Bola to chyba

„SSassuke, kde sssi???“ ozývalo sa chodbami jedného nemenovaného tajného úkrytu s krycím názvom psychina. Menovaný sa práve silou mocou snažil nájsť nejaký vhodný úkryt, v ktorom by ho ten slizký had nenašiel. Bol to už rok, čo Sasuke bol u háďatka v učení.

Ako? Ako som mohol byť taký deb*l, že som mu uveril. Sľúbil mi, že keď pôjdem s ním, tak mi kúpi nové hippie kontaktné šošovky z LIDLu, kopu Playboyov a doživotnú dávku MakeUpu. Tomu MakeUpu som vážne odolať nemohol. Ale zatiaľ som nič nedostal, vlastne až na Playboya. Lenže Oriho a Kabutove fotky z nudistickej pláže v Piesočnej neboli práve to, čo som chcel. A teraz musím trpieť toto.

Vraždiace kroky sa k nemu čoraz viac a viac približovali. Nemal na výber. Musel aktivovať Sharingan (teda si v tryskovej rýchlosti starej babičky s barlami na prechode, nasadil kontaktné šošovky, ktoré šlohol svojmu fotríkovy, neskôr to komentoval tým, že aj tak by mu boli nanič, keď už je tuhý). Teda aktivoval svoj úžasný Sharingan a hneď, veľmi efektívne, zakopol o Oroxichtov jazyk (lebo cez tie tatove Taiwanské šošovky vidí veľké ho*no, a inak?? Kde by sa tam zobral Oriho jazyk???) a ešte efektívnejšie hodil držku o zem. Po chvíli ticha a pár slzách, zapríčinených zlomeným nechtom a rozbitým zrkadielkom (Uchiha bez zrkadla nie je Uchiha), vstal a snažil sa konečne objaviť vhodný úkryt pred hroznou bolesťou.

„SSassuke, haďík jeden zlobiaci, ukáž ssa. Ja ti neublížim.“ ozvalo sa z bočnej chodby.

Ja som to takto nechcel. Prosím, už znovu nie. Prosím. Musím, musím sa vzchopiť. Som predsa Uchiha. Uchiha Sasuke som ja a nie žiadna padavka, ktorá sa bojí úchylných slepíšov. Musím sa mu postaviť, nedovoliť, aby to takto pokračovalo. Presne tak, v ústrety osudu a jednému nechutnému slizákovy.

„Každý Uchiha vraví, zdrhaj, kým si zdravý.“ S týmto heslom do boja sa Sasuke otočil a hrdinsky sa vydal na útek.

Musím sa schovať. Rýchlo schovať. Ale kam??? Kam???

Zrazu zbadal veľký sud a nehľadiac na obsah, skočil do vnútra.

Ha, tu ma ten slizák nikdy nenájde.

Ozvena krokov sa stále viac približovala. Už bol len kúsok od sudu. Tesne prisude sa zastavil.

Čo tam robí? Prečo sa zastavil? Žeby ma počul? Dúfam, že nie. Prosím, nech už odíde, ten sud je strašne nepohodlný a niečo tu smrdí.

Zrazu sa začalo niečo v sude hýbať. Oriho skoro trafil šlak, rovnako ako minule, keď dostal faktúru za telefón, vtedy dal Kabutovi na 2 týždne domáce vezenie a zobral mu aj celú jeho zbierku motýľov.

Omg, niečo na mňa lezie. Začínam mať halucinácie. OK Ory, ukľudni sa. Žiadny samopohyblivý sud neexistuje. Spomeň si, ako ťa mamka hadica učila proces párenia hadíkov. Najprv nádych, potom výdych, nádych a výdych, nádych a výdych. Prečo by niekto bol v sude,ktorý používame na vývoz exkrementou?

Zrazu sa sud pod náporom avengera prevrátil a Sasuke sa strepal rovno Orimu k nohám a samozrejme aj s celím obsahom sudu. Ori sa strašne zľakol, lebo čo keby to mohol byť vodník (od tej príhody z detstva,tvárme sa, že sme sa niečo dozvedeli, mal Ori fóbiu na vodníkov a tiež vlastne kde by sa tam zobral vodník???Oriho fantázia ).

„SSassuke???“ spýtal sa bledoxicht.

„Háďatko-sama???“ ozval sa Sasuke.

„Konečne ssom ťa našiel SSassuke.“ Povedal som už zase temne Ori a vytiahol svoj dlhý, plesnivý a samozrejme slizký jazyk. „Tak ideme na to, SSassuke,“ povedal a nehladiac na to,odčoho všetkého bol Sasuke zašpinení, olizol menovaného.

„Nie. Prosim nie.“ začal fňukať Uchiha.

„Ale áno SSassuke, áno.“ povedal Ori a zapchal mu ústa.