„Budeš skvelý Hokage!“ 09 – Gaarova návšteva

9. kapitola : Gaarova návšteva

Naruto sa len usmieval, zato Gaara vyzeral prekvapenejšie ako Kakashi.
A to už je čo povedať.
„Prepáčte sensei, ale Gaara je Kazekage a musel oznámiť, že opúšťa na chvíľu Piesočnú a preto ....“
Ale Gaara Narutovi skočil do reči : „Ako si to urobil?“
„Čo ako?“ nechápavo sa pýtal Naruto.
„No ako to, že si sa len tak zrazu objavil predo mnou.“
„Jaj, veď to je jednoduché. Presne tak ako sme sa objavili teraz my pred senseiom.“
„Chápem, ale ....“
„Jednoducho som sa sústredil na teba a na všetko čo sme spolu zažili.
Nahromadil som chakru, urobil pečate a tentoraz som vedel, že sa mi to podarí.“
Naruto bol na seba pyšný. Mal takú radosť, že sa mu to konečne podarilo, že začal poskakovať okolo a vykrikovať niečo ako:
„Hurá, konečne som to zvládol ....Huraá!!! ....Hurá!!!“
Gaara a Kakashi sa museli smiať. Vidieť Naruta skákať okolo, to bolo niečo, ale keď sa potkol, to už nebol na zemi iba on, ale aj Gaara a Kakashi. Obaja sa váľali po zemi a išli sa popučiť od smiechu.
Naruta bolel nos od dopadu, ale nechal ich nech sa smejú. Aj on mal dobrú náladu.
Konečne sa mu podarilo Hiraishin no Jutsu.

„Už by stačilo, nie? Ide predsa o môj tréning, tak sa neflákajte.“
Obaja sa dosmiali a uznali, že ma pravdu.
„Veď si ma zavolal, aby som ti pomohol.“
Usmial sa Gaara a musel sa veľmi premáhať, aby nedostal ďalší záchvat.
„A s čím chceš vlastne pomôcť?“
„No s tým jutsu. Aj keď sa mi podarilo sa premiestniť k tebe, budem to musieť ešte veľa krát vyskúšať, aby som si bol istý. Hiraishin no Jutsu je podobné ako to tvoje. Ale aj tak neviem, ako robíš, že sa presunieš na miesto, ktoré chceš. Mne to vôbec nejde. Stále sa premiestnim niekde od veci a potom sa musím zase niekoľko krát premiestňovať, aby som sa dostal tam, kde som bol na začiatku.“
„Počkaj, ale veď si sa práve premiestnil do Suny, nie?“ čudoval sa Kazekage.
„Vlastne áno, ale myslím, že to je iné, keď chceš ísť k nejakej osobe, ako na nejaké miesto.
K osobe mi to ide. Už sa mi podarilo raz premiestniť k Sakure na balkón a teraz k tebe.
Na miesto je to ale niečo celkom iné.... to mi vôbec nejde. Ale tebe stačilo aby si vedel kam ideme a hneď si nás tu dostal.“
Gaara chvíľu rozmýšľal.
„No vlastne ja by som sa tu nemohol premiestniť, keby som tu už nebol. Musel som si predstaviť ako to tu vyzerá a vcítiť sa do toho. Potom o už ide samo.
Musíš sa sústrediť presne tak ako na osobu ... len je to trošku ťažšie.
Ale Naruto, tebe by to nemalo robiť problém, keď si sa dokázal premiestniť až do Suny.“
Naruto sa zamyslel. Zložil pečate a už zmizol vo víre.
Vedeli, že si to bude chcieť vyskúšať.

O minútu sa zjavil opäť vír a s ním aj Naruto. Bolo na ňom vidieť, že sa mu to podarilo.
„Tak, kde si bol?“ spýtal sa ho sensei.
„Bol som na mieste, kde som celý minulý týždeň trénoval. Je tam pekne ako vždy.“ zasmial sa Naruto.
Rád by si opäť podskočil, ale keď si spomenul čo sa stalo pred chvíľou hneď ho to prešlo.
„Ďakujem Gaara. Veľmi si mi pomohol. Som ti zaviazaný.“
„Nemáš za čo ďakovať, veď načo sú priatelia? A stále som zaviazaný ja tebe a nie ty mne.“ usmial sa na neho Gaara. „ a teraz ak dovolíte, povedal som 10 minút a keď budem meškať, tak ma asi ukameňujú. Dovidenia Kakashi. Maj sa Naruto a príď ma dakedy pozrieť.“ žmurkol na Naruta.
„Dovidenia Kazekage.“ rozlúčil sa Kakashi.
„Drž sa a pozdravuj Temari a Kankura.“ podal mu ruku Naruto.
Gaara sa naposledy usmial a zmizol.

Ostali už len Kakashi a Naruto.
„Sensei? Mate teraz nejakú misiu?“ spýtal sa nevinne Naruto.
„Nie, teraz žiadnu.“
„Dobre tak zajtra ráno o ôsmej tu. Zavolám aj Sakuru a Saia. Kakashi-sensei s vami tiež počítam. Budeme mať spoločný tréning. Príďte načas, lebo budem potrebovať aj vás ......ešte mám veľa otázok.
Teraz sa poďme vyspať. Neviem ako vy, ale ja som unavený na smrť. Dobrú noc.“
Zaprial Naruto a Kakashi už len zazrel žlto-oranžovú šmuhu.
„Veď nerobil pečate! Ako tak rýchlo dokázal zmiznúť?“
Kakashi bol trochu naštvaný, lebo on je sensei a Naruto si len tak urobí tréning. A ešte mu povie, aby prišiel načas. A nakoniec zdrhne skôr ako mu stihne vynadať.
„Čo si o sebe myslí?“

Naruto bol pri svojej rýchlosti doma asi za pol minútky. Dobehol už z posledných síl.
Vyzliekol sa, osprchoval a ľahol si do mäkkej postele. Týždeň neležal v posteli.
Tak veľmi mu chýbala. Bol taký šťastný, že okamžite zaspal.
Snívalo sa mu, že vyhral poukážku do Ichiraku na sto rámenov zdarma. Aj keď podvedome, ale hneď začal slintať a už sa tešil na najbližšiu návštevu Ichiraku. To však chudák ešte nevedel, že to je len sen