Kunoichi v akcii 1 - Puk

Sakura sa strhla zo spánku a posadila sa. Chvíľu tápala v tme, než sa jej podarilo rozsvietiť lampu. Budík pritom veselo vyzváňal ďalej. Zdalo sa, že to trvá večnosť, než sa jej ho podarilo umlčať. Zistila, že je pol tretej ráno. Nezobudil ten zvuk mamu? Nie, asi bolo všetko v poriadku, lebo v byte panovalo ticho. Dlážka bola ako ľad, a teplomer za oknom ukazoval pod nulou. Navliekla si hrubé ponožky a potichučky vykĺzla z izby do obyvačky. Váhala, či má rozsvietiť. Napokon sa rozhodla, že baterka bude lepšia.
Záblesky svetla tancovali po pohovke a televízore. Bol to čudný pocit, zakrádať sa vo vlastnom byte ako zlodejka. Lúč svetla padol na okenný rám, potom sa kĺzal hore, pozdĺž ostnatej stonky a Sakura sa s napätím zadívala na kaktus.
Rozkvitne už konečne túto noc? Čakala a čakala.
"Nie," zašepkala sklamane.
Kaktus vyzeral ako vždy - mal kopu pichliačov, rástol nakrivo a bol šeredný. Puk mal veľký ako hrnček na čaj, znamená to, že aj kvet bude ohromný!
Sakura dostala kaktus od Tsunade, ktorá už preň nemala miesto. Ževraj kvitne len raz za dvanásť rokov, a to výlučne jedinú noc. To čakanie na údajne veľký, nádherný, omamne voňajúci kvet, bolo pre Sakuru vzrušujúce.

Vstať späť, o pár hodín neskôr , keď budík zazvonil druhý raz, to bol veru ťažký boj. Ešte napoly spiaca Sakura sa dotackala do kúpeľne. Dlho stála a civela do zrkadla na svoj nevábny zjav. Tvár mala unavenú, ako celé telo. Videla dievčinu s rozcuchanými vlasmi a s kruhmi pod očami, bledú
ako smrť.
"Raňajky sú hotové! Sakura, čo tam, prosím ťa, robíš tak dlho?"
Sakura vyplazila na strašidlo v zrkadle jazyk, a potom ho poriadne vydrhla mydlom a studenou vodou. Mame vysvetlila, že v noci dávala velký pozor, ale puk sa nemá k činu.
"Akosi sa neponáhľa," vravela mama, "ale zobudíš ma, keby kaktus rozkvitol, však?"
"Jasné," neprotestovala Sakura, "čo myslíš, ako dlho to môže trvať? Kontrolujem ho už tretiu noc, a to vstávanie potom ráno - hotové peklo."
"Si celá zelená, Sakura. Nie je ti zle? Nemala by si takto ponocovať. Vezmi si tieto vitamíny, počkaj, ešte ti pridám céčko."
Sakura poslušne prehltla tabletky a vzala si od mamy pohár pomarančového džúsu. Na stole bol aj mrkvový a dva druhy fazuľových klíčkov, ba aj tmavý celozrnný chlieb. Mama bola prednedávnom na kurze o zdravej výžive, a tak sa u nich jedálny lístok radikálne zmenil.
"Ak chceš, tak dnes v noci vstanem ja, aby sme ten kvet neprepásli," navrhla mama. No Sakura pokrútila hlavou. Chcela byť pri tom prvá. Nebolo by to už ono, keby ju mama kôli tomu musela budiť.
"Som už veľká, mami. Nemusíš sa o mňa báť."

Prvá hodina dopadla v ten deň celkom dobre. Mali za úlohu zbierať odpadky. Lenže druhá hodina bola venovaná chakre, a naraz sa jej zdalo, že neudrží oči otvorené. Ina do nej zboka strčila a zasyčala:
"Sakura, zobuď sa! Čo si robila v noci?"
"Dívala som sa na kvetinky." šepla Sakura.
Ina jej venovala naštvaný pohľad v hlbokom presvedčení, že si z nej Sakura uťahuje. Sakuru kvety nezaujímajú.
"No fakt! Na kaktus!"
Tentoraz, pre zmenu, po nej dotknutím pohľadom šľahol Iruka-sensei. Lepšie bude, keď sa sústredí na hodinu. Až cez prestávku sa naskytla príležitosť, aby jej Sakura všetko patrične vysvetlila. Ina načúvala s hlavou nachýlenou nabok a výklad ju očividne zaujímal čim ďalej, tým viac
"Jedine v noci?" opakovala. "To je teda senzácia! Ešte nikdy som o tom nepočula a to viem o kaktusoch veľa! Vážne by som ho chcela vidieť!"
"No, snáď by to šlo," pritakala Sakura a pokrčila plecami, "aj keď to bude zložitejšie. Chápeš, budeš musieť u nás spať. A ktovie, koľko nocí, než sa to stane.."