Sabaku no Gaara sa zamiloval- 12 Sen

„Čo to preboha robím, to snáď ani nie je možné, nemalo sa to stať. Ale čo keď som zamilovaná?“
Sandy si trápila hlavu nepríjemnými otázkami. Zrazu sa vzdorovito pozrela do zrkadla.
„Tak dosť, ty chudera! Vzchop sa! Porazila si Katsuma. A naviac, nie je isté, že ťa má rád aj on! Odmiluj sa! Hneď!“
Ovládli ju však city a ona sa rozplakala. Bola z toho plaču taká vysilená, že zaspala.

Precitla do ďalšieho krutého dňa. Jediné svetlo v jej väzení, presvitalo cez malinký otvor, ktorý sa mal volať okno. Chcela sa pohnúť, ale nedokázala to, celé telo ju bolelo od hroznej bitky a vyčerpania.
Zrazu začula kroky, ťažké drevené dvere sa otvorili a odhalili jej krutého väzniteľa. Pozrela sa mu do očí a v tej chvíli mala chuť zomrieť.
„Ty?“ neveriacky sa opýtala.
„Áno, ja!“ posmešne jej odpovedala silueta.
Začula jeho hlas, už nemala pochýb.
„Čo odo mňa chceš, Katsumo?“
„Myslím, že ti to dobre vieš, sestrička.“
Sandy sa naplnili oči slzami.
„Ale to znamená...“
„Máš pravdu, to znamená tvoju smrť!“
Sklonila hlavu.
„Kedy?“
„Keď bude pripravený, a dosť silný.“
Odpovedal s takmer svetskou bázňou v hlase. Nijako ho netrápilo, že práve vyriekol krutý ortieľ nad životom svojej mladšej sestričky.
„Preto musíš trénovať! Tak vstávaj.“ neľútostne do nej kopol.
Keď sa však nedvíhala, chytil jej krásne, ohnivočervené vlasy, a za ne ju vytiahol z kobky. Dotiahol ju až na vyschnutú lúku. Tam sa začal ten najbrutálnejší tréning, aký si ani nedokážete predstaviť. Za každú chybu sa tvrdo platilo.

So slzami v očiach sa Sandy prebudila. Celá spotená sa triasla na posteli a usedavo plakala.
Obloha bola zaliata skorými slnečnými lúčmi, ktoré osvetľovali jej zmučenú tvár.
Ten sen o jej detstve sa jej vracal každú noc, každú noc sa bála zaspať, často celé noci radšej prebdela. Len tak sedela na posteli a snažila sa upokojiť.
„No tak Sandy, nebuď padavka. Dnes sprevádzaš Kazekageho do Konohy. Musíš byť preto maximálne vyrovnaná a pokojná.“
Párkrát sa zhlboka nadýchla, keď bola schopná vstať, obliekla sa a vyšla von. Mala ešte trocha času, tak sa prechádzala odľahlými zákutiami Suny.
Keď slnko vyšlo nad obzor trocha vyššie, vrátila sa pred dom a tam čakala na Gaaru.