Každý deň

Vzduch sa rozpaľuje,
poletujú ním spálené kúsky životov.
Vzduch sa mení,
a pridúsa.
Všade navôkol utíchajú hlasy.
Cítim ako sa z neba,
o chvíľu pustia ohnivé slzy slnka.
Všetko navôkol vysychá.
Stráca sa šťava života,
stráca sa zázrak.
Od zeme stúpa šedá clona,
pohlcuje ostatky bez rozdielu.

Vzduch syčí,
udiera mi do uší,
udiera mi do očí.
Otupuje zmysli.
Oblaky padajú k zemi.
Skrývajú posledné vypálené životy.
Cítim, že prichádza náš konciec.

Vzduch horí!
Dusí a trasie zemou.
Vzplanula celá obloha.
Dívam sa do ohnivého oka.
Do oka všetkých, ktorí hrdo padli.
Páli a horí.
Myslím, že ešte vládzem,
naposledy sa nadýchnem.
Popol sa mi vnára do žíl,
Tá horká chuť smrti.
Počujem šum z neba,
počujem, ako platíme za našu opovážlivosť.
Nepoučení z chýb minulosti,
nepoučení z posledného ohnivého neba.

Vzduch horí.
Naposledy vydychujem.
Myslím, že som to zvládol,
posledný nádych patril mne...

Každý deň,
otváram staré rany.
Každý deň,
ti vkladám svoje srdce do dlane.
Každý deň,
skúšam, kam človek smie zájsť.
Každý deň,
kropia túto zem životy, ktoré vyhasli.
Každý deň,
čakám kým príde náš koniec.
Každý deň, umieram, v zemi nevinných životov.
Každý deň sa posúvam ďalej od svojho domova a srdca.
Každý deň,
sa snažím chrániť ľudí, ktorí platia za svoju nevinnosť.
Každý deň,
sa ich snažím priviesť späť.
Každý deň,
umieram, cítim sa, akoby práve tento deň, bol mojim posledným.

Každý deň,
ti dávam svoje srdce do tvojich dlaní...
Vkladám ho tebe,
aby som necítil,
neľutoval.
Vkladám ho tebe,
pretože kde je srdce,
tam je domov.
Každý deň,
ale dnes nie...