Odchádzam, dovidenia... [Jednorázovka]

Moja duša... Je poškvrnená krvou ľudí, ktorých som zabil... Prečo som to vlastne robil? Bol to iba slepý hon za mocou, ktorú vlastne nepotrebujem...
Takto to už ďalej nejde! Musím sa zmeniť... Pre ňu...
Dokážem to! Musím! Dnes večer... Dnes večer sa zo mňa stane nový človek... Pre ňu...

Dievča v plášti stálo na okraji útesu. Nebolo jej vidieť do tváre, osvetľovalo ju iba tlmené mesačné svetlo.
,,Kam ideš?" spýtala sa chlapca, ktorý prechádzal okolo nej v takom istom plášti.
,,Preč..." odpovie chlapec a kráča ďalej.
Dievča sa za ním rozbehne
,,Nie! To nemôžeš!" skríkne a niekoľkokrát to po nej ozvena zopakuje.
,,Môžem..." odpovie kľudne.
,,Nie!" šepne a po tvári jej stečie slza.
,,Ale Áno. Odchádzam a už nikdy sa nevrátim...Dovidenia... Pre ňu..."
Tieto slová ju zaboleli viac ako tisíce dýk.
Chlapec odíde a dievča tam nechá plakať. Samotnú...
Tajila pred ním svoje city. Celý život milovala iba jeho... A on celý život miloval inú... ,,Dovidenia..."

Idem za ňou. Očistím si povesť... Moje ruky sú poškvrnené krvou. Dnes sa to konečne zmení. Pre ňu...
Zabijú ma, ak vstúpim do jej dediny, no musím to urobiť, musí vedieť čo ku nej cítim, inak si to budem aj v pekle vyčítať. Musím jej povedať: ,,Milujem ťa!"

,,Kto to sem kráča?"
,,Neviem!" ozýva sa pri vstupnej bráne do listovej.
,,Kto si?"
,,Panebože, to je člen Akatsuki!" zakričí strážca. ,,POPLACH!"
Chlapec sa pousmeje ,,Teraz nezomriem. Nezomriem kým jej to nepoviem!" šepne a biely pavúk pristane na strážcovej ruke.
,,Bang!" usmeje sa chlapec opäť, tentoraz sprevádzaný obrovským výbuchom.

Už som skoro pri nej. Cítim ju. Tento dom... Idem si po teba, láska!

Clapec vtrhne do domu prenasledovaný listovými ANBU ninjami. Otvorí dvere jej izby.
Dievča sa zobudí, a pred ňou stojí ON.
,,Milujem ťa!" povie a následne klesne na zem. ,,Milujem ťa!" zopakuje. ,,Odpusť mi všetky hriechy." povie a otočí sa k ANBU ninjom. ,,Teraz ma môžte zabiť!"
Dievča vyskočí z postele a vykríkne. ,,Nie! Zabite nás spolu! Aj ja chcem ísť do pekla..."