Návrat priateľa alebo nepriateľa? 01- "Nikdy ti to neodpustím!"

"Prečo? Nikdy ti neodpustím, že si nás opustil! Nikdy! Počuješ? Kvôli tebe som stratila Naruta! Zabil si ho! A mám ti to odpustiť? Nemysli si, že som až taká hlúpa! Už nie som tá stará Sakura, ktorá plakal, keď si odchádzal! Zmenila som sa! Počuješ?" Kričí Sakura na Sasukeho, ktorý iba hľadí do zeme a nepovie ani slovo. Po chvíli ticha sa však odhodlá niečo povedať.

"Prepáč. Nemyslel som si, že zomrie. Nechcel som, aby zomrel. To on. Nechápal, že sa nechcem vrátiť. Pochopil som to až teraz. Chcem sa vrátiť. Žiť s tebou. Som ochotný zabudnúť na pomstu a žiť iba pre teba. Ešte raz prepáč." Sasuke zdvihne hlavu a natiahne ruku k Sakurinej tvári. Tá po nej tresne a Sasuke ju ihneď stiahne.

"Prepáčiť? To všetko? To sa nedá! Žiť s tebou? To nie! Si iba obyčajný vrah! Nepodarilo sa ti Naruta zabiť pred rokmi, tak si ho zabil teraz, čo? Nikdy! Nikdy ti neodpustím! To, že si zabil, sa nedá odpustiť! A ani to, že si zabil práve Naruta! Nie som naivka! Nikdy ti to neodpustím, potom, čo si odišiel, zostal mi iba Naruto a teraz je mŕtvy. Ty to nikdy nepochopíš!" Vrieska Sakura a rozplače sa.

"Viem ako sa cítiš, ale som tu ja. Môžeš mi niekedy odpustiť?" Hovorí potichu Sasuke, ako by vôbec nevnímal Sakurine slová.

"Ty chceš odpustenie, čo? Aby si mal čisté svedomie? To nikdy! Tráp sa s tým sám! A ty ma nikdy nepochopíš! Milovala som ťa, ale teraz ťa nenávidím! Nenávidím všetko, čoho sa dotkneš! Nenávidím aj samú seba, pretože som vás nedokázala zastaviť!" Sakura sa rozplače ešte viac a kričí na smutného Sasukeho.

"Ty za to nemôžeš. Ja som ho zabil, ty za to nenesieš vinu. Prosím, odpusť!" Prosí Sasuke a Sakura naňho udivene pozerá.

"Nikdy!" Zakričí Sakura a utečie. Nechá v lese stáť Sasukeho a sama uteká. Zastaví sa až pred svojím domom, kde si utrie slzy a vojde dnu.

"Sakura? Čo sa stalo?" Pýta sa jej mama, ktorá práve zchádza zo schodov.

"Nič mami. Nič." Odpovie Sakura a vybehne po schodoch do svojej izby. Zamkne za sebou dvere a ľahne si na posteľ.

"Sakura! Prosím otvor! Čo sa deje?" Klope mama na dvere a Sakura si iba pritisne k ušiam vankúš a rozplače sa.

"Mami, prosím, nechaj ma. Nie som decko! Nepotrebujem tvoje rady! Prosím, odíď! Nechaj ma, prosím!" Prosíka Sakura a mama nakoniec odíde.

"Dobre, ale keby si sa chcela porozprávať, tak som tu." Povie mama ešte predtým, ako odíde. Sakura si sadne a utrie si slzy vreckovkou.

"Prečo vlastne plačem?" Povie si sama pre seba a otvorí okno. Teplý letný vánok jej osuší tvár a ona si opäť ľahne.