Sabaku no Gaara sa zamiloval-15 Domček

Prebrala sa nad ránom, slnko práve vychádzalo z poza dún.
Rýchlo sa upravila a len čo dokončila raňajky, uvedomila si, ako bola včera blízko.
Chcela mu to dnes povedať, ale bála sa, bála sa, že ju vysmeje. Mala strach, že lásku k nej len predstiera, aby ju zosmiešnil.
Netušila, že na to isté myslel Gaara, len čo sa zobudil.
Keď vyšiel zo svojej prenosnej spálne, zbadal Sandy, ako mu nesie raňajky, bol dojatý. Spomínal si, aký bol k nej zlý a ona je k nemu teraz dobrá. Hanbil sa ako pes.
Pravdou bolo, že Sandy bola príliš uťahaná, aby mu čosi vyviedla.
Rýchlo sa najedli a zamierili do Konohy.

(V Konohe)
Len čo prišli do Listovej, Sandy aj s Kazekagem zabehli k Tsunade.
Bola zahrnutá papierovačkami, tak sa ich návšteva skrátila.
„Vitaj, Sandy, vitaj, Gaara.“ smiala sa Piata a pobozkala Sandy na líce, vždy ju brala ako dcéru.
„Aká bola cesta?“
„Bezproblémová.“ odvetila Sandy, aj keď Tsunade jej bola blízka, nikdy nezabudla, že je v službe, že je ANBU.
Tsunade sa na Gaaru usmiala, potom sa však zamračila a rýchlo sa pozrela do akého si zoznamu.
„Ach, prepáč Sandy,“ povedala, keď dvihla hlavu, „nemáme ani jednu voľnú izbu, Gaara bude musieť byť u teba.“
Sandy spadla sánka, otvorila ústa, že čosi namietne, ale dosť skoro sa prebrala a zavrela ich. Sklonila hlavu a poslušne prikývla.
„Samozrejme, Hokage-sama.“
Gaara bol celý čas ticho a vyzeral nevrlý, preto sa k nemu nikto neozýval.
Sandy sa s Piatou rozlúčila a vydala sa smerom k svojmu domčeku.
Gaara za ňou poslušne cupital, keď zastali pred dvojposchodovým, pekne upraveným domčekom, zvedavo si ho poprezeral.
Sandy odomkla dvere, ale ešte pred tým ako ich otvorila, otočila sa k hosťovi a odverklíkovala mu zoznam povinností a práv v jej dome.
Pravdaže povinnosti presahovali nad právami, Gaara preto prevrátil oči a než Sandy dohovorila, vtrhol dnu.
Vrútil sa do peknej predsiene a odial videl do krásne zariadenej obývačky.
Sandy sa už chystala ako ten tank poučí o slušnosti, ale Gaara ju nevedomky uzemnil.
„Máš to tu krásne, som rád, že mám možnosť bývať v takom úžasnom prostredí, hotely mi už lezú na nervy.“
Sandy vypleštila oči, ale potom sa len usmiala.
„Ďakujem, Kazekage-sama.“
„Nevolaj ma tak, hovor mi Gaara.“
Sandy sa mu pozrela do očí, pristúpila k nemu a zašvitorila.
„Ako si želáš, Gaara.“
Gaara bol jej blízkosťou celý nesvoj, ale tentokrát sa ovládol, lebo jazyk ho ešte stále bolel.
Sandy zamierila na poschodie, pripraviť mu izbu. Gaara šiel za ňou.
Jeho izba bola vedľa Sandynej, bola priestranná, útulná a pekne zariadená.
Zložil si tam veci, ale chcel vidieť aj jej izbu, preto zaklopal na jej dvere a otvoril.
Sandy v izbe nebola, bola v kúpeľni a sprchovala sa.
Gaara sa rozhodol, že ju počká, ale práve keď si sadol na posteľ, z chodby sa prihnalo obrovské psisko. Oči malo podliaté krvou, cerilo zuby a vrčalo.
Gaara zamrzol, sledoval psa a čakal, kedy sa do neho zahryzne, veľa tomu nechýbalo, ale našťastie sa objavila Sandy.
Bola síce prekvapená, že Kazekage ju poctil návštevou, ale zachovala kľud. Zavolala k sebe tú ozrutu a predstavila mu ju. Ten postupne zistil, že má dvoch psov, tri mačky, jedného leguána, štyri kobry a zo desať rôznych druhov vtákov, všetky tieto zvieratá poznali každého z dediny a boli veľmi prítulné, preto sa cez deň aj noc voľne pohybovali po vonku.
Gaaru to dojalo a jeho obdiv k nej ešte viac rástol.