Aj ty smieš milovať...! (09)

Hatake Immary 09 ...

Odhalené city

Večer sedeli všetci okolo ohniska, všetci až na Immary. Ta na poli sedela, na poli ležala opretá o strom obďaleč od ostatných. Jednou rukou škrabkala Sashi na hlave. Druhou si držala knihu tak aby na ňu dopadalo svetlo z ohniska. Po pol hodine ju znechutene zavrela. Už dávnejšie ju to prestalo baviť. Hlavne potom keď ju dočítala a zistila, že si zabudla zobrať druhú. Tak ju začala čítať odznova. To už nebolo ono. Vedela čo sa bude diať. Už to nemalo ten šmrnc. Pozrela na Sashi.
„Tak čo fešanda čo podnikneme?“ Sučka zdvihla hlavu, pozrela na svoju pani. Trochu ju nachýlila na bok a znovu si ju položila Immary na stehná.
„Lenivec.“ Immary za ticho zasmiala. Zdvihla pohľad k ohňu. Hľadelo do tancujúcich plameňov. Na sebe ucítila pohľad. Zdvihla oči o čosi vyššie. Jej zelené oči sa stretli s Bledomodrými bez zreničiek. Neuhla jeho pohľadu. Práve naopak. Statočne mu čelila aj keď mala chuť odvrátiť ho. Pod jeho skúmavými očami sa cítila tak zvláštne.
Videla ako sa zdvihol zo zeme, pobral sa k nej. Nikto si ho nevšímal. Aspoň to tak vyzeralo. No Kakashiho pozorné oko si všimlo kam zamieril. Aj to ako po Immary pozerá. Páčila sa mu. To bolo na ňom vidno. Priam to bilo do očí. Podľa Kakashiho Neji nebol zlí.. to nie, ale...
Nepáčila sa mu myšlienka, že by mala Immary s niekým chodiť. Vždy bola jeho dievčatko a asi ju takto bude vnímať navždy. No ešte nechcel aby jej srdce patrilo aj inému mužovi. Keďže už mala sedemnásť ak by sa zaľúbila teraz už by to bolo vážne. Nie ako keď bola dievčatko a zbožne pozerala na Otara. Mysliac si, že je doňho zamilovaná.
„Ahoj.“ Pozdravil sa jej, keď si k nej prisadol.
„Ahoj.“ Usmiala sa placho. Rukami sa trochu nadvihla.
„Tak čo? Ako sa vedie? Už to tak nebolí?“ Immary si bezmyšlienkovite položila ruku na obviazané rebrá.
„Už je to celkom lepšie. Ďakujem. Som tvojou dlžníčkou.“
„Za čo?“
„Za to že si ma chytil. Ak by som vtedy spadla, neviem či by som to prežila.“ Zahľadela sa mu do očí. Neji patril k chlapcom ktorí boli nie len pekný ale aj múdri. Bol silným ninjom. Len tak sa mu nietko nemohol rovnať. S jeho Kekkei genkai bol skoro neporaziteľný. Skoro...
„To nestojí za reč. Bola to moja povinnosť, okrem toho nechcem aby sa ti niečo stalo.“ Immary sa zľahka začervenala. Mala také tušenie, že ju Neji nenápadne balí. Bolo to však iba jej tušenie. Lichotilo jej to, no nevedeli či je to správne. Vôbec sa nepoznali. Poznala ho iba zopár hodín.
„Bola si už vo vodopádovej?“
„Nie. Tam ešte nie. Už skoro všade áno. Ale tam ešte nie.“
„Čo si vlastne robila cele tie roky?“ Immary sa znovu zahľadela do plameňov. Pred očami sa jej vybavili tie roky strávené mimo Konohy.
„Nič... Iba som sa túlala svetom. Prešla som kus zeme. Spoznala mnoho ľudí a rôzne kultúry a zvyky ľudí. V každej zemi som strávila zhruba rok. Možno ani toľko nie.“
„Prečo?“
„Ani neviem. Rok sa mi zdal tak akurát. Ak by som tam ostala dlhšie asi by som sa už do Konohy nevrátila.“
„A preč si vlastne odišla?“ Dievča stŕplo.
„To je zložité. Niekedy ti to možno porozprávam, ale teraz nie. Nechcem teraz na to znovu spomínať.“ Bolo však už neskoro. Tie myšlienky zaplavili jej hlavu same, nedokázala sa ich zbaviť.
„Prepáč.“ Hlesol.
„To nič. Nemáš sa prečo ospravedlňovať. Nevedel si to.“
Ich rozhovor prerušil Kakashi.
„Ták decka! Zalezte už do spacákov. Ráno skoro vyrážame. Stráže už máte rozdelené. Ako prvý mám ja potom Naruto Sakura a Neji.“
„HEJ! A čo ja?!“ Zvolala naštvane bielovlasé dievča.
„Si zranená. Musíš odpočívať.“
„To že som zranená neznamená, že som totálny kripel! Dokážem držať stráž.“
„Niečo som povedal. Okrem toho tu nejde o to či dokážeš držať stráž alebo nie! O tom nepochybujem. Avšak ak niekto kto drží stráž musí ihneď zareagovať, keď zaregistruje nepriateľa. Nie len, že musí zobudiť ostatných, ale aj eliminovať útočníka. Čo v tvojom prípade nie je momentálne možné.“ Immary ihneď skrotla. Veľmi dobre si to uvedomovala.
Dopekla teraz by som najradšej vykrútila krk tomu idiotovi s priblblým účesom a obočím ako frankenstein. Preboha! Kto to kedy videl, aby si špeh len tak posedával na strome s knihou v ruke a spiacim psom pod stromom?!
„Aspoň s niekym. Cítim sa ako totálny mrzák.“ Nahodila na brata psie očká. To naňho vždy zabralo.
„Tak dobre. Budeš so Sakurou.“ To bolo všetko čo na to povedal. A keď bolo vidno, že premáhal nechuť.
ÁNO!!!
Zajasala v duchu...

„Immary... Immary...!“ Dievča pomali precitalo. Ktosi ju budila. Automaticky zovrela kunai pod vankúšom. Otrávene pootvorila jedno oko. Pátrajúc po tom odvážlivcovi ktorí si dovolil ju budiť. Iba málo ľudí si to dovolilo ktorí ešte žili... xD
Neji sa nad ňou skláňal a jemne ňou triasol.
„No konečne! Teba zobudiť to je umenie.“ Veselo so na ňu vyškieral. Dievča ihneď prešiel spánok.
„Čo sa stalo?!“ Okamžite po ňom vybehla. Poobzerala sa naokolo. Bola noc. Všetci spali. Venovala mu skúmavý pohľad.
„Ale prečo? Mala som mať predsa stráž so Saskurou.“ Neji sa zľahka začervenal.
„No... vieš ja som... poprosil som ju či by som sa nemohol s ňou vymeniť.“ Immary nadvihla jedno obočie. Presne ako jej brat. Na tvári sa je objavil úsmev.
„To si sa mohol spýtať aj mňa.“

Sedeli blízko ohňa a potichu sa rozprávali. Sedeli už takto skoro dve hodiny. Obloha nad ich hlavami sa postupne menila z čiernej na atramentovo modrú. Hviezdy začali blednúť.
„Už by sme mali pobudiť ostatných. Pomali začína svitať.“ Neji sa prisunul bližšie.
„Hneď len...“ Immary spozornela.
„... chcem ti niečo povedať.“ Začal hanblivo.
A jéjé teraz to príde.
Prebleslo jej mysľou.
Na chalana s takou chladnokrvnosťou v boji, je čo sa týka osobných vecí akosi hanblivý.
Pomyslelo si dievča.
„Ty... veľmi sa mi páčiš a...“ Immary šokovane vyvalila oči keď sa dotkol svojimi perami tých jej. Čakala to no i tak ju to prekvapilo. Po chvíľke sa odtiahol. Dievča dvakrát silno zaklipkalo očami či sa jej to azda len neprisnilo.
„Neji ja... Neviem čo ti mám na to povedať. Je to na mňa skoro. Veď sa poznáme sotva deň!“
„Viem. Veď aj pre mňa je to ešte čerstvé. No musel som ti to povedať. Nebudem na teba tlačiť. Rozhodni sa sama. Potom mi iba povec aká je tvoja odpoveď, nech už bude akákoľvek.“ Ešte raz ju pobozkal a pobral sa prebudiť ostatných. Kakashi bol však už dávno hore. Videl všetko. Popod nos sa pousmial.
Bol si istý že sa rozhodne správne...