Tajomstvá sveta-19.kapitola

19. kapitola: Nepríjemné prebudenie. Azazel-pestúnka

Keď sa do Azazela vrátil aj ten posledný zvyšok čakry, spadol na kolená, ktoré mu dopadli na tvrdý ľad. Zobral šatstvo, čo tam po ňom zostalo a pozrel sa okolo seba.
Všade okolo seba videl len ľad, nebo zastreli mraky a pomaly začalo snežiť. Oblečenie, ktoré držal v ruke si dal pod pazuchu a unavene zmizol.
Objavil sa tam, odkiaľ odišiel, zazíval a vyšiel hore schodmi. Otvoril si svoj šatník, prešiel až úplne na koniec a otvoril tú mohutnú skriňu a prinesené veci tam zavesil.
„Tak, tri by už boli. Ešte päť. Hádam to zvládnem.“ pomyslel si Azazel, zabuchol dvere a hodil sa na posteľ. Prevrátil sa na chrbát, pokochal sa nádhernou modrou oblohou a okamžite zaspal.

„Vstávaj ty parchant mizerný, lebo tie dvere vyvalím!!!“ tak tieto výkriky zobudili Azazela spolu so strašným dunením. V pozadí počul ešte nejaký iný hlas, ale ten prvý ho jednoznačne prehlušoval.
Azazel sa teda zdvihol, poškrabal sa rozospato po hlave a prezliekol sa do niečoho menej prepoteného a pomaly zkráčal dolu schodmi. Ako sa približoval k dverám, hlas bol čoraz silnejší a silnejší. Chytil kľučku a jemne ju zatlačil. No nestihol ani len potiahnuť dvere k sebe a už visel niekoľko centimetrov nad zemou a nejaký chlapík so zúrivým výrazom tváre ho držal rukou za krk.
„Dobré ráno, pán Yamanaka. Čo ma tak prazvláštne menujete?“ spýtal sa úplne pokojným tónom Azazel mohutného chlapa.
„Dozvedel som sa, že Ino celú minulú nedeľu strávila s tebou a aj noc. A chcem vedieť čo ste tu robili. Ona mi už niečo povedala, no myslím si, že mi nepovedala pravdu. A jej by som nedokázal ublížiť. Ale ty mi nie si problém, tak rýchlo hovor lebo sa prestanem ovládať!!“ povedal pán Yamanaka trochu viac stlačiac ruku.
„Tak, učil som ju plávať a skákať do vody. Potom sme si dali niečo na jedenie a pozerali sme hviezdy až sme zaspali, toť vše.“ povedal stále kľukne Azazel.
„Neklam!!! Poznám vás, vy mladý. Myslíte len na jedno. A neviem či by chalan ako ty nevyužil v tú chvíľu zneužiť city dievčaťa pre vlastné potešenie. Tak to konečne vyklop nech ťa mám za čo zmlátiť!“ povedal Inoichi Yamanaka stále silným hlasom.
„Však som vám už povedal, čo sme robili. A neviem akých chlapcov poznáte, ale ja som iný. A ak by som vás mohol poprosiť, mohli by ste ma položiť na zem? Inak by som to musel spraviť ja a nechcem vám ublížiť.“ povedal pokojne Azazel.
Inoichi sa mu zahľadel do očí a videl v nich, že hovorí pravdu. Tak ho teda pustil a Azazel dopadol na rovné nohy. Otočil sa za seba a až vtedy si Azazel všimol Ino a jej teraz naštvaný výraz.
„Prepáč, že som ti neveril, no si moja jediná dcéra a ja ťa chcem chrániť.“ povedal so zvesenou hlavou Inoichi.
„Ďakujem, no hlavne by si sa mal ospravedlniť jemu, nie mne.“ povedala Ino naštvane ukazujúc na Azazela.
„Prepáč aj ty. Však keď budeš mať aj ty raz deti, tak to pochopíš.“ povedal Inoichi podávajúc mu ruku.
„Nič sa nestalo, pán Yamanaka. Na vašom mieste by som urobil to isté, no len v trošku inom poradí: najskôr by som ho zmlátil a až potom sa pýtal.“ povedal so smiechom Azazel a podal mu svoju ruku.
Ino sa tomu zasmiala a odtiahla otca domov. No ešte pred tým sa dohodla s Azazelom na večer a odišla aj s otcom domov.
Azazel zabuchol vchodové dvere a vošiel do kuchyne. Pozrel sa, aké tam má potraviny a keď zistil, že tam toho veľa nie je, zabehol sa osprchovať a potom už do čista oblečený na nákup.
Nakúpil nejaké vajíčka, múku, nejaké to mäso a ešte kadečo iné. Dotiahol to domov, tam to všetko upratal, najedol sa a išiel ešte dospať ranné prebudenie. Zbudil sa až poobede na hlad.
Tak si teda zabehol dole niečo pripraviť a už konečne si pozrieť aspoň nejaký film. S Ino sa mal stretnúť až o piatej, takže mal čas tak na dva filmy. Pripravil si popcorn, keď tu zrazu zas niekto zabúchal na dvere.
Azazela to neustále búchanie začalo pomaly vytáčať, no lepšie ako zvonček. Išiel teda otvoriť a za dverami stál Naruto, Lee a Neji.
„Azazel, mali by sme niečo podniknúť.“ povedal Naruto ako prvý.
„No, ja idem práve pozerať film, takže...“ začal Azazel, no bol prerušený Narutom, „akže je rozhodnuté, ide sa pozerať film!“ zavelil Naruto vydal sa spolu s Leem za vôňou popcornu.
Neji len Zalomil rukami, pozrel na Azazela, ktorý sa uškrnul a vošiel dnu.
Naruto s Leem vyberali film a popri tom žasli nad tou plazmou. Neji si sadol do kresla mimo, Naruto s Leem dali Azazelovi jedno DVD a sadli si vedľa seba na gauč a medzi seba dali misu popcornu. Azazel mykol nad filmom plecami a vložil ho do prehrávača a sadol si do druhého kresla.
Film to bol dosť dlhý, takže pri konci bolo už takmer päť.
„Tak, čo si pozrieme ďalšie?“ spýtal sa naradovane Lee.
„Asi nič, lebo o hodinu mám s Ino schôdzku.“ povedal Azazel.
Tí sa na seba len pozreli, zdvihli sa odišli každý domov.
Azazel za nimi zatvoril dvere, vybehol sa osprchovať, prezliecť a o pol hodiny bol už dole.
Skontroloval, či má všetko čo potrebuje a vyšiel von.
Kráčal pomaly, takým tempom aby k Ino prišiel práve včas.
„Ahoj. Strašne sa ospravedlňujem za ten incident ráno. A vážim si toho, že si nespomenul, čo sa stalo.“ povedala nežne Ino zatvárajúc za sebou dvere.
„Nič sa nestalo. Tak čo, kam pôjdeme?“ spýtal sa Azazel.
„Dnes by mali dávať v kine nový film s mojím obľúbeným hercom, Tomom Cruisom. Nevadilo by ti, keby sme tam zašli?“ spýtala sa potmehúdsky Ino.
Azazel len prikývol a už si to mierili na ten úžasný film. Cestou stretli Tsunade, ktorá im hneď za cesty pridelila na ďalšie dva dni misiu na dohľad nad študentmi Akadémie a už jej nebolo.
Film sa im obom páčil, ale počas premietania dosť vyhladli. Zašli do neďalekej reštaurácie, kde stretli Naruta s Hinatou, sadli si k ich stolu a objednali si. Celý večer sa rozprávali o všeličom možnom (treba rozumieť kecali hlavne Ino s Hinatou).
Nakoniec zaplatili a pred dverami sa rozlúčili. Azazel chcel ešte vedieť, kde to tá Akadémia a Ino ho tam s radosťou vzala. Ukázala mu celé jej okolie, cvičiská, bazén a malý štadión.
Potom sa ešte chvíľu prechádzali po meste, až ani nezbadali ako sa ocitli pred Ininym domom. Tam sa rozlúčili a každý odišiel k sebe domov.
Ráno sa Azazel zobudil niečo pred siedmou, spravil rannú hygienu a obliekol sa. Zbehol do kuchyne niečo rýchlo do seba nahádzať aby bol do ôsmej pri Akadémii.
Tam ho už čakal nejaký chlapík s čiarou cez nos, navlečený v chuunínskej veste a Ino.
Slušne ho preto pozdravil a predstavil sa. Vypadlo z neho, že sa volá Iruka a nech mu tak aj hovorí.
„Tak, vy dvaja. Vašou úlohou bude po tieto dva dni dávať pozor na cvičisku aby sa niekto nejako vážne nezranil. Je vám to jasné? Budete tu teda niečo ako pestúnky.“ povedal Iruka a pri poslednom slove sa už Azazel neudržal a musel sa začať smiať. Iruka po ňom začal kričať, že čo mu je smiešne, ale Azazel sa za chvíľu skľudnil a povedal že nič.
Po tejto udalosti Iruka len pokrútil hlavou a zapískal na naháňajúce sa deti. Tie okamžite pribehli a postavili sa do jedného radu. Predstavil im ich a povedal, nech nerobia problémy. Oni zborovo zakričali „Hai“ a už znovu trénovali. Iruka sa len pousmial a odišiel za svojou robotou.
Azazel s Ino si vybrali miesto, odkiaľ mali najlepší výhľad na každého jedného študenta Akadémie. Sadli si na lavičku, rozprávali sa a celý čas dávali pozor, či sa niekto nezranil.
Neďaleko od nich sa asi tucet detí učil hádzať kunaie do pňa a to miesto bolo práve tam, kam nedovideli. Jednému z nich sa kunai vyšmykol a netrafil ani len peň ale mieril priamo Azazelovi na hlavu.
Tí, ktorí sa rýchlejšie spamätali, už-už chceli na neho zakričať, no len niekoľko metrov od jeho hlavy kunai zmenil smer o deväťdesiat stupňov a zabodol sa do neďalekej steny.
Ani jeden z nich nemohol uveriť, čo sa tu teraz stalo. On ani ona sa vôbec nepohli a predsa sa stalo to, čo sa stalo. Po chvíli sa ale otriasli z toho šoku a rozmýšľali, či tom bola len náhoda, alebo fakt. Rozhodli sa to otestovať; každý zobral nejaké kunaie a shurikeny a zamierili ich priamo na Azazela a v jeden moment hodili. Boli len niekoľko desiatok centimetrov od nich, keď tu znovu prudko zmenili smer, rozleteli sa na kúsky a zabodli sa do tej istej steny. Tentoraz to ale vytvorilo nejaký útvar, niečo ako mapu.
Azazel niečo pošepkal Ino, postavil sa a odišiel dozadu za tými malými deťmi.
„Očividne vás to baví, že? Ale ak ešte niekto niečo hodí, tak skončí pripnutý tamto na stene, každý na jednej zemi, jasné?“ spýtal sa s úsmevom Azazel.
Deti sa ešte raz pozreli na to, čo vzniklo z ich rozbitých kunaiov a shurikenov a sž teraz si uvedomili, že to vyzerá ako mapa sveta ninjov. Potom len na prázdno preglgli a prikývli, že už to nikdy nespravia.
Zvyšok dňa prežili všetcia bez najmenšej ujmy na zdraví. Azazel navrhol, žeby si mohli zájsť pozrieť k nemu film, no že by bol radšej, ak by sa spýtal jej otca, či by mohla prespať u neho, lebo by bolo už dosť neskoro. Svoj plán aj zrealizoval a Inin otec voľky-nevoľky prikývol.
Tak teda dorazili k Azazelovi domov, spravili si niečo na jedenie a zasadli na gauč. Azazel vybral nejakú romantickú komédiu a sadol si na gauč. Ino si tam ľahla, hlavu si oprela o Azazela a spolu pozerali onen film.
Nakoniec Azazela zmohla únava a zaspal. Zobudil sa až neskoro v noci na nepríjemný zvuk plazmy. Zistil, že všetko ešte ide, tak sa chcel načiahnuť za ovládačom a vypnúť to, no niečo mu v tom bránilo; bola to Ino, ktorá taktiež zaspala a aj v spánku ho zvierala okolo pásu. Našťastie mal dosť dlhé ruky a tak to rýchlo vypol a ponoril sa späť do ríše snov.
Ráno ho zobudila veľmi príjemná vôňa. Išiel za ňou s ešte zatvorenými očami až sa dostal do kuchyne, kde práve Ino ukladala raňajky na stôl. Bola čerstvo osprchovaná a na sebe mala len spodné prádlo a Azazelovo XXXL tričko, ktoré jej siahalo až ku kolenám. Nežne sa na neho usmiala a pozvala ho k stolu.
Po výdatných raňajkách sa zabehol osprchovať a prezliecť sa. Ino si obliekla to isté, čo mala deň pred tým a čakala na neho v hale.
„Tak som rozmýšľal,“ začal Azazel keď zišiel dole, „že by si tu mohla mať nejaké šaty pre prípad. Dnes by sme mohli zájsť niečo kúpiť, čo myslíš?“ spýtal sa Azazel a odpoveď na seba nenechala dlho čakať: Ino sa mu vrhla okolo krku a začala ho všade možne bozkávať, totižto ona zbožňovala nákupy ako každá žena.
Pestúnstvo na Akadémii im prešlo veľmi rýchlo a tak mohli už o štvrtej vyraziť do mesta. Ino ho poťahala po kadejakých obchodoch a zohnala si oblečenie, ktoré sa jej zdalo cenovo aj spoločensky prijateľné a už veľmi skoro (tak okolo desiatej večer) odišli k Azazelovi. Tam to všetko upratali do jednej izby a Ino radšej odišla domov, nech má jej otec pokoj na duši.