V Daždi

Upozorňujem že kto nemá rád také otvorenejšie konce, nech ďalej nečíta! xD

Nočné ticho prerušoval zvuk trenia kov o kov. Dvaja ninjovia...bývalí priatelia.
Priatelia, ktorí mali veľa spoločného.
Sny...
Túžby...
Priateľstvo...
Lásku. A to bol hlavný dôvod prečo sa rozdelili. Prečo dvaja ľudia, ktorí dovtedy stáli bok po boku, teraz bojovali na život a na smrť.
Láska. Je to len slovo, zložené s pár písmen, ale koľko citov a emócií sa v ňom skrýva. Akú má moc... Láska k jednej žene ich rozdelila. Z priateľov sa stali nepriatelia...
Žltovlasý ninja uštedril druhému kopanec do žalúdka. Potom sa rozkričal. Zúrivo a zúfalo, ako ranené zviera.
„Prečo si to urobil?! Prečo si ju zabil?! Ako si mohol...“ pohľad mu zaletel pár metrov od neho. Keď ten obraz uvidel, v očiach sa mu znova zaleskli slzy. Na zemi v kaluži krvi ležalo bezvládne telo. Vždy lesklé, ružové vlasy, boli teraz polepené od bahna. Jej hebkú pokožku, po ktorej ju tak rád hladil, mala doškriabanú. A v hrudi...v hrudi zapichnutá katana, okolo ktorej bola kaluž krvi. Vsakovala do jej vlasov, oblečenie...
Čiernovlasý neodpovedal. Len uprene hľadel pred seba.
„Niečo som sa pýtal! Myslel som, že si ju miloval!“
Na tvári sa mu zjavil šialený, ale zároveň bolestný úškrn. „Áno, miloval som ju.“
„Tak prečo?!“ dožadoval sa odpovede. Nechápal to...chcel vysvetlenie.
„Poviem ti prečo!“ Rozkričal sa aj druhý. „To ona! Môže si zato sama! Lebo si vybrala...teba. Ale ja som bol ten koho mala milovať...ja nie ty!“
Nevedel ani opísať, aká zlosť doňho vstúpila. Už naňho nevládal ani kričať...
„Preto si ju zabil Sasuke? Lebo ľúbila mňa? Si...si šialený. Nechápem, ako sme mohli byť priatelia.“ Povedal hrobovým hlasom a v ruke stisol kunai.
Neodpovedal, len sa usmial. Áno...možno som šialený. Ale keď nie ja...tak nikto. Miloval som ju a ona ma odmietla. Vybrala si iného a tým podpísala svoj rozsudok smrti.

„Ja milujem Naruta, nie teba.“ Povedala ľadovo pokojným hlasom.
Prebodol ju pohľadom zúrivým, a sklamaným zároveň.
„Naruta?“ odfrkol si znechutene. „Čo má on, čo ja nie? Bola si predsa zamilovaná do mňa, či nie?“ zvýšil hlas a chytil ju za zápästie.
Prekvapene naňho pozrela a vytrhla z jeho zovretia.
„Prestaň Sasuke. To bolo dávno. Bola som hlúpa, hnala som sa bezhlavo za niekým kto o mňa nestál, a nevšimla toho pravého priateľa. „Až teraz...“ na tvári sa jej zjavil hrejivý úsmev a pohľad jej pookrial. „Až teraz som zistila koho mám naozaj rada. Naruto...je mi priateľ, ochráni ma a vždy pri mne stál...Je pre mňa všetkým. Ľúbim ho."
Na tvári sa mu znova zjavil ten zúrivý úsmev. Nestihla zareagovať, keď jej uštedril poriadnu facku a spadla na zem.
„Nemáš právo mať rada niekoho iného. A ak máš...“ vytiahol katanu a podržal jej ju pred tvárou. „Budem ťa musieť zabiť.“ Povedal odhodlane. Nemal v úmysle skutočne to urobiť...Len ju zastrašiť, aby zmenila rozhodnutie...
„Nikdy svoj názor nezmením! Naruta ľúbim a som ochotná zaňho položiť život!“ Vykríkla s odhodlaním. Zaskočilo ho to. Myslí to vážne? Ako je možné, že je preňho schopná položiť život?! Zúrivosť v ňom sa stupňovala. Ani si neuvedomil, keď sa zahnal a katana prešla jej telom. Na zem dopadlo pár kvapiek krvi spolu s jej ochabnutý telom.
Vedela že je koniec, ale umierala s úsmevom na perách. Pretože sa rozhodla správne. Áno, pre lásku sa oplatí umrieť.
Ľúbim ťa, Naruto.

„Za to zaplatíš. Za to, čo si jej urobil. Pomstím ju, prisahám.“ Povedal Naruto a neveriacky hľadel na svojho dávneho priateľa. Priateľa s ktorého sa stalo zviera.
„Reči, reči...Ale skutek utek, čo?“ zvolal posmešne a na perách sa mu pohrával ten zlovestný úškrn. Naruto sa zamračil a rozbehol proti nemu. Vedel že nemá moc šancí, ale bol rozhodnutý pomstiť sa. Za Sakuru...za ženu, ktorú tak veľmi ľúbil.
Na dlaň mu dopadlo pár kvapiek. Najprv myslel, že sú to slzy, ktoré ho pálili v očiach.
Ale nad ich hlavami zahrmelo a kvapky začali padať na zem, až sa husto rozpršalo.
V daždi...v daždi spolu bojovali priatelia, ktorých cesty sa rozdelili. Obidvaja bojovali za rovnakú vec, ktorá je pre nich dôležitá. Za lásku istej ženy. Lásku, ktorá ich rozdelila. Ani jeden sa nechcel vzdať. Nakoniec ale musí byť víťaz a porazený. Tak to býva vždy...jeden je horší a druhý lepší. Tieň katany a kunaia sa zaleskol vo s vite mesiaca a na zem už druhý raz v tomto dni dopadlo pár kvapiek krvi...