Comeback

Stál pred bránou obzeral sa,
rozmýšľal, či vrátiť sa mal,
to, čo v minulosti urobil,
už dávno oľutoval.

V srdci smútok, v hlave zmätok,
putami minulosti spútaný byť,
bol to on, z pamäti dávnej histórie,
ktorý sa teraz chcel vrátiť.

Prvý krok urobiť,
zbabelým sa stať,
tieto dve slová
sa začali u neho čoraz viac prelínať.

Nevedel sa pohnúť,
ostal tam len stáť,
nohy mu velili na odchod,
no rozum nad tým nechcel ani premýšľať.

Spomienky sa mu mihali pred očami ako filmový pás,
tie nádherné okamžiky, zas a zas.....
Priatelia, rodina, tých opustil
a svojou zradou ich všetkých zranil.

Svojím mladým nerozvážnym činom to urobil,
bolo to niečo, čo si do smrti neodpustil.
Musel sa vrátiť, tie muky už nechcel zažiť,
už nikdy, už nikdy ich nechcel zradiť....

Ani nevedel ako, jeho oči vlhnúť začali
a nohy sa samy od seba rozhýbali.
Tentoraz to musí dokázať,
už nedokáže tu bolesť znášať.

Slza za slzou, jedna po druhej
na prašnú zem dopadali,
ako sa približoval ku svojmu cieľu,
ťarchu jeho života za ním zanechávali.

Cítil sa až priveľmi slobodný,
ale vedel, že ten pocit nie je skutočný, ani pravdivý.

Krátko pred svojím cieľom na kolená padol.
,,Odpustí mi tu niekto?“ sám sebe, do tichu vetra, otázku kládol.
zrazu ich však zbadal,
svoje srdce hlasne zajásať nechal.

Boli to oni, tí, ktorých nadovšetko mať rád dokázal
a nekonečným ich výčitkám sa bez zábran odkázal.
Oni ho mučiť nechceli,
to by v živote nedokázali,
iba ho do svojej radostnej náruče šťastne privítali.

Vedel, však, že trest ho neminie,
ale tušil, že všetko zlé, raz pominie.....
Aj tak sa k nim vrátil,
bol s rodinou, ktorú raz už vlastnou chybou stratil......