tie pocity zatlačovala do úzadia. Nemilosrdne vytasila katanu krížom cez hruď dlhý rez. Gaara zareval od bolesti, krv mu začal neprestajne vytekať z tej rany.
,,Teraz okúsiš pravú bolesť!“ vykríkla a zahnala sa s katanou. Zastavila sa tesne nad jeho pravým ramenom.
,,Mám?“ opýtala sa sladko. Kazekage sa na ňu díval trochu zoslabnuto, hrozilo, že vykrváca. Ju to však netrápilo, prečo by aj malo? Iba jej hnevom naplnené oči ho každú chvíľu prebodávali smrteľnými pohľadmi.
,,Alebo vieš čo? Radšej ťa nezabijem teraz, vychutnám si tvoju bolesť. Chcem vidieť, ako budeš naozaj trpieť!“ povedala mu s očividnou nenávisťou v hlase. Hrala sa s ním, ako mačka s myšou. Vedľa nej sa objavili zrazu jeho priatelia, blízki, ľudia ktorých mal rád a ktorý v neho verili. Boli, rovnako ako on, spútaný reťazami, pripevnenými o neviditeľnú stenu. Ich prosebné pohľady boli však odignorované, nie Gaarom, ale Ikari.
,,Čo povieš? Kým začneme?“ pošepkala mu do ucha a snažila sa mu naň vtisnúť bozk, ale ten aj napriek veľkému vyčerpaniu odvrátil hlavu.
,,Nech je teda po tvojom. Čo tak začať človekom, ktorý nás prvý odhalil? Asi začnem tvojou priateľkou s dvojakým životom,“ usmiala sa nemilosrdne a prikročila k Lunari.
,,To je všetko tvoja vina, Gaara! Ty si všetkému navine! Len ty! Kvôli tebe zomrieme my všetci! Veľký Kazekage! Sľuboval si, že nás všetkých zachrániš! A teraz si bezmocný! Kde si teraz tvoje udatný skutky?! Nenávidím ťa Gaara! Nenávidím!“ vykríkla na neho Lunari. Gaaru pichlo pri srdci a do očí sa mu začali tisnúť slzy. Ikari k nej podišla bližšie a katanou jej podrezala hrdlo. Krv, vytekajúca z jej tepien, striekala všade naokolo.
,,Tak, kto bude ďalší na rade?“ spýtala sa nežne a podišla ku Kankurovi, ,,čo tak ty!“ postavila sa vedľa neho a otočila sa ľadovo sa usmievajúc na Gaaru. Ten sa snažil niečo povedať, ale z hrdla mu nevyšiel ani hlások. Ikari ku Kankurovi s nemilosrdným pohľadom pristúpila a prebodla mu srdce.. Jej svetom sa rozľahol uši trhajúci posledný výkrik od jednej spomínanej osoby. Gaaru to asi bolelo viac než ich. Trpel. Tým všetkým, čo mu spôsobovala, trpel. Bolelo ho, že musí pred sebou vidieť umierať priateľov, rodinu, tých, čo v neho verili. Nemohol zavrieť oči, aby sa na tú hrôzu nedíval, nemohol vydať zo svojho hrdla ani hlások, smel sa iba nemo prizerať ako jeho blízky obviňujú za svoju smrť jeho. Ranilo ho to, že zomierali pred jeho očami v mylnom domnievaní, že za všetko toto môže on.
,,Takže, už sa nám všetci minuli. Konečne si sa dostal na rad ty,“ prehovorila potichu a diabolsky sa usmiala. Gaara, ledva dýchajúc, sa na ňu namáhavo pozrel. Bol už zmierený so smrťou, teraz už áno. Len v mysli si vyčítal obvinenia svojich priateľov. Sklonil hlavu a čakal na svoj rozsudok. Zrazu, ju však zdvihol, ale nie kvôli tomu, aby sa smrti pozeral do očí, ale kvôli niečomu inému, na niečo si spomenul.
,,Aký je ten druhý dôvod?“ spýtal sa s očividnou námahou. Nechcel oddialiť svoju smrť, chcel len spoznať príčiny tohto všetkého. Sťažka dýchal a jeho tvár nadobudla odtieň bledší, ako zvyčajne. Cítil, že za chvíľku sa to všetko skončí a on bude môcť odísť.
,,Druhý je jednoduchý, je to kvôli našej organizácii. Teraz už nezdržuj,“ povedala nedočkavo a chystala sa zasadiť finálny úder. Niečo sa však stalo. Genjutsu sa rozplynulo a reťaze, ktoré držali Gaaru, sa rozplynuli.
,,Čo to?“ čudovala sa Ikari a poobzerala sa naokolo. Nikoho nevidela, tak sa vrátila ku svojmu pôvodnému zámeru. Otočila sa, ale Gaara tam už nebol.....

,,Vydrž! Musíš to vydržať! Nesmiem ťa stratiť! No tak, Gaara!“ snažila sa vyliečiť svojho priateľa. Stratil veľa krvi a bol na hranici medzi životom a smrťou. Nemala už veľa času, musela konať. Na cestu do nemocnice stratil až priveľa krvi. Rozhodla sa urobiť niečo, čo na živom ešte neskúšala. V kapse na boku nahmatala zdravotný balíček, vytiahla z neho dve ihly a hadičku. Bola rada, že si tieto veci nosí stále so sebou. Gaaru opatrne oprela o strom a vzala si do ruky kunai. Opatrne si na predlaktí narezala žilu a vpichla do nej ihlu, na ktorú napojila hadičku. Na druhý koniec hadičky pripevnila ďalšiu ihlu a tú Gaarovi zaviedla do žili. Vedela, že nesmie nechať prúdiť krv priveľmi dlho, aby nebola ona potom tá, ktorú budú zachraňovať. Opatrne si ho vzala do náruče a ako rýchlo vedela, sa s ním rozbehla do najbližšej nemocnice.

,,Sestra! Sestra!“ skríkla na celú halu a dovalila sa dnu. Okamžite sa okolo nej zbehol lekársky personál.
,,Panebože! Veď to je Kazekage!“ riekol niekto z prítomných.
,,Čo sa mu stalo?“ spýtala sa jej jedna zo sestričiek.
,,Stratil veľa krvi, trochu som ju doplnila, ale pochybujem, že to bude stačiť. A mám tiež podozrenie, že bol mučený v Genjutsu,“ vysvetlila jej rýchlo a položila ho na nosítka. Opatrne vybrala ihlu zo svojej a aj z jeho ruky a zastavila krv, vytekajúcu z jej rany po ihle.
,,Kam to idete?“ vyzvedal jeden z lekárov, keď si všimol, že sa chystala odísť.
,,Mám ešte nejakú prácu,“ povedala potichu a už jej nebolo.

,,To ti ale trvalo! V ako je stave?“ prehovorila ironicky Ikari, len čo Posol dorazil na bojisko.
,,Určite v lepšom, v akom budeš ty, keď s tebou skončím!“ odpovedala jej Lunari a postavila sa do bojového postoja.
,,To sa ešte uvidí,“ napodobnila ju Ikari a hodila po nej niekoľko shurikenov. Lunari sa im ladne vyhla, ale posledné štyri pochytala a hodila naspäť ich majiteľke. Ikari uhla a všetky sa zapichli do oproti stojaceho stromu. Obe sa premeriavali nenávistnými pohľadmi. Bolo isté, že dnes niekto ešte zomrie.....

Poznámky: 

Konečne to mám za sebou.Takže by som sa chcela ospravedlniť,že mi to tak trvalo ale...:

Dôvody môjho meškania

1.)Lenivosť je nakázlivá,že? Ale to je asi slabá výhovorka
2.)Múza odišla do pr....teda na dovolenku a nejako sa mi ju nedarí dostať naspäť.
3.)Ja bojovky písať neviem,vidno na tom začiatku,že je to odfláknuté,ale boje ja moc nemusím
P.S.:To s tým Genjutsu je Nanina práca,ja som to len rozvila :-)

Tak dúfam že sa vám to páčilo,aj napriek chybkám