Akatsuki Poker

Vonku prší a v Akatsuki úkryte začína byť nuda, preto Pein zvoláva pokerový turnaj.
„Áno šéfe, už idem,“ odpovedal stroho Kakuzu mydliac si ruky a tešiac sa na množstvo peňazí, ktoré si zarobí.
„Poker som hrával, keď väčšina členov ešte ani kunaie hádzať nevedela, dneska je moja príležitosť.“
„Tobi si chce zahrať, Tobi je dobrý hráč.“
„Nie Tobi ja pôjdem,“ prikázal Deidara, dočesávajúc si vlasy.
„Áno Deidara-senpai, ja sa budem prizerať. Len prosím vás nestrácajte pri hre hlavu.“ V ten moment Tobi odletel o pár metrov ďalej ale ústa sa mu nezavreli.
„Deidara-senpai, nerozhadzujte tými rukami tak, pred chvíľou vám ich prišili.“
„Dosť Tobi lebo ťa vypchám íľom a urobím z teba odstrašujúci príklad pre ninjov z Listovej.“
„Vy zmrdi pripravte sa na prehru, Jashin je pri mne a bude mi v hre pomáhať, ha ja som nesmsrteľný !“
„Hidan,“ zvolal Kakuzu, „ako ti nesmrteľnosť pomôže v kartách ? Nebodaj chceš s nimi bojovať ty kus vypatalného madracu.“
Vyzeralo to, že sa k tomu pokeru naši zloduchovia ani nedostanú, ale atmosféra sa predsa len ukľudnila a stôl už bol prestretý. Nikto nespomenul žiadne pravidlá, asi bolo každému jasné, že podvádzať sa bude a každý využije všetku svoju chakru len aby vyhral niekoľko mincí.
„Hidan, vieš ako sa to hrá ?“ dobŕdzal Kakuzu.
„Samozrejme že viem ty kus šrotu, čo si myslíš, že som ? Sedliak z maštale ? ... psstt Deidara, čo znamená keď mám tri esá na ruke ?“ Pošepkal nenápadne Hidan, tak, že ho samozrejme, všetci počuli.
„Esá nesmieš mať na ruke keď sa hra skončí, rýchlo ich vyhoď.“ Zaklamal beťár Deidara. „Deidara-senpai, to vôbec nie je pravda, vy to neviete hrať ?“ Kričal nechápavo Tobi, ale ihneď zmĺkol pod sprškov Deidarových nadávok.

O pár minút neskôr.
„Dobre dorovnávam a pridávam ešte 100 jenov.“ Povedal Kakuzu a prihodil len 90. V tom okamihu Hidan zreval: „aké pravidlá má vlastne táto hra, óó mocný Jashine, povedz mi koľko mám vsadiť.“
„To bude snáď nekonečná hra,“ povzdychol si Itachi a hodil do seba jeden mrkvový džús.
„Tak vyložte čo máte,“ zavelil Kakuzu. Hidan položil kosu na stôl.
„Ale nie ty pako, karty vylož !“
„Ale keď mne ich zobral Tobi,“ vyplakával Hidan. Na stole sa objavilo 12 és. Deidara sa tváril najnevinnejšie ako len vedel, Kakuzu bol nervózny ako to dopadne. Itachi nestratil duchaprítomnosť, Katon: spal karty no Jutsu ! Na stole ostali už len štyri esá.
„Vyhral som,“ pochvaľoval si Itachi a hodil do seba ďalší mrkvový mok, ktorý prospieva zraku.
Kakuzu celý bledý v tvári, čakal na svoju príležitosť, ináč by snáď ani nezaspal, jeho nadšenie a nedočkavosť boli také zrejme, že sa mu začali mierne párať ruky a už skoro nedokázal udržať karty v rukách. Kakuzu bol ako v tranze, keď videl všetky tie úspori svojich kolegov ninjov.
„Moje, moje ...“ začal slintať ako dieťa pred výlohou so všakovakými sladkosťami.

Hra sa pomaly končila niekomu už dochádzali žetóny ale Itachi si viedol veľmi dobre, sharringan žhavil na 110%, zatiaľ čo Kakuzu sa bál vsadiť a už mu skoro nič neostalo. Preto bol zúfalý a chcel od Deidary požičať.
„Milá Deidara, požičaj mi ako protislužbu za tie ruky čo som prišil, a že si to ty tak ti to možno niekedy aj vrátim.“ Deidara zbledol.
„Ja nie som žiadna MILÁ !!!! ....“
„Deidara-senpai vidíte aj Kakuzu vás má rád, Deidara je dobrý chlapec ale taktiež pekné dievča.“
Rana ako z dela a Tobi zas letel povetrím, stôl rozhádzaný, žetóny a mince po zemi, Hidan rozšestnáctení spomínajúc všetkých svätých ... Kakuzu sa snažil nakradnúť čo sa dalo ale v tom zrazu sa všetko zahmlilo a hráči sedeli znovu za stolom.
Tsukuyomi.
„Budete za týmto stolom sedieť ešte ďaľších 71 hodín 59 minút a 59 sekúnd!“ Povedal kľudným hlasom Itachi, neváhajúc použiť tak jednu zo svojich techník, len aby si nabalil vrecká a mal dosť financií na vkladnú knižku pre Sasukeho.
„Čerta starého, ja som nesmrteľný !“ reval Hidan.

**********************
Naposledy sme skončili v Itachiho technike Tsukuyomi, keď boli hráči odsúdení na mučenie v tomto genjutsu, ocitli sa zrazu v pokerovej partii, ktorú nemohli ani vďaka svojim schopnostiam vyhrať. Nesmrteľný Hidan, podrazácky Kakuzu, prešibaný Deidara a ukecaný Tobi boli protivníkmi nemilosrdného Itachiho. Čo ale nečakal náš mladý Uchiha sa sám odsúdil na tú najhlúpejšiu partičku a bol sám mučený, uväznený vo vlastnej technike celé tri dni, žiadny záchod, žiadna chladnička, žiadna posteľ ... len jeden stolík a pár krepákov.

„Kedy to už skončí ? Už vážne musím ísť ...“ riekol Tobi, prekračujúc z miesta na miesto cítiac, že mechúr volá o vyprázdnenie.
„Už len 71 hodín 59 minút a 57 sekúnd,“ chcel povedať nemilosrdne Itachi ale v tom momente ho Kakuzu drízgol džbánom saké po hlave.
„Rýchlo kým je v bezvedomí, rozdelíme si jeho žetóny, ja si berem všetky, lebo som sa o to najviac zaslúžil a vy si rozdeľte čo ostane,“ skríkol Kakuzu a už mu ruky chmantali po žetónoch. Samozrejme nikto si to nenechal ľúbiť a už začali hádky, všetko ukončil Deidara megaveľkým výbuchom.

„Už len 71 hodín 59 minút a 56 sekúnd,“ povedal Itachi obnoviac svoju techniku, kde znovu všetci sedeli za stolom.
„Emák špinavý, skonči to už lebo ťa Jashin potrestá, budeš večne pykať zato, že si sa snažil mučiť Jashinovho najoddanejšieho učňa.“ Znovu sa strhla bitka a všeobecne poker sa stal vedľajším, všetci sa chceli uvoľniť s tak mocnej techniky.

„Ostáva 71 hodín 59 minúť a 57 sekúnd.“
„Hej ty parchante, nejako nás odrbávaš, pred chvíľou bolo 56 sekúnd, čo to má znamenať ? Už aj prestaň lebo to poviem Peinovi !“ sťažoval sa Hidan ako malé decko, ktoré chce ísť žalovať mamičke.
„Dobre dobre, ukončíme to a pôjdeme znovu hrať, lebo takto sa nikam nepohneme,“ vyriekol rozhodne Itachi a techniku ukončil, nechcel to priznať ale už mu pomaly dochádzala chakra a ešte si nemohol dovoliť, prestať používať Sharingan, už i tak mu hrozí oslepnutie z dlhodobého používania, musel hru rýchlo ukončiť.
„Pôjdeme all in, nech je to za nami!“ povedal Uchiha a vložil všetko čo má. Tak urobili aj ostatní i keď Tobi chvíľu namietal, nervózny Deidara už vedel ako svojho kolegu skľudniť.
„Nemôžem sa nato pozerať,“ zakryl si i to jedno oko čo má.
Hidan s pár žetónmi, stále netušiac jak sa vlastne poker hrá sa potešil, že má šancu vyhrať, to ale nevedel, že ak prehrá bude dĺžiť veľký balík peňazí.
Chamtivý Kakuzu vidiac bank, rozhodol sa riskovať a dokonca napísal zmenku, kde sa zaručuje tromi srdciami ak by náhodou prehral.

Karty boli rozdané, nikto nechcel cúvnuť, všetci sú predsa nebezpečný Shinobi triedy S a nikto nerád prehráva. Na tvárach bolo vidieť napätie. Vzduch by sa dal krájať a Tobi radšej šiel na ten záchod, tajne držiac Deidarovi palce.
„Budete konečne ozajstný umelec ak to vyhráte Deidara-senpai.“
„Padaj odtiaľto, ja som ozajstný umelec !“

Začalo to, Itachi sa snažil hypnotizovať protihráčov aby zahrali zle, a prezradili čo majú na ruke, Kakuzu šteklil svojimi niťami aby im tak znemožnil koncentráciu, Hidan, bol v koncoch a potichu sa modlil k svojmu Jashinovi, Deidara zapol svoj foťák a snažil sa odfotiť karty protihráčov. Takúto partičku pokeru ešte svet ninjov nevidel.

Hra sa tak naťahovala, že Itachi dočasne oslepol a nevedel ani aké karty ma na rukách.
„Vyhodím to tu do luftu, mám tak prekliate karty ........áááá skutočné umenie bude naozaj vyhrať,“ rozčuloval sa Deidara, zmiatol tak nechtiac svojich protivníkov, ktorý nevedeli či blafuje či nie.
„O Jashine, každú kartu mám inú, prečo musím mať ja takú smolu, však poctivo zabíjam a nemám ani šťastie v láske tak prečo nemôžem vyhrať v kartách ? Chcel som si kúpiť novú kosu s Gillette britvami, to by bolo super.“

Hráči vyložili svoje karty, Kakuzu nadšený so svojími dvoma pármi desiatkami a dámami. Deidara nemal na ruke vážne ništ, chýbala mu jedna karta aby mal aspoň zhodnú farbu. Itachi nevedel čo má na rukách, ale podarilo sa mu náhodou nazbierať trojicu sedmičiek a posledný Hidan, mal postupku.
„Ty dement prekliaty, štastlivec ... zabijem ťa zato.“ Kričal Kakuzu a už vyvolával ďaľšie masky.
„Len si skús, už som to toľko krát počul, ale ja som nesmrteľný!“

A tak nič netušiaci Hidan vyhral poker a jediná vec čo mu pomohla bola jeho nesmrteľnosť, pretože inač by ho Kakuzu, ktorý ešte nikdy neprehral určite zabil. Itachiho odniesli do izbičky nech si oddýchne a zahanbený Deidara sa celý týždeň vyhýbal Tobimu, ktorý by sa mu inak vysmial.