„Budeš skvelý Hokage!“ 16 – Nová podoba

16. kapitola : Nová podoba

Vedel aká je Jirajova slabina.
Sú ňou ženy.
Jiraja neodolá žiadnej peknej žene.
Lenže Narutovo Oiroke no jutsu fungovalo len niekoľko krát. Potom si na to zvrhlík zvykol a Naruto musel na presviedčanie vymýšľať novu podobu.
A tento súboj potreboval niečo extra, čo Jiraju určite dostane.
Preto šiel za Saiom. Chcel na ňom vyskúšať Oiroke no jutsu. Vedel, že podoba, ktorá zaberie na Saia bude pre žabieho pustovníka neodolateľná.
Zaklopal na dvere. Asi za minútu prišiel Sai.
„Čau Sai. Potrebujem rýchlo tvoju pomoc. Neruším?“
„Myslím, že nie. Práve som kreslil ako si sa tváril, keď si sa stal jouninom. Chceš to vidieť?“
„Jasné, ale na to teraz nie je čas. Musíš mi pomôcť. Nie si gay, že?“ spýtal sa ho Naruto.
Sai sa zatváril nechápavo a na chvíľu sa zamyslel.
„Myslím, že nie. Prečo?“
„Určite?“ opýtal sa neveriacky Naruto.
Ale na odpoveď nečakal. Nemal čas sa tu vykecavať. Radšej to vyskúša.
„Oiroke no jutsu!“ zmenil sa na jeho zvyčajnú podobu blondínky s dvoma copami.
Sai sa na neho díval s veľkým záujmom, trochu sčervenal a pozrel sa do zeme.
„Hm.... to znamená, že asi nie si gay.“ usúdil z jeho výrazu a chovania.
Radšej sa premenil späť.
„Dobre, k veci. Potrebujem, aby ta kráska čo si videl pred chvíľou bola čo najviac sexy. Chápeš? Musíme to stihnúť do hodiny a pol. Chcel som ísť za Sakurou, ale ta by ma asi na mieste zabila. Takže ostávaš len ty. Urobíš to pre mňa?“ prosíkal nevinne Naruto.
„Ak som dobre pochopil, mam ti povedať, čo zmeniť aby bola čo najkrajšia. Nie?“
„Hej hej, no tak začni už!“ poháňal ho Naruto.
Naozaj nemal času nazvyš. Aj keď mal strach čo z toho nakoniec vzíde, keďže mu pomáhal Sai, ale keď už je tu, tak to dotiahne do konca.
„Dúfam, že Ero-sannin ma podobný vkus ako Sai.“ pomyslel si.
„Dobre. Najprv skús zmeniť .....“

Naruto sa zmenil snáď tisíc-krát kým bol Sai spokojný.
Potom mu Sai z dakade doniesol zrkadlo, aby si obzrel výsledok.
Keď sa uvidel, skoro odpadol. Takú krásnu ženu ešte nikdy nevidel.
Ak je toto ideál krásy, tak to Jiraja neprežije.
Mala zlatisté vlasy až po zem a pri zemi zopnuté modrou stuhou. Oči mala presne ako Naruto. Ale také ženské. Tvár bola dokonalá. Žiadna chybička. Plné pery, ktoré sa pri tlmenom svetle jasne trblietali. Postava bola tiež dokonalá. Vysoká, štíhla, krásne opálená. Nie tak do hneda, ale taká ako farba dreva. Cez seba nemala skoro nič len svetlomodrú priesvitnú šatku.
Aj jemu sa zakrútila hlava a to vedel, že je to on.
Sai bol celý červený. Takého ho ešte nevidel.
Radšej sa zmenil na obyčajného Naruta.
Pozrel na hodinky. O 3 minúty desať.
„Ups....prepáč Sai, už musím ísť. Díki za pomoc. Maj sa pekne a drž mi palce.“ poďakoval Naruto a už ho nebolo.

Podarilo sa mu premiestniť sa tam, kam chcel.
Musel túto podobu vyskúšať.
„Ha, našiel som ho.“
Ebisu stal neďaleko lázni a pozeral do nich ďalekohľadom. Práve odišla posledná zákazníčka, tak sa Ebisu tiež zberal domov. Cestu mu však niekto zatarasil.
„Oiroke no jutsu!“
Ebisu sa pozrel na premeneného Naruto a v tej sekunde ležal na zemi.
Z nosa mu nezadržateľne tiekla krv. Naruto sa rýchlo premenil späť a snažil sa mu nos opraviť. Nešlo to. Muselo to byt nejaké vnútorné krvácanie. Alebo nie? Nemal žiadnu ranu.
„Takže to je z toho jutsu.“ potešil sa. „Toto Ero-sannin neprežije.“ pomyslel si.
Rozhodol sa, že ho použije len v krajnej núdzi alebo keď ho bude provokovať.
Vzal Ebisu na chrbát a vzápätí bol v nemocnici. Odovzdal ho sestričke a premiestnil sa rovno na cvičisko 7.

Tsunade a Jiraja ho už čakali. Zatiaľ meškal len 4 minúty.
Objavil sa vír a keď zmizol stál na tom mieste usmievajúci sa Naruto.
Obaja sanninovia len civeli aké vie Naruto jutsu.
Jiraja si všimol, že ma Minatovu katanu.
„Takže už vie kto bol jeho otec?“ spýtal sa prekvapene Tsunade.
„Áno, už to vie. Vie aj to, kto je jeho mama. Buď rád. Aspoň si si to nezlízol ty, ale ja.“ precedila blondýna.
„Čoó, ty si celú tu dobu tiež vedel kto bol môj otec? Dva a pol roka si bol so mnou a nič si mi nepovedal? Ste mi to chceli povedať až na mojom pohrebe či čo?“ rozčuľoval sa Naruto.
„Nie, vážne nie. Veď ja som niečo ako tvoj krstný otec. Jasné, že by sme ti to povedali. Ale nebol si pripravený. No vidím, že teraz už možno si.
Chceli sme ti to povedať až keď sa staneš výborným shinobi bez toho, aby si vedel, že Yondaime bol tvoj otec. Aby si si nemyslel, že keď si jeho syn, že si rovnako dobrý. Aby si si rešpekt získal sám. Aby si sa sám dopracoval tam, kde teraz si.“ vysvetlil mu to Jiraja.
Naruto si spomenul na Konohamara.
To nebol presne jeho prípad. Rešpekt mal, ale on si ho chcel získať sám.
Ale aj tak by bol radšej na jeho mieste. Radšej by bol keby ho ľudia uznávali ako syna Štvrtého akoby ho mali nenávidieť.
Teraz je to už úplne jedno. Teraz ma vlastný život a to, že Yondaime bol jeho otec ho skoro vôbec neovplyvňuje.
Vždy bol jeho vzorom.
Vždy ho bral ako najlepšieho shinobi z Listovej.
Vždy ho mal rád. Čo viac si môže otec priať?
Teraz ho ma len oveľa viac rád. Inak ostáva všetko po starom.
„No dobre. Koniec pokecu. Priprav sa Ero-sannin. Teraz ta porazím. Viem, že to nebude ľahké, ale ja si post jounina vziať nenechám.“ oznámil odhodlane Naruto a s týmito slovami vytasil katanu.
Jiraja pri sebe nemal katanu.
Vyvolal žabu, niečo jej povedal a ona sa za minútu vrátila s nejakou katanou. Jiraja vedel, že na Minatovu obyčajná katana nemá. Túto dostal od žabieho mnícha. Nebola taká dobrá ako Minatova, ale inú by teraz aj tak nezohnal.
„Som pripravený. Môžeme začať.“