Nie si sám

Prečo ja?... Prečo stále iba ja? Prečo sa to muselo stať práve mne?
To isté som si vravel kedysi aj ja.

Čím? Čím som si to zaslúžil, že musím takto trpieť?
Ani ja to neviem.

Čo som im spravil, že sa tak ku mne správajú?
My sme im nespravili nič, to len oni nevedia pochopiť, že sme.

Prečo? Prečo sa tak ku mne správajú?
Necítia to. Necítia našu bolesť.

Prečo ma tak nenávidia?
Lebo si myslia, že my nie sme ľudia.

Prečo sa ku mne správajú, ako k odpadu?
Myslia si, že sme iba zbrane, ktoré raz využijú a odhodia.

Dívajú sa na mňa ako na smeti... Na odpad... Na vec, bez ktorej by im bolo lepšie.
Aj ja som tým prešiel.

Neznášajú ma.
Musíš s tím bojovať.

Nikto mi nerozumie.
Ja áno.

Nikto ma nechápe.
Ale chápe.

Každý ma nenávidí.
Musíš spraviť niečo preto, aby prestali.

Ja ich tiež nenávidím... Preto ako sa ku mne správajú.
Nenávisťou nič nevyriešiš.

Zaplatia za to... Zaplatia za tie roky utrpenia.
Takto nič nedosiahneš... Budeš trpieť ešte viac ako predtým.

Prečo žijem?
Nesmieš to brať takto.

Má môj život nejaký zmysel?
Nejde o to, či má život zmysel... Ale o to... Či vieš prekonať to, čo ti život naložil.

Navždy len ja a moja osamelosť .
To si len ty myslíš... V skutočnosti to tak nie je. Som tu s tebou.

Zostať sám.
Nie si sám.