Čierny drak časť 34: Sensei

Jednotka dostal zásah rasenganom a odhodilo ho do mramorovej steny. Ako jeho telo dopadlo, spôsobilo na mramore pukliny.
- Dostal som ho? - Naruto sťažka dýchal a pozeral sa na Jednotku, či sa pohol. Avšak nestalo sa tak, so steny padol bezvládne na zem. Naruto sa pozrel na Jednotku a odvrátil zrak k Ahashimu. Narutovi sa nahrnuli do očí slzy.
„Toto je všetko tvoja chyba...“
Ahashi sedel vo svojom kresle a usmieval sa na Naruta. Naruto zopol päste v hneve a pozeral na Ahashiho.
„Čomu sa smeješ?“ vykríkol Naruto ktorý sa už nemohol udržať. Ahashi si poopravil okuliare.
„No smejem sa, ako sa zbytočne snažíš, Uzumaki.“
„Čo sa zbytočne snažím? Veď som práve vyhral a už len teba porazím a pôjdeme späť do Konohy so všetkými...“
Ahashi sa začal smiať na plné pľúca. Narutov hnev bol naozaj obrovský, ruky sa mu triasli a hlas mal priškrtený.
„Tvoji priatelia odídu? Tak ti niečo ukážem," otočil sa okolo svojej osi na stoličke a zadal pár údajov do konzoly. Nad Ahashim sa objavil monitor, ktorý si do teraz Naruto vôbec nevšimol. Na obrazovke sa zjavil ležiaci Lee v tráve, bol jasne ťažko zranený. Naruto neveril svojim očiam a len vyslovil:
„Lee...“
Ahashi sa pousmial a klikol znova do konzoly. Na obrazovke sa objavila Sakura, ktorú práve mučila čiernovlasá žena s ktorou Naruto predtým bojoval. Ďalší obraz bol, ako krvavý Kakashi kráča po chodbe a z jeho zranení vyteká množstvo krvi. Po pár krokoch sa zvalí na zem, lebo už nemôže pokračovať ďalej. Obrazovka sa znova prepla a ukázala Shina, ako ho prebodol drevený kôl.
„Stačí povedať a budem pokračovať, leb...“
„Drž hubu!“ Naruto sa už nepozeral na Ahashiho. Hľadel na zem pred jeho nohy. K Narutovi kráčal klon a obrátil obe ruky dlaňami hore. Naruto si prešiel rukávom po očiach. Položil aj on ruky nad jeho, ale v opačnom smere, aby dlaňami smerovali k sebe. Obaja začali pumpovať chakru. Ahashi sa postavil z kresla, lebo táto technika ho zaujala. Narutovia pumpovali chakru, pokým nebola o veľkosti futbalovej lopty. Obaja sa rozbehli a držali techniku medzi sebou.
„Oodama Rasengan (Veľký rasengan)!"
Obaja boli od Ahashiho asi dva metre. V Ahshiho očiach sa prvý krát objavil strach.
- Tá technika, to je... -
„Zomri!“
Cez Narutove telo prešla obrovská bolesť. Cez brucho mu prešiel projektil v tvare rebrovej kosti. Naruto sa prestal sústrediť na klon a pumpovanie chakry a zvalil sa na zem. Oodama rasengan sa vyparil s klonom. Naruto ležal pri schodíkoch k Ahashimu. Na mramor sa mu vylialo dosť krvi.
- Ako to... - Pozrel sa za seba a videl Jednotku, ako sa pozerá na Naruta s prekríženými rukami cez hrudník. Jedno z rebier sa mu práve zasunulo pod kožu. Narutov oblek na chrbte bol rozmočený od krvi. Naruto sa nevládal zdvihnúť, ale dokázal sa opierať rukami o dlážku. Rana bola veľmi vážna. Naruto sa nadýchol a vypľul za pohár krvi.
„Doraz ho, je až moc nebezpečný,“ konečne prehovoril Ahashi, ktorý doteraz mlčal.
Jednotka prikývol, vytvoril si v ruke ľadovú dýku a vykročil k Narutovi. Naruto otočil hlavu na Jednotku a pozrel naňho jedným okom cez svoje vlasy, ktoré mu padli do očí.

„No tak, Jednotka, poďme, to jutsu je dôležité na ďalší tréning!“ volal na chlapca tučný muž v modrej jouninskej veste, ktorý stál pred chlapcom.
Jednotka tažko dýchal a oprel sa svojimi rukami o kolená, aby si odýchol.
„Keď ani takéto jutsu sa nenaučíš, tak...“
„Ticho...“
Chlapec sa postavil a v jeho očiach sa objavil sharingan.
„Pokračujeme, Taisuke-dono?“ chlapcove oči sa mračili na tučného chlapa ako najviac vedeli.
Taisuke sa pousmial a privrel oči.
„Si ako... No, to nevadí, ideme na to, priprav sa!“
Chlapec sa pri tom dal do obranej pozície a pozorne sledoval svojho senseia.

Jednotka sedel na vrcholci stromu a pozoroval zapadajúce slnko.
„Nie je to krása?“
Jednotka sa obzrel a na vetve pod ním stál Taisuke. Jednotka nechcel odpovedať, on to proste nerobil, ale vedeli ste vždy, čo si myslí.
„Trénoval si dnes veľmi poctivo, mal by si si ísť čo najskôr ľahnúť. Zajtra začíname na úsvite.“
Jednotka zoskočil na vetvu k Taisukemu, ktorá bola dosť široká na to, aby tam obaja stáli. A zas neodpovedal na otázku. Sú také tipy ľudí, ktorí to proste neurobi, ale viete, čo tým povedia. Chlapec zoskočil zo stromu úplne. Ako odchádzal, vrhol pohľad na špičku stromu.

Na rukách mal prvý krát toľko krvi, že sa mu jeho zbraň šmýkala z ruky. Bol to obrovský shuriken, ktorý sa mu práve vrátil do ruky. Nemohol ho však pevne zovrieť kvôli tej krvi.
Jednotka stál s umorenými očami nad postavou, ktorú práve porazil. Jednotka už nebol chlapec, stal sa skoro z neho muž, ale chýbal mu k tomu rok - dva, avšak jeho postava v toľkej krvi vzbudzovala rešpekt i napriek jeho mladému veku. Pozeral sa na tvár tej osoby, ktorá s ním bojovala na smrť. Bol to jeho sensei Taisuke. Z úst a očí mu tiekla krv. Na tele mal veľa tržných a bodných rán. Jednotka zdesene pozeral na to, čo spravil.
„Jednotka, netráp sa, takto to malo byť, jedine takto si mohol objaviť svoj pravý potenciál...“ Taisuke vypľul z úst krv a snažil sa ju utrieť. Bol to však prehraný boj - čím viac krvi utrel, tým viac jej vypľul.
„Prečo?“ Jednotka hovoril tichšie ako normálne. Taisuke sa usmial a hrozivo zakašľal.
„Pretože som starý blázon, asi preto.“
„Ja som vás nechcel zabiť, ja neviem...“
Taisuke zdvihol ruku na znak toho, aby mlčal. „To je v pohode... Ale budeš mi chýbať, to musím uznať.“ Taisuke naklonil hlavu a pozrel sa jedným okom posledný krát na Jednotku.
Jednotka hodil Shuriken do diaľky a kľakol si vedľa svojho senseia. Jednotka neplakal ani nič podobné, len ticho sedel pri svojom majstrovi. A čím ďalej nad tým uvažoval, bol viac jeho priateľom ako majstrom. Po pár hodinách sa postavil, ale tentokrát nemohol mlčať.
„Aj vy mi budete chýbať.“