Me & War

Prečo musím???
Sú slová, „každý musí“ tak dôležité?
Ja nechcem...skutočne nechcem!
Jednu vec, ktorú skutočne nenávidím, je ak sa mi niekto pokúša hovoriť čo mám a nemám robiť. Nedokážem vystáť takých ľudí. Všetci, čo sa mi miešajú do cesty, všetky ich keci, slová, ktoré si myslia, že spasia dušu. Tak úbohé...
V tomto svete je len jedno svetlo, skutočné svetlo...tak vyjdi na svetlo...otvor dvere cez deň a si na svetle. Aké úbohé...
Ľudia, ktorí si myslia, že dokážu zmeniť i diabla na anjela. Ľudia, ktorí nevedia kedy prestať, a namiesto toho aby pomohli ubližujú. Ľudia, ktorí netolerujú rozhodnutia, ľudia, ktorí sa pletú vždy len do cesty. Zavadzajú a považujú sa za...
Stále tie isté slová. Je to ako nerozlúštiteľná hádanka. Nikto nedokáže pochopiť ľudské jednanie v určitej situácii. Tak prečo sa všetci rozhodli meniť práve mňa? Prečo sa človek púšťa do boja, ktorý vopred prehrá? Ja a zmeniť sa? Pre niekoho? Nehľadám zmenu. A nie som tu preto, aby som sa menil. Nie som tu pre ľudí, ktorí nevedia ohodnotiť moje kvality a hľadajú len veci, ktoré treba na mne meniť. A tak...nepotrebujem vo svojej blízkosti ľudí, ktorí ma potrebujú celý život meniť. A tak, budem sám...ak to tak má byť, a nikto to nechápe, tú pravdu o vnútri a podstate človeka, je to smutné. Budem sám...a vôbec mi to neprekáža, pretože viem, že buď ma všetci neznášajú, alebo sú všetci pod moju úroveň.

Prečo teda musím???
Aby som zachránil?
Koho mám zachraňovať? V tejto vojne, nie je podstatné kým som, a ani kto je kým. V tejto vojne sa počíta na kusy. Na kusy ľudských tiel a kusy vyhasnutých životov. Človek nepozná mená obetí, človek nepozná ich životy, nevie koľko mali rokov, či mali rodinu, či mali sny...vlastne ho to ani nezaujíma. A ak sa nad tým pozastaví...tak to nie je k ničomu. V každej vojne sú obete. Berme to teda s nadhľadom. Berme to tak, že ak umriem ja, budem len ďalšia obeť na ktorú ukážu, typnú si môj vek a pôvod...
Život je o dvoch veciach...o žití a prežívaní. Keď príde smrť, je to úplne jedno...je to skutočne absolútne jedno čo robím, i tak umriem...
Ale prečo to musí byť tak skoro?
V tejto vojne...
V tejto prekliatej vojne, neexistuje vyjednávanie. Sú len dve strany a každý sa na to pozerá inak.
V tejto vojne...sú obete, je ich mnoho. Je ich mnoho nezmyselných. A predsa neprestanú. Je jedno, čo si o tom myslím ja, alebo ostatní. Ľudia budú umierať. V tomto svete, znamenám len toľko...človek...nádej...