Posledné okamihy

Vo vysokej tráve v lese ležal ninja. Jeho kedysi krásne čierne vlasy, už boli iba matné. Dávno stratili svoj lesk. Opieral sa o strom, v ľavom boku mal zapichnutý kunai. Otrávený kunai, ktorý mu spôsobil smrteľnú ranu. Bolesť ktorá sa mu šírila telom bola nepredstaviteľná. Zmierňovali ju len spomienky...spomienky na jeho život....

„Nie, neodchádzaj...prosím!“ prosila ružovláska a po lícach sa jej kotúľali slzy.
Mlčal. Čo jej mal povedať? Nič nechápe. Ničomu nerozumie .Ako som trpel...Kvôli nemu.
„Tak?!“ kričala zúfalo. “Sasuke...neopúšťaj nás! Ja a Naruto...sme tvoji priatelia! Tu je tvoj domov!“
Otočil sa tvárou k nej. Jeho čierne oči horeli...
„Sakura! Ja som mstiteľ. Musím zabiť svojho brata Itachiho. Chcem pomstiť a obnoviť svoj klan. Preto musím odísť...u Orochimara nájdem to čo hľadám. Moc a silu.“
„Sasuke...ja...ľúbim ťa,“ zašepkala a jej slzy zmáčali suchú zem pod nohami. “Ostaň so mnou...s tvojou pomstou ti pomôžeme...prosím.“ Zúfalstvo v nej sa stupňovalo.
Neodpovedal. Mal ju rád ale...Itachi...Moja pomsta je prvoradá. Nič ma nesmie zastaviť.
“Sakura...prepáč.“ To boli posledné slová čo počula. Potom všetko zahalila tma.

Už vtedy.Už vtedy sa ma snažili zastaviť. Ale nedal som si povedať... Stále som myslel len na ...“Pomstu...“zašepkal. Bolesť v jeho boku sa prebudila. Tak sa opäť ponoril do spomienok...

„Sasuke!“ kričal žltovlasý chlapec. Vyrástol. To musel uznať. Aj Sakura. Akoby bola viac...ženská. A bola určite aj silnejšia. Videl to v jej očiach. To odhodlanie...nádej.
„Konečne! Konečne sme ta našli Sasuke!“ kričal ninja.
„A teraz? Čo teraz Naruto?“ spýtal sa chladne. Naruto naňho pozrel nechápavým pohľadom.
„Teraz ťa odvedieme naspäť Sasuke. Naspäť do Konohy. Tam, kde je tvoj domov.“
„Domov?“ pohŕdavo sa zasmial. “Nie Naruto. Tam bol môj domov. Ale už nieje a ani nebude. Nemám sa tam prečo vracať.“
Neverí mi. Dalo sa to čítať v Narutovej tvári.
“Ale čo my? Sasuke...sme tvoji priatelia. Prišli sme ta zachrániť! Poď...“
„Naruto“ prerušil ho Sasuke. “Niesme priatelia. Áno, boli sme, ale to je minulosť. Som s Orochimarom. Sme nepriatelia...A pokiaľ to neuznáš, urobím to, čo som mal urobiť už na moste."
Pri týchto slovách nič necítil. Žiadny cit. Možno niekde v hĺbke duše...
„Dobre. Zabi ma. Myslím, že ten, kto nedokázal zachrániť svojho kamaráta si nič iné nezaslúži...“ povedal Naruto až prekvapivo kľudne. To Sasukeho zaskočilo...
„Naruto, vieš prečo som tu...musím zabiť svojho brata Itachiho. Už som blízko. Nesnaž sa ma odviesť naspäť, lebo to tvoje „puto“ budem musieť pretrhnúť.“ povedal ostro a stratil sa ... ehm v hmle.

Chceli mi pomôcť. Ale ja som nechcel. Stále som ich odmietal...bol som zaslepený...zaslepený nenávisťou. A kam ma doviedla? Pozrel na kunai vo svojom tele a ešte raz si v mysli prehral najväčšiu chybu vo svojom živote.

„Itachi...,“ zašepkal pohŕdavo, “na tento moment som čakal celý svoj život. Keď ťa uvidím mŕtveho pri svojich nohách.“
„Ach... pošetilý malý bratříčku, myslíš si, že ma zabiješ? Že už si dosť silný?“ zasmial sa.
„Živil som svoju nenávisť voči tebe. Tak ako si mi povedal. A teraz,“ povedal a vyhrnul si rukáv, “ pomstím svoj klan.“
V ruke sa mu začala trblietať bledomodrá žiara. Postupne sa zväčšila na dvojnásobnú veľkosť.
„Chidori!“ vykríkol a vrhol sa na brata. Ale...niečo nesedelo, prebleslo mu mysľou. Dobehol, natiahol ruku a... zasiahol ho priamo do brucha. Po...počkať. Prečo neuhol? Ľahko sa úderu mohol vyhnúť.
„Vieš Sasuke...,“ začal Itachi chrapľavým hlasom, od úst mu stiekol pramienok krvi, “táto naháňačka na mačku a myš ma už nebaví. Tak radšej zomriem... ale spolu s tebou!“ vykríkol a zahnal sa kunaiom, ktorý doteraz držal skrytý v ruke.
Sasuke sa len zdesene prizeral. Ako...ako som to mohol prehliadnuť? blyslo mu mysľou. Snažil sa uhnúť, ale nestihol... Ruka, ktorú mal v bratovom tele nešla vytiahnuť. Kunai zasvišťal vzduchom a zaryl sa do jeho boku. Nepredstaviteľná bolesť sa mu rozliala telom.
“Stretneme sa v pekle, bráško.“ povedal Itachi posmešne svoje posledné slová.
Sasuke sa zatackal dozadu... Cítil len bolesť, ktorá ochromovala aj jeho myslenie. Nie ja nezomriem... nemôžem! Zozbieral posledné zvyšky síl a snažil sa dostať preč...

Teraz mu to bolo jasné. Itachi mal pravdu. Zomrie. Už cítil, že upadá do bezvedomia.
Prepáč Naruto. Prepáč Sakura. Celý svoj život som robil chyby. Chceli ste mi pomôcť a ja som odmietal...Ale raz sa stretneme. Potom vám to vysvetlím. Snáď pochopíte...odpustíte mi...
Potom Sasuke Uchiha naposledy vydýchol.