Kunoichi v akcii 2 - Niečo sa deje

Plynula hodina za hodinou. Sakura strácala elán a vyučovanie sa nekonečne vlieklo. Úprimne, už je to dávno, keď ju to na akadémii bavilo. Čím väčšmi na to myslela, tým väčšia nuda to bola. Dni sa kĺzali medzi prsty, ako koráliky v náhrdelníku: raňajky, vyučovanie, tréning, domáce práce. Dennodenne. Večne to isté.
V škole ju diriguje Iruka-sensei, doma ju komanduje mama.
Vyučko, tréning, učenie, misie. Cestou domov kúpiť chlieb a staviť sa u Tsunade. Ustlať si posteľ, vytiahnuť riad z umývačky, povysávať. Stále dokola. Toľko nudných vecí.
Už ani na tom tréningu neni zábava. Najradšej by si zaliezla do postele a vykašľala sa na tréning. Lenže sľúbila, že dnes na tréning príde. Nechcela trhať partiu. Dnes sa malo rozhodnúť, kto pôjde na misiu a Kakashi-sensei by sa určite hneval, keby neprišla.

....Na tréningu....

"Poďte ku mne! Dnes chceme zistiť, kto je pripravený na misiu. Chcem, aby ste zo seba vydali všetko! Pôjdete v tomto poradí - Sasuke Uchiha vs Shikamaru Nara, Temari vs Hinata, Tenten vs Chouji, Neji Hyuga vs Lee, Ino vs Kiba, Sakura vs Naruto a Shino pôjde proti, kto je tu schopný? Hmm..Proti Nejimu!"
"To je strašné, zasa musím čakať." mrmlala si Tenten.
"Mimochodom, Tenten, ja som posledná." Ozvala sa Sakura, "inak s tebou vrelo súhlasím, je to hrôza!" vzdychla si a išla za ostatnými.
Kým sedela a čakala, až na ňu príde rad, myšlienky sa jej rozutekali. Stále viac ju priťahovala predstava, aké by to bolo, keby odišla z domova. O všetkom si môcť rozhodovať sama! Napríklad, mohla by byť dlho do noci hore, alebo by mohla na pár dní vypadnúť niekam s kamošmi a oddýchnuť si od tréningu.
Konečne prišiel rad na Sakuru. Postavila sa oproti Narutovi a čakala na signál.
"Začnite!" zreval Kakashi-sensei.
Naruto urobil hneď pár klonov, Sakura hodila kunaie a zničila klony, no Naruto ju prepadol zozadu.
"Čo sa deje Sakura, na toto naletíš a na genjutsu nie?" zašklebil sa Naruto, ktorý Sakure zablokoval ruky, a tak Sakura nemohla urobiť pečate.
"Výborne Naruto.." tešila sa Hinata, "len škoda, že mne sa tak nedarilo." pomyslela si a sklonila hlavu.
"Sakura, čo je s tebou? Zdá sa mi, že si ten dnešný tréning pekne odbyla."
Chcela povedať nie, tak to nie je, to iba…Lenže vlastne, čo presne? Bolo by ťažké popisovať hrozný pocit nudy. Že všetko sa jej zdá zdĺhavé a jednotvárne. Každý deň to isté, a aj tréning je hrozná nuda.
"Nemôžem ťa nechať ísť, Sakura. Musíš viac trénovať a trocha výkonnejšie vyrásť."
"A pre vás, čo zostávate doma, mám inú úlohu," pokračoval Kakashi-sensei a obrátil sa k zástupu porazených dievčat.
"Každá z vás, dámy, bude mať nastarosti jedno dieťa a bude mu pomáhať so začiatkami tréningu."
"Čo tým myslí, vyrásť," mrmlala si Sakura po ceste domov. "Už nie som nijaké hlúpe bábätko, mám už 12 rokov. A prázdniny sú tiež nanič - to bude zas iba hromada nepríjemných povinností. Bude pomáhať mame pri upratovaní, a potom bude zrejme strážiť deti pri tréningu. Všetko je to až neuveriteľne nudné - a ani Sasukeho nebude vidieť, on bude na misii a ja tam nebudem!"