*Puto Priateľstva*

*Puto Priateľstva*

(tak som sa dala na básne... táto je asi trochu deprimujúca.. )

For my friends....

Nevedel prečo, no nik ho nemal rád.
Nechápal. –Prečo? – On chcel byť ich kamarát.
V žiali sa utápal, ničomu nechápal,
Nik doma nečakal,...
Vždy zastenal, zaplakal.

No teraz, keď časy školských lavíc skončili,
On zistil jednu vec.
To, prečo sa ho ľudia dlho stránili,
Začal mať rád a.... nechcel dať preč.
On prejavil názor svoj,
Uchopil sám do rúk vlastný boj,
A s hlasnou námietkou,
Ďalej ostal sám, len svoj.

Zrazu chápalo ho ľudí pár,
Zrazu oni s ním byť chceli.
Stačilo zahliadnuť jeho tvár,
A hneď spoznali, videli...

Že dosť si toho vytrpel,
Že bavilo ho žiť,
Že on by najviac utrpel,
Keby prestali pri ňom byť.

Čo detstvo kruto vzalo,
To čas mu vrátil.
On vraví: -To sa stalo-
Rád bol, že sa s nimi skamarátil.

Priateľstvo, to puto,
Pretrhlo sa neskôr,
Všetkým ho bolo ľúto,
Len jeden z nich šiel svojou cestou,

Ktorú sám si vybral,
Len pre ktorú žil,
Pre ten cieľ krutý,...
Priateľov preň zahodil.

Tie duše ranené,
Čo po ňom ostali,
Hľadali stratené,
Nikdy sa nevzdali.

Nevzdali sa...lebo...
Našli ho pár krát,
No nič už nevravelo,
Či ich mal ešte stále rád.

No on v hĺbke duše cítil,
On sa ich neštítil,
Aj šance chcel sa chytiť,
Priateľov pri sebe pocítiť.....

Však pomsta ho hnala, nevládal sa vzoprieť,
A priateľstvo? –Aha-
Nechal ho len tak zomrieť.

Aby sa vrátil príbeh celý, mnohí stále úpenlivo chceli,
Aby ho videli opäť stáť u svojich dverí,

Ako Priateľa......

Nádej nezomiera......