Sabaku no Gaara sa zamiloval-13 Cesta do Konohy

Gaara sa objavil pár minút po jej príchode. Váhavo sa usmial ale Sandy mala na tvári masku s podobizňou tigra takže nevidel jej horúce slzy.
Gaara si všimol, že zmenila aj oblečenie. Na sebe mala tmavé kraťasy, ktoré boli na stehne obviazané obväzom. Znak pieskovej dediny zmizol.
Tričko bez rukávov, sivá vesta, rukavice po lakte a na nich chrániče, katana na chrbte, znak ANBU na ramene...
Gaara Sandy nespoznával. Nespoznával ani ten chlad, ktorý z nej vanul.
„Dobré ráno, Sandy.“
„Dobré ráno kazekage-sama!“
Irónia a aj veselosť z jej hlasu vymizla, vystriedala ju tvrdosť a bezcitnosť. S Gaarom myklo,
keby čo i len tušil, že ona to iba predstiera a ako jej to trhá srdce.
„Môžeme ísť?“
Opýtal sa.
Sandy prikývla a mlčky vyrazili.
Celý deň kráčali horúcou a opustenou púšťou. Sandy, nezvyknutá na spaľujúce púštne slniečko, prijala noc a s ňou spojený chlad ako vykúpenie. No Gaara sa začal triasť zimou, hoci si to nepriznal, Sandy to na ňom videla. Rada by pokračovala celú noc ale mala na pamäti, že kazekage má dôjsť do Konohy živý. Preto dosť otrávene povedala:
„Kazekage-sama prepáčte ale mali by sme sa utáboriť.“
„Nie, budeme pokračovať!“
Vyštekol na ňu.
Sandy sa zaškerila a sadla si do aguri.
„Ja nikam nejdem.“
Povedala rozhodne.
Gaara sa na Sandy zamračil, ale tá sa len usmiala.
„Tak asi sa predsa len utáboríme.“
Šepol kazekage a usadil sa na pozvoľna chladnúci piesok.
Sandy sa medzitým snažila dať do kopy stan. Veľmi jej to nešlo a preto zlostne pozrela na Gaaru, ktorý sedel na zemi a očividne sa výborne zabával.
„Keby ste boli taký láskavý a zdvihli ten svoj urodzený zadok, pomoc by sa mi zišla.“
„Ale ja som kazekage.“
Sandy sa pomaly nadýchla a vydýchla, oči mala zelené ako smaragd.
Gaara si uvedomil, že toto nie je veľmi dobré.
„No ale keď takto naliehaš, rád pomôžem.“
Vykoktal sa.

(Po dlhom čase)
„Toto už nespadne!“
Hrdo vyhlásil Gaara, keď sa aj so Sandy zhodol, že ten stan je dajaký vadný, preto ho vylepšil pieskom.
Vyzeralo to hrozne ale aspoň mali kde spať.
Sandy sa jeho výroku schuti zasmiala a vliezla po štyroch dnu.
Bola unavená ale spať nemohla, myslela na to ako tancovala s Gaarom. Jeho blízkosť ju privádzala do šialenstva.
Keď už konečne zaspávala do uší sa jej dostal divný zvuk.
*SYP-SYP-SYP-SYP-SYP-SYP-SYP-SYP-SYP-SYP*
Zdvihla hlavu a zbadala Gaaru ako presýpa pomedzi prsty piesok.
„Prestaňte s tým, chcem spať!“
Zavrčala jeho smerom.
„Tak spi.“
„Nemôžem lebo presýpavate piesok.“
Gaara sa usmial a prestal, Sandy sa znova uložila do spacieho vaku.
„Lááááá, láláááj, úáááláááá, túúúúút, láláláj.“
Sandy otvorila oči, otočila sa ku Gaarovy.
„Okamžite prestaňte!“
„Lebo čo?“
„Lebo som unavená a ak sa nevyspím zajtra vás nebudem schopná sprevádzať.“
Gaara sa šibalsky pousmial. Sandy si toho nevšimla a znova zaľahla.
*KLOP KLOP KLOP KLOP KLOP KLOP KLOP*
„Č o to? To snáď ani nie je možné.“
Zakvílila Sandy, postavila sa a podišla ku Gaarovy, drgla do neho.
Ten spadol a ona si na neho sadla, naklonila sa k nemu. Tvár mala len na milimetre od neho.