Bratia Uchihovi riešia bordel v Konohe...a tiež niečo navyše 005

Áno, dlhá doba ubehla čo Chisaii a Laterie niečo pridali. Takže dnešný deň je ten, keď sme niečo pridali. Ehm...teda, tento diel má na svedomí zväčša a jej nápady, Ms. Chisaii Kyuubi.
Takže ak máte otázky, zanechajte ich na jej súkromnej adrese, teda správe...teda, tlačovka sa konať nebude ;)

.............................

Tsunade sedela sama vo svojej kancelárii, opäť nič nové, opäť tá istá nuda. Iba staré spisy, kopec papierov, čakajúcich na potvrdenie a žiadny pekný chlap na blízku...
„Toto ma ubíja...“
Povedala si zlomene a znudene sa pozrela von na oknom na slnkom posiatu Konohu, jej nový domov. Odkedy sa stala 5.Hokage zavesila si na krk nielen nové povinnosti, ale aj tých otravných Uchihovcov. Už len pomyslenie na tých dvoch konkrétnych ninjov jej pekne zamotal hlavu.
„Nevyzeráš moc nadšene?“
Uviedla osoba stojaca vo dverách.
„Zase ty?!“ odvetila podráždene.
„Vždy keď myslím na niečo príjemné, objavíš sa ty...“
„Možno je to osud? A je nám súdene byť spolu.“
Zaškeril sa a vstúpil.
Znova na neho pohliadla a až teraz si uvedomila, čo tím mal na mysli.
S takým starým Skúšaš nový oblek? Spýtala sa bez záujmu a prekvapene prižmúrila oči.
Páči sa ti? Vyzvedal a začal sa točiť na mieste ako
„Čo to má byť???“
„Keďže v obleku zajačika som ťa natoľko ohúril na tvojej narodeninovej oslave... rozhodol som sa skúsiť niečo nové! Tento krát som vsadil na čaro svojej osobnosti.“
„Myslíš tým, že ideš za totálneho stroskotanca?“
Tiché mraučanie nejakého zvieratka sa šíril tajomne z neďalekej chodby...
„Pri všetkých Hokage...“
Chytila sa za hlavu, ako náhle vstúpil do miestnosti Itachi prezlečený za čierneho kocúrika, pričom sa šialene vyškieral. Na sebe mal tmavý kostým s jemnou kožušinkou a čiernym zamatovým chvostíkom.
„V živote by ma nenapadlo, že by si mohol urobiť niečo podobné...“
Vydala zo seba zaskočene.
„Mňa tiež nie.“
Priznal Itachi. Jeho zámer bol však od začiatku celkom jasný, na to, aby vyhral cenu za ANBU roka musel prinášať isté obete, predsa nenechá svoju mladšiu polovičku, aby zlízal všetku smotanu sám!
Ozvalo sa nenápadné ťukanie, na dvere.
„Vždy som vedel, že si trhlý, ale až takto... zadivil sa chlapec a vystrúhal nepodarenú grimasu. Itachi mu venoval vražedný pohľad.“
„Inak kedy pôjdeš na pastvu?“
„Čože???“
„Jaj, počkaj chvíľu... ty nie si zatúlaná ovečka? Pomýlil ma asi ten zvonček na tvojom krku...“
„To je rolnička!“
Opravil ho mrzuto.
„Sa mi zdalo, že tu niečo podozrivo cinká...“
„Čo tým ako chceš povedať?“
„Nooo...“
Zatiahol Sasuke vševedúco a uškrnul sa nakoniec k oblohe.
„...dostal som hlásenie, že utiekol istý delikvent...troška šibnutý a...“
To už Uchiha mladší nedopovedal. Do tváre sa mu strkali dva pári ostrých pazúrikov.
„A mimo to....Itachi!“
Ozval sa po scénke, ktorá bola vystrihnutá kvôli násilnej scéne. Po tejto zrážke pazúrikov a Sasukeho tváre, ktorá to našťastie prežila, si upravil mladší braček svoju košieľku a fúkol si do ofinky, alá „Ja som Uchiha...Sasuke Uchiha...“
„...vieš, že kocúrik som tu ja, takže sa ma nesnaž imitovať...to ja som ten sladučký, milučký kocúrik...“
Osadenstvo Tsunadinej kancelárie prepuklo v smiech, ktorý nemal konca kraja. Náš pravý kocúrik len urazene preložil ruky na hrudi a venoval svoj bondovský pohľad bielemu stropu, ktorý našťastie nijak reagovať nemohol, a keby aj mohol, tak sa asi zosype, a za tým sa zasmeje...
Návaly smiechu prestávali, a padla ďalšia otázka...
„A ty máš kde kostým, Sasuke?
Opýtal sa Jirayia a nahnevane na neho zazrel.
„Žartuješ??? Ja sa do ničoho podobného nikdy neoblečiem.“
„To preto, že nosí dievčenské šaty.“ Podotkol Itachi a nenápadne sa usmial.
„Ja nenosím dievčenské šaty!!!“ odvrkol podráždene.
„Ale pristali by ti...“ ozval sa Jirayia a zvrhlo si prehliadal namosúreného Sasukeho.
„To je možné, mne pasuje všetko.“ Povedal ticho a začervenal sa.
„Každý večer je v tom svojom salóne a vymýšľa nové trendy, akoby bol módny návrhár alebo čo? Videli ste Maita Gaia, ten priliehavý kostým mu šil on!“
„To ty si ten záhadný kostymér???“
Predniesla Tsunade okúzlene a nálada sa jej rázom zlepšila.
„Mimochodom, Sasuke?“ zamyslel sa Jirayia.
Čo chceš?!“
Nerozmýšľal si, že sa niekedy pridáš k filmovému priemyslu?“
„Ani nie... odvetil a tváril sa prekvapene.
Možno by si mi mohol trochu pomôcť, čo ty na to? S tvojimi schopnosťami by som mohol vytvoriť filmový trhák storočia!“
„...no hej...so mnou by si to dokázal...teda, len so mnou! Ale...“
Na scénu došla zadychčaná Uchihovska hrdosť po maratóne, ktorý bežala od domu za Sasukem. Chúďa, nijak sa jej nechcelo vpasovať do Sasukeho tela.
„...ja som ninja! Som ANBU, takže...“
„To chceš hrať? Alebo tak? Nový Jet Lee?“
Jiraiya sa zamyslel a Itachiho šlo roztrhnúť. Zase má to malé škvŕňa väčšie ponuky ako on?!
Prezrel si vlastný kostým a až potom si uvedomil, že bola možno chyba vydávať sa za niekoho kto nie je. Navyše jeho mladší brat podaruje kostým tomu cvokovi, ktorý by vo svojej novej forme a premenenom vzhľade prekonal aj všetky diely Terminátora naraz! A pri ktorom je Pepek námornik iba dedko v starej košeli. Predsa len Sasuke odmietol stať sa návnadou, ale on už nemohol ako významný člen Uchiha klanu bolo jeho povinnosťou poslúchať príkazy Konohy, aj keď ich vydal tento zvrhlík! Tsunade mala depresiu a že sa to už tiahlo! Iba vďaka nej, si nemohol plniť povinnosti ako predtým, teraz musel ešte hrať aj toto prítulne mača...
„Hej, Itachi!“
Ozval sa Sasuke, snažiac sa dostať z tejto nevhodnej situácie.
„Ušijem ti nový komplet, ak ma odtiaľto dostaneš. To vrece na zemiaky, čo stále nosíš na sebe...“ nemotorne pokrútil hlavou, nad bratom, ktorým mu mal ísť príkladom.
„Musíš so sebou už niečo robiť!“
Itachi sa diabolsky uškeril pri myšlienky, že už tiež konečne môže zmeniť imidž.

Jediné čo viem, je len chľastať a hrať... povedala nešťastne.
Ale zase si v tom najlepšia. Ubezpečil ju Jirayia a objal ju okolo ramien.
„To bol kompliment?“ opýtala sa udivene.
„Samozrejme!“
Zahovoril narýchlo.
Potom nasledovalo menšie ticho, počas ktorého nikto neprehovoril. Všetci iba ticho sledovali pár, držiaci jeden druhého v náruči.
„Ty si zase niečo pil, však?!“ podpichla ho cielene.
Máš pravdu, inak by som sem neprišiel, povedal si sám pre seba.
„Ako si to poznala?“
„Iba som dúfala...“
vyriekla veselo a začala očami sledovať okolie.
Tak kde je???
Kde je čo? Tvoj zajačik je predsa stále tu..“
„Myslím ten súdok, priniesol si ho so sebou?!“
To je tá Tsunade, akú si pamätám, povedal si v duchu.
„To najlepšie saké v meste!“
Jeden pohárik, druhý a tak to išlo ďalej a ďalej, až kým po pár sekundách už ani jeden nevedel ako sa tam dostal alebo prečo sa vôbec jeden na druhého tak nalepili.
„Dnes vyzeráš lepšie než inokedy.“ Pošepol stoličke, mysliac, že je to jeho sladká Tsunade.
Zase táraš!“ zaškerila sa, pričom rozprávala do svojho opäť prázdneho pohárika.
„Poď, Sasuke, tu už nič nezmôžeme. Navrhol Itachi a zložil si svoje mačacie ušká.
Nemysli si, že s tebou niekam pôjdem! Odvrkol náhle celkom urazene.
„Ale vravel si...“
„Ty tiež na všetko skočíš, Itachi!“ predniesol pobavene a zamieril k východu.
„Pomenovanie legendárna naivka, by skôr malo pasovať na teba.“
Dodal vzápätí, pričom si neodpustil svoju poslednú poznámku.
„A mimochodom...“
Nieslo sa teplým vánkom.
„Ten chvostík si určite nechaj, pristane ti!!!“
Itachi si nešťastne vzdychol, ten Sasuke je rovnaký ako vždy! Tiež mu pripomínal jeho samého kedysi dávno, ale určite nepobral toľko sebavedomia ako jeho mladší brat a možno ho to v duchu aj tešilo...
.............................