Hotová katastrofa 01

Hlavnou hrdinkou tohoto príbehu je Ichigo. Ichigo je kunoichi z Piesočnej a má 17. Práve sa vracia z tej najdlhšej misie spolu so svojím teamom. Keď príde domov, otec jej oznámi, že jej dohodol svadbu s bratom Kazekageho Kankurouom. Ichigo sa má zblázniť a utečie. No potom pochopí, že to nie je až také zlé a vráti sa. Doma sa rozhodne to s otcom ešte prediskutovať.

"Takže, o čom chceš hovoriť?" Opýtal sa jej ráno otec keď si konečne spolu sadli.
*Ty vieš o čom chcem hovoriť, ty starý dohadzovač.* pomyslela si Ichigo, no povedala niečo iné.
"No o čom? O tom, prečo som včera utiekla." Hodila na otca nenávistný pohľad.
"Aha. Hádam, nechceš znova utiecť?" Usmieval sa otec.
*Ak na mňa pôjdeš s týmto prístupom, tak do roka budeš v rakve tri metre pod zemou!*
"To nie. Premýšľala som o tom. A vydám sa za Kankuroua."
"To myslíš vážne?" Vyskočil otec a začal tancovať.
*Len sa tak neteš.*

"Pod dvoma podmienkami." Dokončila.
"A akými?" opýtal sa otec.
*No z nich sa asi tešiť nebudeš. He he.*
"Prvá znie takto: Svadba bude, ale až o rok, takže budem mať konečne 18."
"S tým som počítal." Skočil jej do reči otec. "A tá druhá?"
*S touto počítal, ako som si myslela. Ale s touto nebude.*
"No a tú druhú ti poviem až o rok." Zaškerila sa Ichigo na otca.
Jej otec prestal tancovať a stál tam ako obarený.
"Čože? Tak s týmto som nepočítal. Myslel som si, že konečne budeme v rodine Kazekageho." Posmutnel otec.
*S týmto na mňa nechoď. Poznám tvoje triky. Stále trepeš o tom istom. Myslel som si, že konečne budeme v rodine Kazekageho. Kecy, kecy.*

"Ty s ničím nepočítaš, otec. Chcel si vydať Ayame, za samotného Kazekageho. To sa ti však nepodarilo, pretože Ayame utiekla a vydala sa za Irashiho. Vydedil si ju a teraz chceš odo mňa aby som sa vydala za Kankura. To je choré. Netúžiš po ničom inom, len po moci. Tak prečo mi rovno nedohodneš svadbu s Kazekagem?" Vyrútila sa na otca.
"Aj to by sa dalo."Premýšľal otec.
"Ty si vážne chorý. Záleží ti na moci, ktorú nemôžeš mať. Vôbec ti nezáleží na mne!" Rozplakala sa Ichigo a vybehla von.

Len čo otvorila dvere a vybehla na ulici po pár metroch vrazila do nejakého chlapca. Spadla a poriadne si zodrala kolená.
*Kto to je? Prečo nedáva pozor. Au. No super. Teraz mám celkom zodraté kolená. Čo je to za blba, čo nedáva pozor?* Zdvihla hlavu. Pred ňou stál hnedovlasý chlapec, asi v takom veku ako Ichigo. Podával jej ruku, no ona iba obrátila hlavu a vstala sama. Oprášila si šaty a už chcela odísť, keď na ňu otec začal kričať, že sa má vrátiť.

*Ten nedá pokoj.* Utrela si uslzenú tvár.
"Takže si sa už vrátila? Od Gaary som počul, že to bola dosť dlhá misia. Nevedel, prečo si neprišla podať hlásenie sama, keďže si veliteľka teamu." Ozval sa chlapec, do ktorého vrazila Ichigo.
"Kankurou?" Vytreštila naňho oči.
Chlapec prikývol.
*Vyzerá inak, ale čo už.*