Nigth full of rain

Mladý červenovlasý chalan stál na opustenom cintoríne oproti čiernemu pomníku.
Plakal.
Horúce slzy ho nežne pohládzali po tvári, rodili sa v jeho krásnych očiach a umierali na jeho poddajných perách. Bol zahĺbený vo svojom žiali, zasnene pozoroval západ slnka.
Ten pohľad ho dojímal a nútil k trpkým spomienkam.

Celý život bol sám, sám s ranami na duši,
to ako sa cítil nikto z vás ani netuší.
Obklopovala ho temnota a strach,
rozpustený žiaľ mu stekal po riasach.
Nikoho nemal rád,
lebo ho nikto nemiloval!
Odrazu sa všetko zmenilo,
do jeho sveta čosi vstúpilo.
Bola to Nádej, čo v ňom zrazu vzplanula.
Bol to Anjel, čo sa objavil.
Bola to Rana, čo ho zobudila.
Bol to Údel, čo samotu rozdrvil.
Bolo to Tornádo, čo zmenilo jeho stav.
Bol to Osud, čo pri ňom zrazu stál.
On to všetko vrúcne miloval,
ale smrť mu to kruto vzala.
Darmo trpko nariekal,
už mu jeho duša z neba máva.

Odrazu mu ktosi položil ruku na plece.
Pomaly sa otočil a zbadal ružovovlasé dievča, čiernookého chalana a senseia s dosť divným účesom. Niekto mu v tom obraze však chýbal a Gaara si trpko uvedomil, že ho už nikdy neuvidí.
Jeho jediný priateľ umrel, lebo ho zachránil.
Sakura ho objala a on jej náruč vďačne prijal.
Medzitým Sasuke pristúpil k pomníku a smutne sa usmial.
„No čo ti poviem Naruto, bol si veľký ninja. A som hrdý, že sa ti splnil tvoj sen.“
Kľakol si na koleno a k náhrobku položil bielu ružu. Postavil sa a spravil miesto Kakashimu.
„Hyperaktívny, hmm, hlavne bláznivý a trocha pojašený ninja. Naruto, všetkým nám tu budeš chýbať.“
Sklonil sa a pridal svoj kvet vedľa kvetu Sasukeho.
Sakura sa po Kakashiho rozhovore odtiahla od Gaaru a sama pristúpila k čerstvému hrobu.
„Bude mi smutno Naruto, môj a aj životy ostatných sa dostali do temného tunela. Už nikdy to nebude také ako keď si bol s nami. Zbohom Naruto, zbohom.“
Kľakla si a svoj kvet pokropila slzami.
Gaara sa nesnažil ukryť svoje slzy. Sasuke a Kakashi ho súcitne potľapkali po chrbte, Sakura ho objala a trojčlenný tím 7 odišiel.
Gaara znova osamel, pozoroval zamračené nebo a cítil studený vietor v tvári. Prestal plakať, už nemohol preto len smutne stál a hľadel na opustený cintorín. Po oblohe plávali ťažké, čierne mračná. Odrazu temnotu preťal blesk a s hlučným zahrmením sa spustil lejak. Gaara sa však ani nepohol len tam stál a nechával sa zmáčať dažďom, alebo Narutovými slzami?...