To bolo moje miesto.....2 THE END

Keď sa vrátil hore tak Sakura sedela s neprítomným výrazom na posteli. V očiach sa jej zrkadlila náprotivná stena. Mala jemne pootvorené pery a plytko dýchala. Jednu ruku mala zovretú v päsť.

Ešte sa jemne pohojdávala. Odrazu akoby ju gravitácia premohla a zrútila sa na vankúš. Z ruky jej vypadla prázdna krabička od akýchsi liekov. Sasuke zdesene pustil na zem tácku s čajom, ktorú priniesol. Rozbehol sa od dverí a začal zo Sakurou triasť. Nereagovala na nič. S menšími obavami sa pozrel do krabičky, Bola úplne prázdna.

Sakura už nejavila ani najmenšie známky života. Akýmsi zázračným spôsobom ju donútil vyzvracať všetky lieky. Potom ju zabalil do deky a aj napriek lejaku sa s ňou rozbehol do nemocnice. Keď sestrička zbadala ako sa vrútil do dverí okamžite spustila poplach. Ako prvá sa prirútila Tsunade.

Tá keď zbadala koho to nesie okamžite mu Sakuru vytrhla a položila ju na nosidlá, ktoré niekto priniesol. Potom sa obrátila na Sasukeho: „Čo sa jej stalo?“ povedala s hlasom plným obáv.

Sasuke jej to všetko v rýchlosti opísal. Potom vytiahol krabičku od liekov si v tej rýchlosti strčil do vrecka. Tsunade si pozrela názov lieku a bežala za doktormi ktorí Sakuru odviezli na izbu aby mohla vydať patričné inštrukcie. Sasuke sa rozbehol za ňou aby vedel kde je Sakura a aby sa čo najskôr dozvedel ako jej je.

Po pol hodine nekonečného stresu a obáv keď asistenti striedavo vybiehali a vbiehali do izby konečne vyšla Tsunade. Pozrela na Sasukeho s menším úsmevom. „Môžem sa na ňu ísť pozrieť?“ opýtal sa. Tsunnade prikývla a kráčala ďalej. Sasuke opatrne vošiel do izby. Sakura ležala na posteli a mala zavreté oči.

Vyzerala veľmi spokojne a kľudne. Sasuke prišiel bližšie k jej posteli. Spala nerušene ako malé dieťatko. Sadol si na stoličku a pozoroval jej anjelsku tvár. Trochu pootočila hlavu a možno z nejakého pekného snu sa jej na tvári objavil úsmev. Sasuke sa na ňu díval novými očami. Ešte trochu sa pomrvila a do váre jej spadol pramienok vlasov (ja viem otrepané ale klasika je klasika heh). Sasuke sledoval ako jej pramienok vlasov zakrýva časť tváre a neodolal- jemne jej ho vrátil s5 na miesto. Sakura sa nezobudila hoci viečka sa jej trochu zatriasli.

Sasuke pri nej sedel celú noc. Keď ho tam ráno našla sestrička tak zapišťala. To Sakuru zobudilo a Sasukeho totálne znechutilo lebo ešte stále mal na dievčatá rovnaký efekt ako keď odchádzal, teda ak to nebolo ešte horšie. Sestrička sa roztriasla a už otvárala ústa, že ho pozve na rande keď ju Sasuke prerušil: „Nech vás to ani nenapadne. Nech poviete čokoľvek aj tak nikam nepôjdem.“ Dievčaťu z tváre okamžite zmizol žiarivý úsmev. Sakura na oboch pozerala akýmsi zahmleným pohľadom.

Sestrička ju skontrolovala a potom jej priniesla raňajky. Sakura ich mlčky zjedla. Sasuke sa snažil nadviazať rozhovor ale Sakura reagovala nanajvýš jednoslabičnými slovami. Keď z nej nedostal ani slovo odišiel nevedno kam. Počas dňa ju prišli navštíviť ešte Naruto s Hinatou a k večeru sa objavili Sai, Ino a Shikamaru.

Na všetkých reagovala rovnako a sestričke čo ich nakoniec vyhnala von bola len vďačná. Prikryla sa až nad hlavu a želala si len zmiznúť z tohto sveta. Keď ju na druhý deň pustili vybrala sa rovno domov no ani tam sa dlho nezdržala. Napísala jedine krátky odkaz pre každého kto by ju hľadal, zobrala si puzdro na zbrane a zmizla. Dúfala, že stihne vykonať svoj plán a nikto ju nebude zháňať tak skoro. Zastavila sa na rovnakom útese ako ju našiel Sasuke. Všetky kunaje rozložila v dvoch menších radoch sa sústredila do nich svoju chakru.

Kunaje sa vzniesli a rozleteli rovno proti nej. Sakura kľudne stála a dávala pozor aby tok chakry neprerušila. Potom pocítila len pár bodnutí a potom mala konečne kľud.

Obklopovala ju temnota. Konečne mala pokoj od celého tohto sveta. Už ju nikto nevráti do tej šedej existencie. Zrazu pocítila na tvári niekoľko kvapiek a s jej telom nikto jemne triasol. Naposledy pootvorila oči a uvidela jeho tvár zmáčanú slzami.

Koľko krát si želala aby mu na nej tak záležalo aby jej povedal aspoň ahoj. A teraz keď tu nad jej polomŕtvym telom roní slzy je jej to jedno. Aj napriek tomu sa premohla a jemne ho slabou rukou pohladila po tvári. „Gomenosai.“

Ešte naposledy vydýchla a zomrela v náručí niekoho koho vždy považovala za svoju najväčšiu lásku a keď už nie lásku tak aspoň priateľa, člena teamu.

Až vo chvíli svojej smrti si uvedomila, že ho vlastne nikdy nemala až tak rada a možno o tom svoje podvedomie len tvrdohlavo presvedčila. Áno, nikto nikdy nepovedal čoho všetkého je človek schopný- možno aj presvedčiť seba samého o neexistujúcej láske? Kto vie? Sakura toho zrejme schopná bola, nevieme prečo sa rozhodla svoj život ukončiť, veď predsa len každý si ju pamätal ako tú usmievavú dievčinu, ktorá úsmev dokáže nájsť pre každého priateľa.

Na jej pohrebe zazneli mnohé príhovory no keď predstúpila Tsunade takmer nedokázala povedať slovo pretože sa potriasala pod návalom vzlykov.

„....Dúfam, že v srdciach nás všetkých Sakura ostane navždy hlboko zachovaná ako dobrá a šľachetná kunoichi, verná priateľka, kamarátka. Bohužiaľ bolo jej vlastným rozhodnutím opustiť nás v takomto mladom veku. Sakura ver, že nech už s kdekoľvek spomíname na teba, pretože mnohým z nás si vrátila nádej keď už sme žiadnu nevideli, zachránila člena rodiny keď už to ostatný vzdávali alebo proste obšťastnila náš deň úsmevom keď po oblohe tiahli tie najtmavšie mraky. Zbohom Sakura. Budeš nám navždy chýbať. Snaď si šťastná tam kde teraz si.“

Tsunade zišla spoza pultíku za ktorím všeci hovorili svoje posledné slová Sakure. Každý potom pred jej fotku položil ružu rovnkej farby ako bola jej duša- bielu. Jedine dve ruže sa svojou farbou líšili- jedna ružová, ktorú tam položil Naruto a druhá červená, ktorá bola od Sasukeho. Potom Sakuru spustili do chladnej zeme a nechali ju odpočívať tak ako si to sama želala.

THE END!!!!!!!!