Lúčenie

Lúčenie. Pri tomto slove snáď každému prebehnú po tele zimomriavky. Aj jej. Vedela že už sa mu nedá pomoct. Lúčila sa s ním už navždy.

„Musím byt silná! Áno, musím byt silná! Nesmú nato nikdy prísť!“ opakovala si stále znova a znova. Ajtak sa slzám ubrániť nevedela.

Pri lúčení nikdy nemyslite na toho človeka v zlom.Vzdy si pripomínate len šťastné chvile,ako ste sa stretli a čo všetko ste prežili.

Aj ona spomínala. Na jeho krásne čierne vlasy, a žiadostivý pohľad, ktorý sa mu zjavil v očiach vždy, keď ju zbadal.
„Itachi“ zašepkala Sakura. Teraz to nevydržala... rozbehla sa k jeho ležiacemu telu. Keď uvidela jeho zakrvavené telo vzdalo to... už sa nesnažila potlačiť svoje pocity. Bolo jej jedno čo povedia, keď nato prídu... bolo jej to jedno. Kľakla si k nemu a odhrnula mu vlasy s tváre.
“Itachi....milujem ťa!“ zašepkala.
“Sakura...“ zastenal dôverne známy hlas.
“Itachi! Ty žiješ! Rýchlo....určite sa ti ešte dá pomoc!“ zvolala Sakura a okamžite ho začala liečiť. Ale po dlhej bitke jej neostala skoro žiadna chakra.
Nie! Do pekla! Ešte trochu..... no poďme! V takejto chvíli nemôžeš sklamať! preklínala Sakura sama seba.
“Sakura...už mi nič nepomôže...ale ty...“ zastenal Itachi.
„Nie prestaň! Prestaň toto hovoriť...keď nie ja... tak zdravotnícky tým! Itachi vydrž! Prosím ťa len vydrž! Idem po pomoc!“ zvolala zúfalá Sakura a už sa dvíhala.
“Sakura nie! Nechápeš to?!“ zvýšil hlas Itachi a silno jej stisol ruku. “Keď ich zavoláš prídu nato! A potom...ani neviem čo by ti urobili!!! Nesmieš....nemôžeš ...rozumieš?“
„Nie Itachi....prosím! Je mi to jedno! Dôležité bude len že budeš nažive! Nesmiem o teba prísť...“ vzlykala.
„Sakura...Mňa záchranársky tým nevylieči! Som najhladanejší člen Akatsuki! Naviac...zistili by to...A čo myslíš, že by povedala Konoha nato ak sa jedna s najlepších listových kunoichy zaplietla s členom Akatsuki? No?! Hodili by na teba aj to keď niekto zradil listovú a Akatsuki naňu zaútočili...“
„Ale to som predsa nebola ja!“ zvolala Sakura so slzami v očiach.
„Ja viem. Ale nepochopili by to... Určite by ťa s toho obvinili. Ty... Teraz musíš urobiť už len jediné. Musíš to ukončiť!“
„NIE!!! NIE!!!“ hystericky zvolala Sakura. “Milujem ťa! Nikdy to neurobím! Určite sú aj iné možnosti....!!!“
„Nie niesú Sakura. A viem že to neurobíš. Nedokážeš to... Tak ti s tým pomôžem. A nezabudni - našla si ma mŕtveho!“
Tomu, čo sa stalo potom, Sakura nestihla zabrániť. Itachi zobral svoj kunai a vrazil si ho do hrude.
„ITACHI! Nieeeee!“ zvrieskla Sakura. „NIE!“ Slzy jej po lícach stekali a dopadali na Itachiho tvár.
“ Sakura... milujem ťa...“ povedal Itachi svoje posledné slová.

Na druhý deň.

„A týmto ďakujem našej skvelej kunoichy Sakure, za nájdenie našeho úhlavného nepriateľa Itachiho Uchihu! Jeho telo bude pochovane vedľa ostatným zradcov Konohy!!!“(fakt som nevedela čo tam mám dať!xD) zakončil svoj prejav Hokage. Ľudia začali tlieskať. Nikto si však nevšimol Sakurinho výrazu. Oči mala opuchnuté ale už neplakala. Včera si to predsa sľúbila nie? Aký by to malo zmysel? Itachiho to už nevráti. Teraz radšej svoj smútok dusila hlboko v sebe.

Lúčenie. Už vedela akú moc toto slovo má. Ale nelúčili sa navždy. Jedného dna sa stretnú a v ceste im už nebude stáť nič.