Spomienky 01

Prvá časť: Klan Uzumaki, Vlajka a Hrad

Naruto po prehranom súboji so Suskem trénuje aby bol silnejší. Ako tak cestuje s Jiraiyom, donesie sa k nemu, že ešte žije priateľka jeho mami. Spolu s manželom žije v domovine jeho matky. Navštívi ju a zistí, že je to vlastne jeho teta. Je rád, že našiel niekoho, koho by mohol označiť ako rodinu. Navyše zistí, že jej manžel a zároveň jeho ujo, je starý priateľ jeho otca. A bol to práve on, kto zoznámil Minata s Kushinou.
Minata má genetickú poruchu, ktorá spôsobila, že nemôže mať deti a tak sa stala učiteľkou v škôlke, aby im bola aspoň trochu na blízku. Naruto u nich chvíľu zostane a dozvie sa niečo viac o svojich rodičoch i o klane Uzumaki.

„Pozdravujem tetušku aj uja výbojku.“ povedal Naruto potom, čo vstúpil do kuchyne.
„Naruto vieš dobre, že nemá rád, keď mu tak hovoríš. Máš šťastie, že tu nieje!“ povedala karhavo Minata.
„Prečo? Veď dokáže rozdávať zásahy bleskom bez toho, aby pohol prstom. Je to jeho kekkei genkai. A okrem toho, keď tie zásahy bleskom rozdáva vyzerá ako výbojka.“
„To je síce milé, že ti pripomína výbojku, ale nehovor mu tak, nie je to od teba pekné. Je to starý ninja, ktorý si zaslúži úctu.“
„Dobre teda už mu tak nebudem hovoriť. Budem mu hovoriť ujo iskrička.“
„Tak mu nehovor, ranilo by ho to. Hovoril mu tak tvoj otec.“
Pri spomienke na otca Naruto posmutnel.
Po chvíli povedal: „Teta mohla by si mi porozprávať o klane Uzumaki? Chcel by som poznať históriu nášho klanu.“
Minata pozrela na Narutovu smutnú tvár a povedala: „Chceš vedieť, či ešte nežijú nejaký tvoji vzdialení príbuzní, však?“
V Narutových očiach sa objavil záblesk nádeje.
„Je mi ľúto Naruto, okrem nás dvoch už nikto nezostal. Vlastne si zostal len ty. Ja som sa vydala do Klanu Biseki, takže už tiež nepatrím do klanu Uzumaki, no i naďalej sa k nemu hlásim.“
Záblesk nádeje zmizol.
Chvíľu bolo ticho a potom Naruto povedal: „Aj tak by som rád poznal históriu klanu. Teta prosím porozprávaj mi ju.“
„Prepáč Naruto ale na to by si sa mal spýtať svojho uja. Keď bol aktívny ninja, jeho úlohou bolo získavanie a súhrn informácií pre brífingy. Iste si spomenie na nejaké informácie o klane. Vieš Naruto ja pochádzam z vedľajšej vetvi a tam nebolo zvykom hovoriť o histórii klanu.“
„Prečo, veď každý klan by mal poznať svoju históriu?“
„To je síce zaujímaví názor no k realite má ďaleko. Hlavná a vedľajšia vetva klanu Uzumaki sa nemali veľmi v láske. Príslušníci hlavnej vetvy sa totiž považovali za čistokrvnejších ako boli príslušníci vedľajšej vetvi. Čo bol nezmysel, pretože ani jedna z vetiev už nebola dostatočne čistokrvná. A tak začali škriepky, ktoré zapríčinili boje v miestnej oblasti. Tieto boje miestny nazvali skrytá vojna vodných výrov. Obe vetvi utrpeli veľké straty, čo zapríčinilo pokusy o rokovania o mieri. Rokovania dopadli úspešne a medzi oboma vetvami nastal mier. Z obidvoch vetiev zostalo, po tejto malej vojne, len málo čistokrvnejších Uzumaki a preto sa hlavy oboch vetiev rozhodli pre spojenie oboch vetiev. Táto udalosť dala vznik miestnej obľúbenej oslave, ktorá sa koná v deň, keď bola podpísaná dohoda o spojení t.j. v prví júloví deň. O pozadí miestnej oslavy vedia už len pamätníci, mladých už dôvod nezaujíma, hlavne, že sa môžu baviť.“
Takže nielen Hyuuga, ale aj môj vlastný klan. Aspoň, že to dopadlo dobre. Pomyslel si Naruto, keď to počul.
Minata sa nadýchla a pokračovala.
„Potom prišli ninjovské vojny a klan Uzumaki bol takmer zničený. Nažive sme zostali len ja a tvoja matka. Mala som aj staršieho brata, ale ten bol vyhlásený za nezvestného a po desiatich rokoch za mŕtveho. Smutný je osud nášho klanu, no po našom stretnutí si vo mne zapálil iskričku nádeje, že bude opäť raz viať vlajka klanu Uzumaki na našom hrade.“
Minata sa potom obrátila a išla vziať misu s horúcou polievkou.
„My máme vlajku a hrad?“ povedal prekvapene Naruto.
„Nespomenula som to? Nuž áno máme. Momentálne je z hradu múzeum a knižnica, musím povedať, že najlepšie v širokom okolí. O tom, že hrad patril nášmu klanu vedia už len pamätníci. A čo sa týka vlajky, je považovaná za vlajku miestnej oblasti, o tom, že patrí nášmu klanu vedia tiež len pamätníci. Ale preto, že ty si vlastne jediný žijúci člen klanu Uzumaki máš právo žiadať o navrátenie hradu i vlajky do opätovného vlastníctva klanu, čiže tvojho vlastníctva.“ dohovorila Minata a žmurkla na vyjaveného Naruta.
„To.. to...to....ako vážne?“ koktal vyjavene Naruto.
„Áno, no ja by som to nerobila. Miestny si na hrad i vlajku zvykli, takže by im to robilo veľké problémy. Keď chceš, po obede môžeme zájsť na hrad. Hrad sa nazýva Hrad víru, v preklade Kyassuru Uzumaki. Je miestnym zvykom predstaviť sa pri vstupe do hradu, takže, aby si nevystrašil miestneho správcu, predstav sa len ako Naruto. Miestny správca je tiež pamätník, takže by po tvojom predstavení mohol dostať infarkt. K návšteve hradu pristupuj ako k misii, pri ktorej sa musíš votrieť do nepriateľského brlohu, bez toho aby ťa stráže spoznali.“
„Super, po obede vykonáme misiu s krycím menom brloh.“ povedal Naruto a zaceril sa.
Minata sa naňho tiež usmiala.
Si ako tvoja matka, aj tá sa stále usmievala. Pomyslela si Minata.
V tom sa vrátil aj Narutov ujo Biseki. Sadol si k stolu a naobedovali sa. Po obede si vyšli na hrad, tak ako Minata Narutovi sľúbila.