Každý má rád Vianoce! Vianočný príbeh Akatsukáčov ;)

Bolo krásne zasnežené zimné ráno, lepšie povedané 24. december, z čoho si asi každý odvodí, že je to Vianočné ráno. V úkryte Akatsuki ešte všetci spali, všetci okrem Tobiho, ktorý v červenej čapičke vysedával od večera a čakal na Santu.
„Veselé Vianoce!“ zobudil všetkých spiacich Akatsukáčov vianočne naladený Pein v macíkovom pyžame.
„Peiníííí!“ vybehla z izby cela natešená Konan. „Čo si mi kúpil? Čo, čo, čo? Poníka? =3“ vyzvedala od usmiateho Peina.
„Prekvapenie!“ prísnym tónom zvreskol na Konan, ktorá okamžite prestala poskakovať okolo svojho prísne kresťanského partnera.
„Jashin! Človek sa nemôže ani na Vianoce pokojne modliť?“ vybehol z izby podráždený Hidan s luskáčikom na oriešky pricviknutom na nose.
Postupne sa prebrali aj ostatní a zamierili rovno do obývačky, nakoľko vedeli, že ich čaká zdobenie stromčeka. Stromček mal na starosti Kakuzu, ktorý svoju úlohu zobral prekvapivo vážne a ukradol najväčší a najkrajší stromček v celej Konohe pouličnému predajcovi, a nakoľko boli Vianoce a aj on prepadol vianočnej nálade, nechal predavačovo srdce na mieste a uspokojil sa len zo stromčekom za výhodnú cenu. Ozdoby dostali na starosť tri najumeleckejšie časti organizácie, Deidara, Konan a Sasori. No ozdoby boli, hm... aké, také, ale boli. Výbušné zvončeky a hviezdičky, papierový anjeličkovia s piercingami a z prstov nebohých občanov Konohy poskladané reťaze neboli práve najvianočnejšie, ale už nebol čas kúpiť alebo vyrobiť nové, tak sa všetci uspokojili s tým, čo mali.
„Tobi miluje Vianoce! Tobimu Santa donesie darčeky! Tobi bol celý rok dobrý chlapec!“ výskal natešený Tobi a poskakoval okolo stromčeku, pri ktorom sa už stihol usadiť smútiaci Zetsu, ktorý sa snažil oživiť už dávno odpílený Vianočný stromček. Po desiatich minútach odstraňovania zakoreneného Zetsua, sa všetci pustili do zdobenia, akurát Hidan trucoval v kúte, že ho Jashin potrestá, keď sa bude podieľať na takomto pohanstve, ako sú Vianoce. Ostatní, okrem Kisameho s Itachim, hlava nehlava vešali na stromček ozdoby.
„ Hotovo!“ Zavelil Deidara, nadšený svojimi „umeleckými dielami“ umiestnenými na stromčeku, v značnej prevahe nad Konaninmi anjelikmi a Sasoriho reťazami.
„Máš to?“ hučal Itachi na Kisameho, klopkajúceho na neho spod ladu na neďalekom jazere.
„Blu-blu-blu“ odvetil Kisame trčiaci v ľadovej vode s kaprom v ruke.
„Katon: Goukakyuu no Jutsu!“ zavelil Itachi, na čo vypálil do ľadu veľkú dieru, cez ktorú sa Kisame pohodlne dostal z vody von.
„Mám to!“ poskakoval mrznúci Kisame s kaprom v ruke, či už od zimy, alebo od radosti.
„Tak ideme, ešte ho treba zabiť, to nechám na teba Kisame.“ Odfrkol Itachi a pobral sa smerom k sídlu. Vďaka tomu, že si zabudol okuliar,e si ani nevšimol, že Kisame zostal stáť na mieste zo slzami v očiach.
„Z-z-z-z-zabiť rybičku?“ fňukal. „Ja-ja-ja som si myslel, že je pre mňa do akvária!“ už totálne zúfalo nariekal Kisame.
„Ty idiot, veď kapry sú typické vianočné jedlo!“ zvrieskol Itachi na strom, ktorý stál vedľa neho v domnienke, že je to Kisame, ten sa už so slzami pobral domov a objímal ledva dýchajúcu rybu.
„Tak, dajte sa do toho!“ Privítal ich Pein, už prezlečený z pyžama do vianočného kostýmu. Po ceste stihol Kisame presvedčiť Itachiho že on kapra zabiť nedokáže, tak súhlasil s tým, že to spraví on. No ani jeho nenapadlo, že podľahne čaru polomŕtvej ryby a nezoberie odvahu zabiť ju. Tak stáli všetci traja nad kaprom, zabalenom v utierke, pripravenom na smrť, ale ani jeden nemal to srdce ho zabiť. Deidara, spokojný zo svojím dielom práve poskakoval okolo kuchyni.
„Deidara! Sem poď! Okamžite!“ zvrieskol na neho rozľútostený Pein. „Zabi ho!“ dodal.
„Žiadny problém.“ Pokrčil plecami Deidara a napchal do kapra trocha ílu, čo si ostatný nevšimli, nakoľko mali hlavy otočené na druhú stranu, lebo sa nemohli pozerať na smrť nevinného kapríka.
„Katsu!“ zvreskol Dei-dei a kapor sa rozletel po celej kuchyni.
„Ty magor! Naša večera! Mal si ho klepnúť po hlave kladivom!“ hučal Pein po nevinne sa tváriacom blonďáčikovi.
„No, tak ja som uľahčil prácu Konan! Už ho netreba piecť, stačí si zoškrabať kúsok zo steny!“ z úsmevom dodal Deidara. Kisameho zatiaľ kriesil Itachi, nakoľko stihol skolabovať, keď uvidel rybičku rozletieť sa po miestnosti.
„No dobre, už nemáme čas, zavolám ostatných, nech si prídu zoškrabnúť kus večere zo steny.“ Zúfalo zamrmlal Pein a pobral sa do obývačky, kde sa vo veľkom sledovali Vianočné rozprávky.
„Vééééčerá!“ zahučal po Akatsukáčoch zapozeraných do Popolušky, na čo sa všetci pobrali do kuchyne na čele s pištiacim Tobim, ktorý sa už nevedel dočkať Santu. Všetci si posadali za stôl, dokonca aj odutý Hidan, ktorého prišil Kakuzu o stoličku v kuchyni.
„Otče náš, ktorý si na nebesiach!“ začal Pein vianočnú modlitbu, na čo sa spustil obrovský smiech ostatných členov organizácie. Peinovi začal horieť plášť, lebo si neuvedomil, že pod ním horí sviečka. Začal hučať po celej kuchyni, ale pohotová reakcia Konan s džbánom vody v ruke mu zachránila plášť. Smiech stíchol a začali večerať. Tlmené osvetlenie z jednej jedinej sviečky v strede stola stálo Itachiho skoro život, jeho slabým očiam v skoro úplnej tme uniklo, že v jeho zoškrabanom kúsku kapra je kosť, na čo sa začal dusiť. Pein to vzdal a zapol svetlo. Navečerali sa a pobrali sa všetci do obývačky, zase s Tobim na čele, aby si rozbalili svoje darčeky. Zo strechy sa ozvalo šuchnutie. Bol to už dávno mŕtvy Sakon, ktorý dostal v nebe za úlohu roznášanie darčekov.
„To je otravné!“ použil od Shikamara prevzatú frázu rozdávaním darčekov znudený Sakon a vysadol na Kyuubiho, vypožičaného od Naruta.
„Santáááááá!“ vrieskal natešený Tobi nad darčekmi porozhadzovanými pod stromčekom.
„Kľud! Pôjdeme po rade!“ navrhol Pein.
„Tobi prvý, Tobi prvý!!!“ škriekal Tobi.
„No tak dobre, Tobi ideš prvý, čítať vieš?“ spýtal sa ho podozrievavo Pein.
„Tobi je dobrý chlapec! Tobi vie čítať!“ zamrmlal už do hľadania svojho darčeka zažratý Tobi. Našiel veľkú krabicu so svojim menom a pustil sa do šklbania papieru.
„Jéj! Tobi dostal to, čo najviac chcel!“ nadšene híkal s barbie domčekom so stajňou a ružovími koníkmi v ruke.
„No, hm,“ stratil slová Pein. „Konan, poď si po darček.“
„Júúúúú“ tešila sa modrovlasá holka. Našla darček so svojim menom a okamžite ho rozbalila.
„Nožničky?! JA SOM CHCELA PONÍKA!“ rozplakala sa nešťastná Konan po rozbalení darčeka.
„Kľud, Peiní ti poníka kúpi!“ objímal Pein nešťastnú Konan a sľuboval jej, poníka, ktorého jej aj tak nemal v pláne kúpiť. Po utešení Konan sa vybral k stromčeku Kakuzu.
„Prasiatko?“ nechápavo pozeral na svoj darček. „ Na čo mi je prasiatko s dierkou na chrbte?“ nechápavo sa spýtal Peina.
„To je na tvoje úspory, volá sa to pokladnička!“ povýšenecky odvetill Pein.
„Deidara, poď si po darček.“ Zavolal nedočkavého blonďáka, ktorý sa s nadšením rozbehol pod stromček.
„Gumičky a žehlička na vlasy!“ tešil sa a na rozklepaných nohách objímal žehličku a ružové gumičky.
„Sempai! Tobi vám urobí účes!“ natešene hučal po Deidarovi, ktorý prikývol, nakoľko od radosti nevedel, čo má robiť.
„Hidan! Poďme! Si na rade!“ ťahal nafučaného Hidana pod stromček Pein.
„Jashin ma za toto potrestá.“ Mrmlal si popod nos pri rozbaľovaní darčeka.
„Sada nožov!“ s iskričkami v očiach zahučal Hidan, ktorého pri rozbalení darčeku veľmi rýchlo prešiel pesimizmus.
„Sasori, poď si po darček.“ Pokračoval v organizovaní Pein.
„Sada na bábkové divadlo!“ vytešoval sa Sasori, a začal si nacvičovať Vianočné divadielko.
„Itachi, aj teba má Santa rád!“ utešoval smutného Itachiho, ktorý chcel Vianoce stráviť zo svojím malým bračekom. Smutne sa tackal k stromčeku, ktorý ani nevidel.
„Aha, okuliare!“ podával mu Pein darček, nakoľko on sám nebol schopný ho nájsť. Nasadil si okuliare a poobzeral sa po miestnosti.
„Ja vidím!“ prešiel ho smútok a na jeho tvári sa objavil asi prvý úsmev v živote.
„Kisame!“ zavelil Pein.
„A-a-a-a-akvárium!“ koktal zo slzami šťastia Kisame. „ Po tom som vždy túžil!“ vrieskal a prstom naháňal vystrašené rybky.
„No a Zetsu!“ nestihol ani dopovedať a už sa hnal k stromčeku.
„To je moje! Nie moje!“ začala sa čierna polovica hádať z bielou. Po chvíli hádania sa rozhodli darček otvoriť naraz.
„Mamí!“ zvreskli obe polovičky naraz pri pohľade na mäsožravú rastlinku vykúkajúcu spod baliaceho papiera.
„A zostal som len ja!“ natešene vyhlásil Pein. Otvoril posledný darček a radosťou sa skoro docikal. „Permanentka do pírisngového štúdia!“ hopkal dokola radosťou celý bez seba.
A tak dostali všetci akatsukáči od Sakona všetko čo si priali. Iba chúďa Konan skončila z nožničkami. A čo by to boli za Vianoce bez šťastného konca?
„Katsu!“ zvreskol Deidara, stromček sa rozletel, a Vianočnej rozprávke je KONIEC.