Deň za dňom čakám

Každý deň...

...každá hodina ...

...každá minúta...

...každá sekunda .

Cítim sa sama ... Nevravím, že som sa predtým nikdy v živote necítila sama ... Ale toto je iné.

Táto osamelosť je úplne iná, než kedykoľvek predtým ... Vtedy som aspoň vnímala, čo sa deje okolo mňa ... Ale bez teba to nejde .

Vždy som si myslela ... Že bez teba bude môj život plynúť rovnako ako predtým... Zase som sa mýlila.

Zo začiatku to ešte išlo ... Ale postupom času som sa začínala cítiť, ako keby som strácala ruky a nohy.

Chcem si niečo zobrať... Nemôžem... Nemám ruky.

Chcem sa postaviť... Nemôžem ... Nemám nohy.

Zistila som, že to ty si tie ruky a nohy, čo mi chýbajú.

Chýbaš mi.

Najprv som si to nechcela priznať ... Ale teraz to už inak nejde.

V živote si toho pre mňa spravil veľa ... A čo ja? ... Oplácala som ti to o dosť tvrdšie, než si chcel.

Ale tebe ani to nevadilo ... Bol si taký sprostý baka ... Môj sprostý baka.

Škoda že som si to uvedomila až teraz ... Teraz, keď tu nie si.

Dúfam že sa čoskoro vrátiš ... Lebo bez teba je môj život jedno veľké nič.

Vrátiš sa... A budeš tu so mnou.

Budeme spolu... Jeden pri druhom ... Navždy.

Navždy ťa budem milovať... Budem pri tebe stáť v dobrom či v zlom.

Či sa staneš Hokagem... Alebo zostaneš geninom nadosmrti.

Ale ty to dokážeš... Určite to dokážeš.

Zo začiatku som tomu neverila... Považovala som to za jednu z tvojich prázdnych rečí... ktoré sa za žiadnu cenu nenaplnia.

Lenže vtedy som ťa ešte tak dobre nepoznala ... Nepoznala som tvoju lásku ku Konohe... Nepoznala som tvoju lásku ku priateľom, pre ktorých si sa nebál ani položiť život...

... nepoznala som tvoju lásku ku mne.

Ale teraz to už poznám...

... a to všetko na tebe milujem.

Prosím, už sa vráť Naruto.