Spomienky 02
Druhá časť: Prechádzka po hrade 1
Minata a Biseki kráčali ruka v ruke, ako mladí zaľúbenci, Naruto kráčal pred nimi.
„Keď sa naňho pozriem akoby som videl jeho otca.“ zašepkal Minate do ucha Biseki.
„A nielen jeho, má aj niečo zo svojej matky.“ zašepkala Minata.a posmutnela.
„Chýbajú mi, tak veľmi mi chýbajú.“
„Mne tiež, hlavne teraz, keď je Naruto takmer dospelí, akoby som videl jeho otca.“ rozosmutnel aj Biseki.
Obaja sa potom pozreli tomu druhému do očí a pobozkali sa.
Naruto všetko počul a na okamich sa obzrel. Keď videl ako sa Minata a Biseki bozkávajú pichlo ho pri srdci. Keby nebolo Kyuubiho mohli tu byť mama a otec so mnou. Pomyslel si Naruto a otočil sa. Z očí mu začali tiecť slzy. Nechcel aby ho videli plakať, no im to neušlo. Aby ho trochu upokojili objali ho. Naruto si predstavoval, že takto nejako by ho objali rodičia. V ich náručí sa cítil tak bezpečne a príjemne, až si prial zastaviť čas. Bolo to po prví krát, čo ho takto niekto objal. Nevydržal to a rozplakal sa. Minata ho držala v náručí a tíšila ho. A ich dvoch zasa objímal Biseki. Tí, ktorý poznali Minata a Bisekiho vedeli, že nemôžu mať deti a tak ich dosť prekvapilo, keď videli ako objímajú takmer dospelého chlapca so zlatými vlasmi. Niektorý si dokonca začali myslieť, že ide o ich adoptovaného syna, ktorý študoval v inej krajine a teraz sa vrátil domov. Naruto sa po chvíli utíšil a tak kráčali k hradu, držiac sa za ruky ako rodina.
Schody............Schody, ktoré vedú k spomienkam a vedomostiam. Spomienky a vedomosti o klane, ktorý zapadol prachom. Stojí vôbec zato odkrývať minulosť, keď sa ja sám môžem denno denne stať minulosťou? Pomyslel si Naruto a zahľadel sa na schody po ktorých kráčali.
Minata si všimla jeho posmutnelú tvár.
„Bude sa ti tam páčiť, je tam mnoho vecí, ktoré musíš vidieť,“ povedala Minata a usmiala sa naňho.
Naruto sa na ňu usmial tiež.
Pri vstupe si kúpili lístky, zapísali sa do návštevnej knihy a zoznámili sa zo správcom. Správcovi bol Naruto povedomí, no nedokázal ho nikam zaradiť a tak vošli hlavnou bránou do hradu. Na bráne bol znak klanu Uzumaki obrovská, biela špirála na pozadí, ktoré bolo spolovice modré a spolovice červené. Brána vlastne predstavovala vlajku klanu Uzumaki.
Potom čo prešli bránou Minata začala Narutovi vysvetľovať čo kde je a na čo to slúžilo kedysi a na čo to slúži dnes. Samozrejme, že všetky miesta o ktorých Minata hovorila aj navštívili.
„Celý hrad má tvar obdĺžnika. Pri pohľade zhora by si videl obdĺžnik v obdĺžniku, je to vonkajšie a vnútorné opevnenie. Vonkajšie opevnenie tvoria hradby pospájané mnohými strážnymi vežami a tromi veľkými budovami. Tieto veľké budovy sú vlastne tiež strážne veže, no zároveň sú to sídla troch jednotiek. Hlavná a zároveň jediná brána, ktorou sa dá do hradu normálne vojsť leží na východnej strane.“
„Na severnej strane ležia hory, ktoré tvoria prirodzenú ochranu hradu. Jedna z budov severných hradieb je bývalé sídlo horskej jednotky. Budova má štyri poschodia. Horská jednotka bola špeciálne vycvičená jednotka na lezenie a boj na horách. Zo sídla horskej jednotky bolo možné vysunúť špeciálnu plošinu pomocou ktorej bolo možné vyliezť rovno na hory. Okolo hradu je trojmetrová priekopa, takže sa to dá pochopiť no nie. V súčasnosti sídli v bývalom sídle horskej jednotky Horolezecký klub. V prízemí je obchod a požičovne výstroje. Na prízemí je ešte reštaurácia a kancelárie inštruktorov, na druhom poschodí je malá konferenčná miestnosť a malé múzeum, ktoré hovorí o histórii horskej jednotky. Zvyšné dve poschodia sú tvorené izbami na prenajatie. Je to vlastne taký malý horolezecký hotel.“
Horolezecký klub nijak zvlášť Naruta nelákal, takže išli ďalej.
„V západných hradbách stojí sídlo bývalej vzdušnej jednotky. Za západnými hradbami nieje totiž nič iní ako dosť hlboká priepasť. Miestny hovoria o necelých štyristo metroch. Vzdušnú jednotku tvorili ninjovia, ktorý sa nebáli výšok a boli špeciálne vyškolený na boj zo vzduchu.“
„Počkaj teta, to mi chceš akože povedať, že vedeli lietať?“ opýtal sa neveriacky Naruto.
„Nie Naruto nevedeli lietať ale vedeli plachtiť. Mali klzáky a padáky.“
„To fakt? Supééééér! A nemohli by sme sa tiež spustiť padákom? Dofrasa zabudol som, to bolo v minulosti, čo tam sídli dnes?“
„Skús hádať!“ nabádala ho Minata.
„Čo ja viem klzákovo-parašutistický klub?“
„Skoro! Dnes tam sídli Klub extrémnych športov. Klzáky a padáky používajú tiež, no pridali malý bonus bungee jumping.“
To bolo to pravé pre cvoka ako je Naruto. Stačilo aby to Minata dopovedala a už ich s Bisekim ťahal do klubu extrémnych športov.
Keď prišli ku Klubu extrémnych športov Narutovi jeho históriu začal rozprávať pre zmenu ujo Biseki.
„Sídlo bývalej vzdušnej jednotky, v súčasnosti Klubu extrémnych športov, je rovnako zariadená ako sídlo Horolezeckého klubu. Na prízemí je obchod a požičovňa vybavenia, na takmer akýkoľvek extrémny šport, ktorý si dokážeš predstaviť. Na prízemí je ešte reštaurácia a kancelárie inštruktorov, na druhom poschodí je malá konferenčná miestnosť a malé múzeum, ktoré hovorí o histórii vzdušnej jednotky. Na treťom poschodí je malé fitnescentrum, sauna, a masážny salón, ktoré zaberajú polovicu poschodia. Zvyšok poschodia tvoria pohodlne zariadené izby. Štvrté poschodie tvoria už len pohodlné izby. Všetky izby si možno prenajať, takže je to taký malý hotelík pre vyznávačov extrémnych športov, ale nielen pre nich. Masážny salón je obľúbení hlavne medzi športovcami, pretože masáže, ktoré v ňom robia slúžia hlavne na uvolnenie a spevnenie svalstva. Ou, skoro som ti zabudol povedať o plošine.“
„O plošine?“ pozeral na Bisekiho nechápavo Naruto.
„Áno o plošine. Plošinu vybudovali už pri stavbe hradu a bola to jedna z najstarších častí hradu. Plošina bola tvorená desaťmetrovou dlhou a štyri metre dlhou lávkou na konci ktorej bol niečo ako altánok. Altánok bol guľatý a mal priemer desať metrov, pričom strecha bola pripevnená na drevený stĺp, ktorý bol v jeho strede. Zábradlie tam nebolo žiadne. Pod stĺpom bola lavička, na ktorej s radosťou vysedával prvý hradný pán Kimashi Mosatoshi aj s pani manželkou Makiko Uzumaki.“
„Páni a to som si myslel, že do nášho klanu patril zakladateľ hradu. Odkiaľ vlastne bol ten Kimashi, je my nejaký podozrivý?!“ prerušil ujovo rozprávanie Naruto.
„To sa ti nečudujem! Podľa historikov o osobe ktorá by sa takto volala neexistujú žiadne dôkazy o jej predchádzajúcom živote a tak sa domnievajú, že vlastne vôbec nepochádzal odtiaľto i meno je asi vymyslené. Dokonca sa našli dokumenty, ktoré hovoria, že jeho rodičia pochádzajú až z kráľovstva Veľmor v strednej Eure. (Geografické okienko na konci) To ako sa dostali až sem sa nevie, ale predpokladá sa, že jeho otec bol kapitán na lodi a dostal za úlohu nájsť nové odbytisko, pre predaj a nákup tovaru a tak sa vydal na cesty, až sa dostal sem. Zdá sa, že tu našiel čo hľadal a tak tu vybudoval prístav a poslal po manželku. Tá mala pred jeho cestou porodiť, takže priviedla aj syna, ktorého nevidel niekoľko rokov. A tak prišli a zostali tu. Kimashiho otca miestna civilizácia fascinovala a tak dal svojho syna do miestnej školy. Vďaka tomu sa naučil miestny jazyk a bol otcovi veľmi nápomocní ako prekladateľ.
Miestne deti ho spočiatku neprijali, no postupne si získal ich priazeň a jeho meno sa stalo synonymom pre ochrancu slabších. A to aj napriek tomu, že z neznámeho dôvodu nemohol používať chakru, takže neovládal ani taijutsu, ani ninjutsu ale iba genjutsu, podporené technickými pomôckami, ktoré z neho urobili veľmi nebezpečného súpera i pre skvelých ninjou. Keď sa to tak vezme bol to vlastne vynálezca.“
„Pri misii v snežnej zemi mali ninjovia špeciálne brnenie, ktoré ich chránilo pred rôznymi útokmi, nemal tiež niečo podobné?“ spýtal sa so záujmom Naruto.
„Áno podľa všetkého mal, avšak to ktoré mali ninjovia zo snežnej zeme sú lepšie o mnoho úrovní. Pokrok nezastavíš. No nielen brnenie patrilo do jeho výbavy. Zachoval sa jeden list, v ktorom nejaký vojak opisuje, čo mal jeho pán oblečené do boja. Opísal to vlastnými slovami, keďže s obyčajným vojakom by sa o svojej výbave nikdy nebavil, no aj tak to vyznieva ako moderné sci fi v televízii.“
„Supeeer! Škoda, že sa z jeho výbavy nič nezachovalo, rád by som z nej videl aspoň niečo.“ ,poznamenal Naruto.
„Niečo sa určite zachovalo, ale klan si svoje tajomstvá strážil dokonale. No mohol by si sa spýtať historikov i výskumníkov, ktorý skúmali hrad a dokumenty klanu, ktoré sa dodnes zachovali. A možno nájdeš niečo, čo by bolo možné zostrojiť a použiť i v súčasnosti. Ktohovie.“ usmial sa tajomne Biseki.
„Určite sa spýtam! Dúfam že niečo našli, bolo by to fakt super!“ ,zaceril sa Naruto.
„Nuž, trochu sme odbočili od témy mladí muž, takže späť k plošine!“ ,povedal Biseki a potľapkal Naruta po ramene.
„Ako som už spomínal plošina nemala zábradlie, nebolo to však z rozmaru ale kvôli jej účelu. Slúžila na zoskoky padákom a klzákom. V súčasnosti slúži plošina ako vyhliadka a zároveň miesto odkiaľ sa skáče bungee jumping. Novinkou je výťah, ktorý bol dorobený pre veľký záujem o zoskoky padákom i klzákom. Tak čo, chceš to skúsiť?“ spýtal sa Biseki Naruta.
„Jasnéééé!“ skríkol radostne Naruto.
„A čo chceč skúsiť prvé: zoskok padákom alebo bungee jumping?“
„Zoskok padákom a potom bungee.“
Biseki kúpil lístky na dva zoskoky a najal inštruktora, s ktorým by mohol skočiť Naruto. Naruto bol zo zoskoku úplne hotoví a podarilo sa mu uprosiť Bisekiho na ďalšie dva zoskoky. potom chcel ísť ešte raz, no to ho už Biseki odtiahol k bungeemu. S bungee jumpingom to dopadlo rovnako, Naruto si skočil dva krát a potom musel Biseki dokúpiť ďalšie dva lístky. Keď chcel skočiť znova Biseki s Minatou ho odtiahli preč.
Síce sa chvíľu hneval, ale to len do chvíle kým prišli k poslednému sídlu, ktoré mu chceli v ten deň ukázať, k bývalému sídlu riečnej jednotky, na juhu.
A teraz už samotné Geografické okienko. Ja nehľadím na Narutov svet ako na úplne odlišný svet, ale ako na svet, ktorý je podobný tomu našemu. A preto vidím Narutov svet ako východnú Áziu, v mojom videní kontinent zvaný Aza. Na východ od Azi je Amera, ktorá nemá dve časti, ale je to jeden veľký kontinent pripomínajúci obrovský podlhovastý fľak. Pod Azou sa nachádza obrovský ostrov, ktorý je považovaný za malý kontinent menom Kenga. Medzi Azou a Amerou sa nachádza tisíc ostrovčekov rôznej veľkosti, pričom tejto oblasti sa hovorí Tichostro. Na západ od Azi je Strevy a ešte ďalej Eura. Neďaleko Euri je veľký ostrou Brir a dosť vysoko nad ním malý ostrovček zvaný Id. Aza, Strevy a Eura sú spojené do jedného super kontinentu zvaného Esa. Pod Eurou sa nachádza kontinent Afra. Na severnom póle je obrovská plávajúca kryha veľkosti Euri menom Arka a na južnom póle malý kontinent prikrytý hrubou ľadovou prikrývkou menom Anta.
Toť geografické okienko, uvidíme sa nabudúce. 
